Milé kolegyne, milí kolegovia!
„Ak chceme šťastne a rozumne prežiť život, musíme sa vlastným úsilím dopracovať k vyššiemu duchovnému poznaniu, pretože cezeň premeníme samých seba, prostredníctvom seba ovplyvníme druhých, a tým pozdvihneme aj úroveň celej planéty.“
E. Jungová
„Čo je účelom života? Je to proces učenia sa. A zostať počas celej doby procesu učenia šťastným. A to je to, čo strácame v našej civilizácii. Strácame naše úsmevy, to je náš problém. My si predsa musíme užiť tú cestu učenia, po ktorej ideme.“
Dr. Sam Osmanagich, PhD.
„Budúcnosť nemá vonkajšia či nátlaková forma výchovno-vzdelávacieho procesu, namiesto toho sa črtá perspektívna v spolupráci ľudí na základe zapojenia ich skutočne pravých dimenzií, ktoré získal človek od svojho Stvoriteľa a ktoré je povolaný uplatňovať i ďalej rozvíjať.“
Milan Ligoš
Dovoľte mi, aby som Vás informovala o publikácii Uplatňovanie prvkov etickej výchovy a práca s denníkom na hodinách slovenského jazyka a literatúry, ktorá má podnadpis Ako deti naučiť žiť šťastný život v konzumnom svete?
Všetci vieme, že v našich školách žiaci podrobne študujú biológiu, fyziku, pohyby ľadovcov, rôzne zákony, vzorce, rovnice… Kde sú však hodiny o závisti, pocitoch, krivde, zúfalstve, trpkosti? Áno, občas sa so žiakmi o týchto pocitoch rozprávame na niektorých výchovách alebo triednickej hodine. Myslím si však, že tých rozhovorov je stále málo. Prečo? Stačí sa poobzerať okolo seba. Nevhodné formy správania stále narastajú. Viem, existuje mnoho odborníkov, ktorí sa denne týmito problémami zaoberajú, hľadajú riešenia a nové postupy. Tí však väčšinou pracujú so žiakmi, ktorí predstavujú vrchol ľadovca. My však v triedach máme množstvo detí, ktoré tiež túžia hlbšie spoznávať podstatu problémov, ktoré sa nachádzajú všade okolo nich. Na ich výzvy však často nikto nereaguje. Sú súčasťou rýchleho konzumného sveta, ktorého zákonitosti málokto vysvetľuje. A tak naši žiaci čoraz častejšie pociťujú smútok, apatiu alebo naopak sú podráždení, agresívni, nevedia si nájsť v živote svoje miesto. Mnohí aj napĺňajú vysnený konzumný ideál, necítia však skutočnú radosť a šťastie. Prečo? Odborníci už dávno zistili, že radostný a šťastný život sprevádzajú prosociálnosť, altruizmus, empatia, úcta, pokora, nezištná láska, vďačnosť a odpustenie. Málo sa však o týchto veciach hovorí v školách. Žiaci tieto pojmy väčšinou považujú za veľmi pekné, ale abstraktné slová, ktoré však v reálnom živote neplatia. Nemenej dôležité je tiež poznanie seba samého, svojich túžob a cieľov. Šťastie potrebuje dôvod, pre ktorý by sme mohli byť šťastní. Pocity šťastia nie sú nejakým konečným stavom, ale sprievodným javom nášho snaženia, úsilia a práce, ktorú robíme s oduševnením pre svet. Človek je predsa vzťahová bytosť a tvor lásky, potrebuje sa realizovať v spoločenstve ľudí. Ak chce objaviť v sebe to, na čo bol istým spôsobom predurčený, na čo má nadanie či talent, musí byť k tomuto poznaniu systematicky vedený. Keď človek spozná svoje poslanie, akoby zobral do rúk kus svojho života. Zrazu sa mu začnú črtať pre očami vlastné ciele a dni nadobudnú reálnejšie kontúry. Takýto žiak má zrazu chuť sa učiť. Veď predsa chce dosiahnuť svoj cieľ. Ak naši žiaci nepoznajú svoje túžby, nevedia si stanoviť ani ciele. A tu je ukrytá podstata nechuti k učeniu. Prečo by sa mal niekto učiť, keď nevie prečo? Možno tu niekde je ukrytý aj spôsob, ako predchádzať výchovným problémom dnešnej mládeže, akými sú agresivita, kriminalita, závislosti, šikanovanie. Riešeniu