Ema sa ráno zobudila unavená. Ťažko otvorila oči a do mysle jej hneď naskočila spomienka zo včerajšieho dňa. Zmraštila tvár, akoby chcela nechutnú predstavu vyhnať z tela von. Bolo jej zo seba zle. Prudko sa hodila do perín a utopila sa na pár minúť v neutíchajúcom plači. Doplazila sa do kúpeľne a postavila sa pod studenú sprchu v nádeji, že odoženie z nej všetky ťaživé myšlienky, ktoré ju obťažovali už niekoľko dní. Keď sa trochu upokojila, opäť začala hľadať odpovede na svoje nerozumné konanie. Nevedela prísť na to, prečo sa už tretíkrát namočila do tej istej situácie.
Nevedela pochopiť, prečo sa vždy zamilovala do človeka, ktorý ju vyžmýka ako citrón, zbaví nádeje, radosti, pokoja a pripraví aj o peniaze. Nechápala, prečo vždy nastúpila do toho istého kolotoča. Najprv to bol Pavel. Na vysokej škole mu venovala tri roky. Platila spoločný podnájom, varila, nakupovala potraviny, doučovala ho. Potom jedného dňa vyžobral peniaze, ktoré zarobila na brigádach a zmizol niekde na severe Európy. Vraj potreboval robiť výskum na diplomovú prácu. Prišla o lásku aj peniaze. Bolelo ju to dlho a možno bolí stále, predsa to len bola prvá láska, ktorej nadovšetko verila.
Potom prišiel Peter. Zo začiatku bolo všetko nádherné. Potom odišiel pracovať do Írska. Sľúbil, že zarobí peniaze a čo najskôr sa vráti. Chýbal jej veľmi. Tak veľmi, že mu telefonovala skoro každý deň. V tom čase boli hovory do zahraničia drahšie ako dnes, a tak prišla o značnú sumu peňazí. Peter sa z Írska nikdy nevrátil a Eme zostalo len zlomené srdce a o pár eur na účte menej. On nevolal takmer nikdy. Možno raz, dvakrát? V návale zamilovanosti to neriešila. Vždy do vzťahy dávala všetko. City boli u nej na prvom mieste.
A napokon jej prišiel do života Damián. Kolega z práce. Veľmi pracovitý, rozhľadený, vzdelaný, charizmatický. Neskôr sa stal šéfom oddelenia. Ema bola nadšená z toho, keď svoje letmé úsmevy daroval práve jej a neskôr sa veľmi potešila, keď ju pozval na večeru do luxusnej reštaurácie na brehu Dunaja. V tej chvíli cítila, že niečo krásne sa začína. Neskôr Damián vymyslel nový projekt. Dlhé týždne nerozprával o ničom inom. Presvedčil Emu, aby bola spoluautorkou, a tak často boli v práci do neskorých večerných hodín. Práca na projekte ich zblížila ešte viac. Až prišiel deň prezentácie. Projekt bolo potrebné prezentovať v Dubrovníku v päťhviezdičkovom hoteli. Museli tam ísť, ale firma práve v tom čase nemala peniaze navyše a cestu i ubytovanie nemal kto zaplatiť. Damián sa vyhovoril na hypotéku, do vybavenia ktorej vrazil všetky úspory, a tak poprosil Emu, aby náklady zaplatila. Sľúbil jej, že keď projekt vyhrajú, všetko sa jej niekoľkonásobne vráti. No a Ema v ošiali zamilovanosti všetko zaplatila. Za štyri dni prišla o päťtisíc eur. Luxus totiž čosi stojí. O niekoľko dní sa dozvedeli, že ich projekt nevyhral. S údivom a nemou otázkou na perách Ema pozerala na Damiána. Nevedel jej v tej chvíli odpovedať na to, kedy a ako sa jej peniaze vrátia. Dni ubiehali. Damián si zobral dovolenku a keď sa vrátil, cítila, že jeho city k nej ochladli. Už opäť sa začala nachádzať v dobre známej situácii, keď sa ona snaží zachrániť lásku a ten druhý od nej uteká. Už veľmi dobre poznala ten pocit, keď sa jej srdce zviera v bolestnej úzkosti, keď sa jej chce plakať a nechutí jej vôbec jesť. Tieto pocity veľmi dobre poznala a tušila, čo bude nasledovať. Najhoršie bolo uvedomenie si, že opäť sú v tom okrem lásky aj peniaze. Emu premohlo zúfalstvo. Damián na ňu skoro ani nehľadel, vyhýbal sa komunikácii a čo bolo najhoršie, nemala žiadny doklad o tom, že peniaze, ktoré investovala do projektu, jej má vrátiť. Prosila ho, v práci sa pred ňou skrýval, na správy neodpovedal. Nechápala, že sa dokáže takto správať. V záujme zachovania svojho zdravia, dala výpoveď v práci. Našťastie, novú prácu dlho nehľadala, ale rany v srdci boleli stále viac a viac. Potom sa ponorila do samoty. Nemala chuť nadväzovať nové vzťahy. Začala sa venovať konečne sebe. Vo voľných chvíľach cvičila, cestovala, začala sa zaujímať o módu. Investovala do seba. Rany v duši však ostali a bola smutná z toho, že už nemôže veriť, že existuje láska. A tak stále viac a viac túto prázdnotu nahrádzala cestovaním.
