Číslovky sú ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Číslovky delíme na základné (jeden, dva, desať), druhové (jednako, mnohoraký), skupinové (jedny, dvoje, oboje), radové (druhý, tretí) a násobné (dvakrát, veľakrát).
Číslovka dva v základnom tvare sa používa s neživotnými podstatnými menami mužského rodu, napríklad dva stromy, dva mosty.
Naopak, číslovka dve patrí k ženskému a strednému rodu, ako dve ženy, dve knižnice, dve deti či dve autá.
Ak ide o životné podstatné mená mužského rodu, správny tvar je dvaja: dvaja kolegovia, dvaja muži.
Pri písaní číslovky dva si zapamätajte jednoduché pravidlo:
Ten = dva
Tá, to = dve
Príklady, kedy použiť dva a dve
Na ulici postavili dva domy.
Na stôl položila dva zošity.
Oslovili nás dve učiteľky.
Na mape videl dve mestá.
Kúpili si dve polia.
Na ihrisku sa hrali dve deti.
Správny pravopis a skloňovanie číslovky dva
Číslovku dva skloňujeme nasledovne:
Ženský rod
Nominatív (kto/čo) – dve
Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dve
Lokál (o kom / o čom) – dvoch
Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Mužský rod (neživotné)
Nominatív (kto/čo) – dva
Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dva
Lokál (o kom / o čom) – dvoch
Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Mužský rod (životné)
Nominatív (kto/čo) – dvaja
Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dvoch
Lokál (o kom / o čom) – dvoch
Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Stredný rod
Nominatív (kto/čo) – dve
Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dve
Lokál (o kom / o čom) – dvoch
Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
