Musela odísť (34. príbeh)

V deň doktorandských promócií sa slávnostná atmosféra v aule dala krájať nožom. Veď všetci prítomní mali na ňu právo. Išlo o ukončenie najvyššieho stupňa vysokoškolského štúdia a absolventi získali titul PhD. Aula bola zaplavená drahými parfumami, krásnymi šatami, vysmiatymi tvárami šťastných rodičov a slzami dojatých starých mám. Keď absolventi prichádzali v talároch a akademických čiapkach na pódium, slzy sa leskli aj v očiach tých najtvrdších otcov. Veď niet sa čo čudovať. Pre mnohých rodičov práve táto slávnosť predstavovala vrchol splnených predstáv o úspešnom dieťati.

Dajana mala šťastie. Vedela sa v správnej chvíli zastaviť (33. príbeh)

Dajane odmalička všetci hovorili, že je nádherná. Tieto slová nepočúvala len od rodinných príslušníkov, ale aj od okolia. A tak prirodzene a bez akéhokoľvek zaváhania jej sebavedomie rástlo a odvíjalo sa od vonkajšej krásy. V puberte začala samu seba vnímať ešte viac. Mama jej pomáhala s pestovaním nádherných vlnitých vlasov, ktoré siahali až po pás a svoje bledomodré oči si začala zvýrazňovať výraznou čiernou maskarou. Nápadné červené pery stačilo natrieť voňavým leskom a jej krása bola dokonalá. Keď sa niesla ulicou, nejedna tvár sa za ňou otočila. S pribúdajúcim rokmi si túto výhodu Dajana uvedomovala viac a viac. Keď začala študovať na strednej škole, oslovili ju prvé modelingové agentúry. Dalo sa to čakať. Bola neprehliadnuteľná a ponuky sa sypali z viacerých strán. Našťastie rodičia boli rozumní, nič nenechali na náhodu a na kastingy chodili s ňou. Veľa počuli o podvodných agentúrach, a tak nechceli, aby spadla do pazúrov nejakých podvodníkov. Vždy  nechali zmluvu preveriť právnikovi. A Dajane tiež povedali, že kým nezmaturuje, nemôže odísť do zahraničia.

Pravda niekedy bolí (32. príbeh)

Na poslednom úseku diaľnice začala búrka prudko šľahať do okien. Igor spomalil. Zamyslel sa a usmial sa na Leu. Už sa nevedel dočkať chvíle, keď ju predstaví rodičom. Dlho sa nevedel zamilovať. Náročné štúdium kybernetiky v Prahe mu dalo zabrať a ani nemal veľa voľného času. Potom sa zamestnal vo firme, ktorá sa venovala programovaniu a vývoju riadiacich systémov. Tvoril softvéry pre priemyselné roboty, autonómne vozidlá a inteligentné domy. Práca ho úplne pohltila. V mužskom kolektíve nemal šancu stretnúť spriaznenú dušu. Až ako 35-ročný ju raz zbadal vo fitku. Nemohol zabudnúť na ten pohľad. Usadil sa mu v hlave ako neposlušný červík a dostával sa mu do predstáv počas dňa aj počas noci.

Hľadanie vlastnej hodnoty (31. príbeh)

Ema sa  ráno zobudila unavená. Ťažko otvorila oči a do mysle jej hneď naskočila spomienka zo včerajšieho dňa. Zmraštila tvár, akoby chcela nechutnú predstavu vyhnať z tela von. Bolo jej zo seba zle. Prudko sa hodila do perín a utopila sa na pár minúť v neutíchajúcom plači. Doplazila sa do kúpeľne a postavila sa pod studenú sprchu v nádeji, že odoženie z nej všetky ťaživé myšlienky, ktoré ju obťažovali už niekoľko dní. Keď sa trochu upokojila, opäť začala hľadať odpovede na svoje nerozumné konanie. Nevedela prísť na to, prečo  sa už tretíkrát namočila do tej istej situácie.

Nečakané rozhodnutie (30.príbeh)

 
Viera otvorila okno na kancelárii, aby sa nadýchla čerstvého vzduchu. Cítila úzkosť posplietanú so smútkom. Netrápila ju práca, darilo sa jej celkom dobre. Netrápili ju ani vzťahy. Konečne sa jej podarilo vymaniť z nekonečných túžob po láske a mužský svet ju akosi prestal zaujímať. S pribúdajúcimi rokmi ju prestala trápiť povesť slobodnej matky a nekonečné zháňanie skutočnej lásky vymenila za turistický klub. Vôbec sa necítila sama. Ľutuje len, že jej nenapadlo skôr venovať sa turistike.

Rozprávka sa skončila (29.príbeh)

Darina pyšne tlačila kočík pred sebou a opovrhujúco pozerala na zanedbané domy na ulici, ktorou prechádzala. „Darebáci leniví,“ zazrela a zamierila ku svojmu domu, ktorý zdedila po starej mame a pred 20 rokmi ho spolu s mužom opravili podľa vlastných predstáv. Uvedomovala si, že mala asi šťastie, lebo pri dome bol aj obrovský pozemok. Postupne si pristavili drevený altánok, vybudovali bazén, pridali k nemu vírivku,  pribudla krásna terasa s exkluzívnym nábytkom. Bola šťastná, keď ľudia v hladovej doline pri Hnúšti obdivovali toto kráľovstvo a robilo jej dobre, keď videla, že so závisťou pozerajú na všetko, čo vybudovali.

Pocit domova (28.príbeh)

Keď Petra po dovŕšení 25 rokov odišla z detského domova, dostala na cestu do dospelosti 980 eur. Pretože už niekoľko rokov pracovala, našetrila si 1.500 eur. Veľmi túžila po samostatnom bývaní. Už nechcela vo svojich 25 rokoch  žiť so skupinou ďalších ľudí. No bola veľmi prekvapená, keď začala hľadať podnájom. Z tých cien sa jej prevracali oči.

Diogenov syndróm (27. príbeh)

Na Slovensku približne 25.000 ľudí trpí diagnózou zvanou Diogenov syndróm.Prejavuje sa extrémnym seba zanedbaním, životom v biede a nehygienických podmienkach, sociálnou izoláciou a často tiež zhromažďovaním rôznych nepotrebných vecí (syllogománia). Incidencia syndrómu je 0,5 až 0,7 na 1 000 obyvateľov nad 60 rokov. Asi polovica ľudí trpiacich týmto syndrómom má psychické ochorenie, najčastejšie je to demencia, schizofrénia alebo závislosť.