Ema sa ráno zobudila unavená. Ťažko otvorila oči a do mysle jej hneď naskočila spomienka zo včerajšieho dňa. Zmraštila tvár, akoby chcela nechutnú predstavu vyhnať z tela von. Bolo jej zo seba zle. Prudko sa hodila do perín a utopila sa na pár minúť v neutíchajúcom plači. Doplazila sa do kúpeľne a postavila sa pod studenú sprchu v nádeji, že odoženie z nej všetky ťaživé myšlienky, ktoré ju obťažovali už niekoľko dní. Keď sa trochu upokojila, opäť začala hľadať odpovede na svoje nerozumné konanie. Nevedela prísť na to, prečo sa už tretíkrát namočila do tej istej situácie.
…