týchto problémov môže pomôcť len taká výchova, ktorá podporuje altruizmus, humánne vzťahy medzi ľuďmi v rodinách, v školách, v spoločnosti, medzi národmi. Dlhé roky konzumnou spoločnosťou preferovaný úspešný egoista, ktorý sa stará len o seba, akosi stráca v dnešnej dobe svoje opodstatnenie. Tento ideál nepriniesol ľuďom pocit skutočného šťastia. Dnešná mládež sa k takýmto ľuďom začína stavať kriticky a nechce žiť takýto život. Mnoho problémov s dospievaním odzrkadľuje aj negatívny postoj k spomínaným existujúcim javom v dnešnej spoločnosti. Mladí ľudia sú presýtení pretvárkou a falošnosťou dospelých, ba dokonca sa tohto sveta boja. Je im nepríjemné sledovať nekonečný dospelácky stres, strach, intrigy, nedodržiavanie zásad, podvody a klamstvo. Chýbajú im skutočné hodnoty, o ktoré sa možno oprieť a pre ktoré sa oplatí žiť. Do našich mladých ľudí vkĺzlo veľa strachu, ktorý prekrývajú vulgarizmami, agresivitou, apatiou, závislosťami rôzneho druhu. Ani rôzne výskumy a štatistiky nám nenahrávajú. Podľa posledného medzinárodného prieskumu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý zisťoval a porovnával matematickú, prírodovednú i čitateľskú gramotnosť u pätnásťročných detí zo 65 krajín sveta, preveroval tiež, či sa skúmaní študenti cítia v škole šťastní. Slovensko sa v rebríčku najmenej šťastných detí umiestnilo na konci. Menej šťastných žiakov nájdeme len v Českej republike a v Južnej Kórei. Všetky tieto skutočnosti nás jednoznačne musia nabádať k tomu, aby sme hľadali nové cesty.
Keď som premýšľala nad tým, ako tento stav začať meniť, napadlo mi, že ak chce škola vytvárať adekvátnu protiváhu reklame a médiám, ktoré často motivujú k pôžitkárskemu životu, musíme čo najčastejšie a na každom vyučovacom predmete rozprávať o skutočných hodnotách, prosociálnosti, ľudskosti a empatii. Pretože učím slovenský jazyk a literatúru, napadlo mi, že využijem vhodné literárne ukážky z aktuálnych učebníc nielen na osvojovanie požadovaných literárnych pojmov, čítanie s porozumením, ale aj na precíznejšie priblíženie jednotlivých krokov, ktoré vedú k prosociálnosti a ktoré sa bežne vyučujú na hodinách etickej výchovy.
Prečo uplatňovať poznatky z etickej výchovy aj na literárnej výchove?
Hoci sa etická výchova môže na našich školách učiť od 90. rokov 20. storočia, nie na všetkých školách majú žiaci možnosť tieto hodiny navštevovať. A tiež si myslím, že ak žiak aj navštevuje etickú výchovu, je dobré, keď sa s problematikou prosociálnosti stretáva aj na iných predmetoch. Považujem za potrebné hovoriť o skutočných hodnotách čo najčastejšie a kdekoľvek. Pozitívnym momentom je aj to, že spolu so žiakom rastie i učiteľ. Spoločne vytvárajú pozitívnejšiu atmosféru. Literárne ukážky ponúkajú hotové modely správania, prosociálne postavy i protispoločenské typy a analyzujú príčiny ich konania. Mnohé literárne diela obsahujú silné morálne posolstvá. Prečo ich nevyužiť? Nie sú podávané v chladných definíciách, ale prostredníctvom umeleckých obrazov, ktoré pôsobia na emócie žiaka a cez ne na etické postoje, a tak sa dostávajú do citovej pamäti. A tak žiak nielen VIE, ale aj CÍTI, čo je dobré a správne, ľudsky dôstojné. Práca s literárnym textom zahŕňa celistvú interpretáciu textu a tiež spontánnu a riadenú reflexiu. Pomocou riadenej reflexie smeruje učiteľ k tomu, aby žiaci identifikovali posolstvo diela a preniesli ho do etickej roviny. Jednotlivé kroky v reflexii by mali tiež neustále aktivizovať aj vlastné zážitky žiakov a tým aj ich poznanie a sebahodnotenie.
