Rozumeli si, ale ona si vybrala inú cestu (26. príbeh)

Chladivá, hustá hmla pôsobila zrána dosť stiesnene i na Milana, ktorý čakal na zastávke MHD a pofajčieval svoju obľúbenú cigaretu. Pred pár dňami oslávil štyridsiatku. Bol to starý mládenec, vysokej, štíhlej postavy. Jeho prísny výzor dotvárala plešinka s okuliarmi, ktoré viac -menej nosil na špičke nosa. Kolegovia ho pre jeho zovňajšok prezývali pán profesor. Bol to vskutku milý chlapík s dobrým srdcom, ale jeho život bol akoby plávajúcou loďkou na divokej rieke, ktorá hľadala svoje miesto na zakotvenie.

Miluje ho, aj keď sedí za mrežami (25. príbeh)

Keď som sa spoznala s Igorom, bola som úplne otupená z našej mnohopočetnej rodiny, v ktorej som musela neustále plniť množstvo príkazov. Pripadala som si ako slúžka pre mladších súrodencov. Rodičov som kvôli tomu nenávidela. Bola som drzá a papuľnatá. Na gymnáziu ma to tiež bohvieako nebavilo. Stále dokola to Isté. Donekonečna.

Letné šťastie na pár dní (24. príbeh)

Slnečné lúče dopadali priamo na Milkinu posteľ. Zrazu našli aj jej tvár. Roztopašne ju pošteklili na nose a Milka v tej chvíli pozrela na hodiny. Konečne sedem hodín, a tak môže vstať a utekať do práce. Rukou nahmatala na nočnom stolíku mobil.Usmievala sa na ňu z neho žltá obálka.

Takto si dovolenku pri mori nikto nepredstavoval (20. príbeh)

Juraj vystúpil z auta, poslednýkrát si prekontroloval doklady, pritiahol kufor k sebe a zahľadel sa smerom do letiskovej haly. Zrýchlil krok. Vošiel dnu. Srdce mu prudko búchalo.Vstúpil do neho zvláštny pocit. Bol to strach zmiešaný s radosťou. Nemohol skryť úsmev, keď ju uvidel sedieť na jednej z lavičiek. Tak Lenka predsa len prišla!