Hela bola posadnutá túžbou po láske. Kade chodila, snívala len o tom, ako sa zamiluje a pre lásku urobí všetko. Prečítali desiatky kníh o zamilovaných dvojiciach a keď pozerala filmy, tiež sa niesli v podobnom duchu. V láske videla zmysel svojej existencie, svoje šťastie, svoje naplnenie. V láske videla úplne všetko. Ale nechcela lásku obyčajnú, snívala o láske čistej, úprimnej a vernej. Hela nebola pekná. Maličká, trochu pri sebe, s riedkymi vlasmi, ktoré si česala do copu, s nevýraznými perami a očami. Svoje nedostatky si uvedomovala odmalička, a preto sa snažila byť aspoň dobrá a pracovitá. Chcela sa podobať hrdinkám z jej kníh, ktoré hltala odvtedy, ako sa naučila čítať. Myslela si, že vďaka svojej láskavosti a pracovitosti láska si ju nájde. Pomáhala všetkým naokolo.

„To nemyslíš vážne, že chceš ísť stanovať s Paľom na Šíravu!“ Zhnusene sa Kláry opýtal otec a hodil od zlosti mydlo do vane.. „Nevidíš, koľko je v dome práce? Čo si slepá? Treba pleť v záhrade, kúpil som malé morky, musíš na ne dávať pozor. V žiadnom prípade nesmú zmoknúť! Zdochli by!“ zhnusene prehltával slová. Klára zhrozená stála pri schodoch, slzy sa jej leskli v očiach. Pavel bezradne pozeral na ňu a čakal, ako sa rozhodne. Nebolo to prvýkrát, že otec zasiahol do ich plánov a Klára sa im prispôsobila. Miloval ju celým srdcom, bolo mu s ňou krásne, cítil, že je jeho spriaznená duša, ale odkedy ukončili obaja vysokú školu a nemali sa kde stretávať a stretávali sa u Kláriných rodičov, bolo to peklo. Cítil, že ho nemajú radi. Nezodpovedal ich predstavám. Jeho rodičia nemali obrovský dom, pozemky ani obrovský Mercedes. Bývali v paneláku a zmohli sa len na novú Fábiu. Keď sa to Klárin otec dozvedel, nazval ich lenivými darebákmi a zmohol sa len na otázku, čo celý život robili, že nič nemajú. Pavel len potichu podotkol, že potivo pracovali a odvádzali dane.

V deň doktorandských promócií sa slávnostná atmosféra v aule dala krájať nožom. Veď všetci prítomní mali na ňu právo. Išlo o ukončenie najvyššieho stupňa vysokoškolského štúdia a absolventi získali titul PhD. Aula bola zaplavená drahými parfumami, krásnymi šatami, vysmiatymi tvárami šťastných rodičov a slzami dojatých starých mám. Keď absolventi prichádzali v talároch a akademických čiapkach na pódium, slzy sa leskli aj v očiach tých najtvrdších otcov. Veď niet sa čo čudovať. Pre mnohých rodičov práve táto slávnosť predstavovala vrchol splnených predstáv o úspešnom dieťati.

Dajane odmalička všetci hovorili, že je nádherná. Tieto slová nepočúvala len od rodinných príslušníkov, ale aj od okolia. A tak prirodzene a bez akéhokoľvek zaváhania jej sebavedomie rástlo a odvíjalo sa od vonkajšej krásy. V puberte začala samu seba vnímať ešte viac. Mama jej pomáhala s pestovaním nádherných vlnitých vlasov, ktoré siahali až po pás a svoje bledomodré oči si začala zvýrazňovať výraznou čiernou maskarou. Nápadné červené pery stačilo natrieť voňavým leskom a jej krása bola dokonalá. Keď sa niesla ulicou, nejedna tvár sa za ňou otočila. S pribúdajúcim rokmi si túto výhodu Dajana uvedomovala viac a viac. Keď začala študovať na strednej škole, oslovili ju prvé modelingové agentúry. Dalo sa to čakať. Bola neprehliadnuteľná a ponuky sa sypali z viacerých strán. Našťastie rodičia boli rozumní, nič nenechali na náhodu a na kastingy chodili s ňou. Veľa počuli o podvodných agentúrach, a tak nechceli, aby spadla do pazúrov nejakých podvodníkov. Vždy  nechali zmluvu preveriť právnikovi. A Dajane tiež povedali, že kým nezmaturuje, nemôže odísť do zahraničia.

Na poslednom úseku diaľnice začala búrka prudko šľahať do okien. Igor spomalil. Zamyslel sa a usmial sa na Leu. Už sa nevedel dočkať chvíle, keď ju predstaví rodičom. Dlho sa nevedel zamilovať. Náročné štúdium kybernetiky v Prahe mu dalo zabrať a ani nemal veľa voľného času. Potom sa zamestnal vo firme, ktorá sa venovala programovaniu a vývoju riadiacich systémov. Tvoril softvéry pre priemyselné roboty, autonómne vozidlá a inteligentné domy. Práca ho úplne pohltila. V mužskom kolektíve nemal šancu stretnúť spriaznenú dušu. Až ako 35-ročný ju raz zbadal vo fitku. Nemohol zabudnúť na ten pohľad. Usadil sa mu v hlave ako neposlušný červík a dostával sa mu do predstáv počas dňa aj počas noci.

Ema sa  ráno zobudila unavená. Ťažko otvorila oči a do mysle jej hneď naskočila spomienka zo včerajšieho dňa. Zmraštila tvár, akoby chcela nechutnú predstavu vyhnať z tela von. Bolo jej zo seba zle. Prudko sa hodila do perín a utopila sa na pár minúť v neutíchajúcom plači. Doplazila sa do kúpeľne a postavila sa pod studenú sprchu v nádeji, že odoženie z nej všetky ťaživé myšlienky, ktoré ju obťažovali už niekoľko dní. Keď sa trochu upokojila, opäť začala hľadať odpovede na svoje nerozumné konanie. Nevedela prísť na to, prečo  sa už tretíkrát namočila do tej istej situácie.

 
Viera otvorila okno na kancelárii, aby sa nadýchla čerstvého vzduchu. Cítila úzkosť posplietanú so smútkom. Netrápila ju práca, darilo sa jej celkom dobre. Netrápili ju ani vzťahy. Konečne sa jej podarilo vymaniť z nekonečných túžob po láske a mužský svet ju akosi prestal zaujímať. S pribúdajúcimi rokmi ju prestala trápiť povesť slobodnej matky a nekonečné zháňanie skutočnej lásky vymenila za turistický klub. Vôbec sa necítila sama. Ľutuje len, že jej nenapadlo skôr venovať sa turistike.

Keď Petra po dovŕšení 25 rokov odišla z detského domova, dostala na cestu do dospelosti 980 eur. Pretože už niekoľko rokov pracovala, našetrila si 1.500 eur. Veľmi túžila po samostatnom bývaní. Už nechcela vo svojich 25 rokoch  žiť so skupinou ďalších ľudí. No bola veľmi prekvapená, keď začala hľadať podnájom. Z tých cien sa jej prevracali oči.