O tejto problematike píšem aj v publikácia Uplatňovanie prvkov etickej výchovy a práca s denníkom na hodinách slovenského jazyka a literatúry, ktorá je určená predovšetkým učiteľom slovenského jazyka a literatúry. Niektoré aktivity sa dajú využiť aj na triednických hodinách, tvorivom písaní, tvorivej dramatike, na etickej a občianskej výchove, v školských kluboch detí či v rámci rôznych krúžkov. Obsahuje scenáre hodín, ktoré sú koncipované tak, že obsahujú jednotlivé kroky, ktoré žiakov privedú až k práci s denníkom. V každom scenári sa vychádza z literárnych ukážok, ktoré sa nachádzajú v aktuálnych učebniciach literárnej výchovy. V úvode každého scenára je uvedený názov témy, názov učiva, časová dotácia a okruh etických spôsobilostí a vlastností, ktoré je možné u žiakov rozvíjať. Nasleduje metodický postup, v ktorom je využitá metóda E-U-R. Jednotlivé kroky pri práci s textom obsahujú prácu s literárnou ukážkou, námety na rozhovor i premýšľanie a prácu s denníkom. Pri práci s ukážkami sú často využité rôzne metódy tvorivej dramatiky (dramatizácia, pantomíma, tvorba reklamy, rôzne hry, fiktívne dialógy) a tvorivého písania ( päťveršie, akrostich, cielené voľné písanie, šesť mysliacich klobúkov a podobne). Súčasťou scenárov sú aj pracovné listy, rôzne citáty, zamyslenia, názory a úvahy žiakov. V knihe je uvedený aj kontakt na webovú stránku, na ktorej sa nachádzajú prezentácie, videá a ďalšie námety na prácu s textami.
Prečo využívam prácu s denníkmi?
Denníky pomáhajú deťom prijímať a vyjadrovať všetky pocity, myšlienky, zážitky, lepšie porozumieť vlastným postojom, obavám, prianiam vo vzťahoch. Tiež im umožňujú prijímať sa takými, akí sú a naopak prijímať iných, takých, akí sú. Rozvíjajú aj obrazotvornosť, tvorivosť, napĺňajú žiakov pocitom vnútorného bohatstva, čo pomáha pri budovaní ich sebaúcty a vlastnej hodnoty. A čo je tiež podstatné, motivujú k čítaniu kníh a ich podrobnejšej analýze.
Prečo využívam tvorivú dramatiku?
Metódy tvorivej dramatiky sú výbornou vstupnou bránou do sveta denníkov, pretože zážitkovosť, ktorá je v nich ukrytá, oslobodzuje emócie, ktoré žiaci takto ľahšie v sebe objavujú. Tým, že prostredníctvom scénok, dramatizácie alebo pantomímy intenzívnejšie prežívajú život literárneho hrdinu, nenápadne sú nabádaní aj k analýze vlastných pocitov, prežitých skúseností, dojmov a zážitkov.
Milé kolegyne, milí kolegovia!
Uvedomujem si, že existuje veľmi veľa ciest, po ktorých sa dá kráčať v procese pôsobenia na našich žiakov. Ja Vám ponúkam jednu z možností a svoje skúsenosti som zhrnula do už spomínanej knihy Uplatňovanie prvkov etickej výchovy a práca s denníkom na hodinách slovenského jazyka a literatúry.
Knihu si môžete objednať na stránke: