Chladivá, hustá hmla pôsobila zrána dosť stiesnene i na Milana, ktorý čakal na zastávke MHD a pofajčieval svoju obľúbenú cigaretu. Pred pár dňami oslávil štyridsiatku. Bol to starý mládenec, vysokej, štíhlej postavy. Jeho prísny výzor dotvárala plešinka s okuliarmi, ktoré viac -menej nosil na špičke nosa. Kolegovia ho pre jeho zovňajšok prezývali pán profesor. Bol to vskutku milý chlapík s dobrým srdcom, ale jeho život bol akoby plávajúcou loďkou na divokej rieke, ktorá hľadala svoje miesto na zakotvenie.

Keď som sa spoznala s Igorom, bola som úplne otupená z našej mnohopočetnej rodiny, v ktorej som musela neustále plniť množstvo príkazov. Pripadala som si ako slúžka pre mladších súrodencov. Rodičov som kvôli tomu nenávidela. Bola som drzá a papuľnatá. Na gymnáziu ma to tiež bohvieako nebavilo. Stále dokola to Isté. Donekonečna.

Slnečné lúče dopadali priamo na Milkinu posteľ. Zrazu našli aj jej tvár. Roztopašne ju pošteklili na nose a Milka v tej chvíli pozrela na hodiny. Konečne sedem hodín, a tak môže vstať a utekať do práce. Rukou nahmatala na nočnom stolíku mobil.Usmievala sa na ňu z neho žltá obálka.

Keď na bratislavskom letisku ohlásili pristátie lietadla z Londýna, Jarovo srdce pocítilo dvojnásobnú radosť. Jednak v tých slovách zacítil závan cudziny, ale predovšetkým sa nevedel dočkať chvíle, keď v dave ľudí uvidí Vandinu tvár.

Veronika si sadla pred zrkadlo v spálni. Prameň vlasov jej zľahka padal na odhalený krk. Zadívala sa na seba v zrkadle a hlboko si vzdychla. Prečo? Prečo myslím stále na Petra a nie na Ivana? Veď Ivan sa má dnes stať mojím mužom!!!

Keď Peter otvoril oči, zistil, že autobus sa nachádza práve v jednom z chorvátskych tunelov, ktoré sa tiahli smerom na Istriu. Prekvapila ho nádhera, ktorú potom uvidel. Krásny výhľad na modrú hladinu mora lemovaný prísnym pohľadom borovíc vzbudzoval pocit beztiaže.

Juraj vystúpil z auta, poslednýkrát si prekontroloval doklady, pritiahol kufor k sebe a zahľadel sa smerom do letiskovej haly. Zrýchlil krok. Vošiel dnu. Srdce mu prudko búchalo.Vstúpil do neho zvláštny pocit. Bol to strach zmiešaný s radosťou. Nemohol skryť úsmev, keď ju uvidel sedieť na jednej z lavičiek. Tak Lenka predsa len prišla!

Jankin list Darinu potešil.Tak predsa sesternica na ňu nezabudla! Akoby v nej začalo niečo kvitnúť. Asi dobrá nálada. Rýchlo pozametala obchod, poukladala nákupné košíky, nasadla na bicykel a išla domov.

Peter vystúpil z auta,otvoril kufor a vybral z neho horolezecký výstroj.Pozrel do okien na treťom poschodí.Už sa v nich nesvietilo.Žalúdok mu zovrela nervozita,keď si spomenul na svoju ženu Lenu.

Ivona sa nadýchla, zobrala dve preplnené nákupné tašky do rúk, vystúpila z výťahu a ocitla sa pred dverami svojho dvojizbového bytu.Otvorila dvere a ovanula ju prázdnota. Tak ako každý deň. Stále ten istý kolotoč. Práca, samota, smútok.Zaliala si kávu. Silno rozvoniavala.