***
Ivanu stretla na luxusnej lodi, ktorá sa plavila po Stredozemnom mori. Práve sa chystala vystúpiť z vírivky, keď sa jej Ivana opýtala, či jej postráži mobil na slnečnej terase s bazénom a ďalšími vodnými atrakciami. Ema sa zahľadela na obrovskú morskú hladinu, vietor sa jej hral s vlasmi a ona konečne cítila vytúžený pokoj a radosť. Ani si nevšimla, keď sa k nej opäť Ivana priblížila. Prišla si po svoj mobil. „Môžem si sadnúť na vedľajšie ležadlo?“ opýtala sa. „Samozrejme, budem rada. Je pre mňa príjemné po dlhšej dobe počuť opäť slovenčinu. Som tu na lodi sama. Ale nesťažujem si. Cítim sa úžasne!“ usmiala sa Ema. „ No, ja som sa sem dostala náhodou. Na túto loď ma pozval môj sugar daddy. Desať dní sa budeme spolu plaviť, potom v Ríme vystúpime. Ja si pôjdem pozrieť nejaké pamiatky a on bude mať konferenciu s podnikateľmi,“ sebavedome povedala Ivana a položila si slnečný klobúk na hlavu. „S kým si tu? Nechcem byť nezdvorilá, ale kto je to ten sugar daddy?“ nesmelo sa opýtala Ema. Ivana sa zahľadela na Emu a takmer hodinu jej rozprávala o svojom živote. Porozprávala jej o tom, ako strávila roky na klasických zoznamkách, absolvovala desiatky prvých rande, z ktorých väčšina neviedla nikam. Stretávala mužov, ktorí nevedeli, čo chcú. Mužov, ktorí po troch mesiacoch stále neboli schopní povedať, či sú vo vzťahu alebo nie. Mužov, ktorí sľubovali hory-doly a potom zmizli bez vysvetlenia. A najhoršie zo všetkého, stretla aj mužov, ktorí neboli ochotní komunikovať otvorene o tom, čo od vzťahu očakávajú. Rozprávala o tom, ako už bola unavená z hádania, čo si kto myslí. Unavená z hier, ktoré nikto nahlas nepomenoval. Unavená z toho, že investovala čas, emócie a peniaze do vzťahov, kde druhá strana ani nevedela, čo hľadá. A vtedy prvýkrát narazila na pojem sugar dating. Na sugar dating ju nezaujali peniaze, ktoré sa v takomto vzťahu dajú zarobiť, ale sloboda v zmysle možnosti definovať si vlastné pravidlá vzťahu. V tradičnom vzťahu existuje spoločnosťou predpísaný scenár, ktorý sa očakáva — zoznámte sa, choďte spolu, nasťahujte sa, vezmite sa, majte deti. Ak z tohto scenára vybočíte, okolie to vníma ako zlyhanie. V sugar dating žiadny takýto scenár neexistuje. Vzťah môže vyzerať presne tak, ako si ho obaja dohodnú. A ešte ti niečo poviem, milá Ema: „ Keď som vstupovala do sveta sugar dating, nečakala som, že ma to zmení ako človeka. Čakala som zaujímavé stretnutia, nové zážitky a finančnú podporu. Dostala som to všetko, ale okrem toho som dostala niečo, čo som vôbec nečakala. Osobný rast. Naučila som sa úprimne a pravdivo komunikovať, aktívne počúvať, naučila som sa vnímať samú seba a svoje potreby. Ale to len preto, že som mala obrovské šťastie a stretla som kultivovaných a múdrych mužov. V opačnom prípade by to bola pohroma. To si veľmi dobre uvedomujem.“
Ema s prekvapením pozerala na sebavedomé dievča, ktoré si vážilo samo seba a ktoré si vychutnávalo prítomnosť danej chvíle bez výčitiek svedomia, s ľahkosťou bytia a bez akejkoľvek hanby. Bol to pravý opak Emy. Ivana sa nechala rozmaznávať, Ema chcela vždy rozmaznávať iných. Keď Ivana neskôr odišla za svojím sugar dady, Ema ešte dlho premýšľala nad tým, koľko peňazí, energie, úprimnej lásky a svojho času venovala mužom, ktorí v konečnom dôsledku ju len využili a odkopli. A Ivana? Presný opak Emy a nemá ani výčitky svedomia. Veď ona vlastne si len život užívala, netrápila sa, nemyslela na to, čo príde, nezaťažovala si hlavu ničím. Len proste žila a čo ju fascinovalo najviac, necítila žiadnu hanbu. Neuveriteľné! Čím dlhšie nad tým premýšľala, tým viac sa jej pred očami ukazovala skutočná pravda o sebe. „A kto som ja? Obetavá, pracovitá,verná, štedrá…A čo z toho mám? Iba utrpenie!“ prudko hodila mobil na uterák. Výlet na tejto lodi nebol pre ňu zbytočný. Konečne pochopila, že sa všetci muži správali k nej bezohľadne len preto, lebo si nevážila sama seba a mohli ju manipulovať. Zrazu pochopila, že je to len jej chyba, že im to vôbec dovolila. Nevedela si určiť hranice a nevedela povedať stop v pravej chvíli. Vždy chcela byť láskavá, dobrá, empatická súcitná. Jej cieľ bol pomáhať všetkým a predovšetkým vášnivo milovať. Láska ju vždy úplne zaslepila. Láska bola pre ňu všetkým. No svet jej ukázal, že nie všetci si jej nekonečnú lásku zaslúžia. Jednoducho život je nastavený tak, že dobrotu iného človeka si mnohí nevážia aj keby sa celý pre nich rozdal. A toto musela konečne pochopiť. Plavba loďou jej nedala len priestor a čas na toto uvedomenie si tejto pravdy, ale ukázala jej tiež, že niektoré ženy vzťah vnímajú úplne ináč ako ona. Bola v nemom úžase z toho, keď zistila, ako dokážu niektoré ženy žiť a vôbec sa za to ani nehanbia. Akoby žili na úplne inej planéte.
Ema si uvedomila veľmi jasne, že si musí nájsť svoju vlastnú cestu, svoje hranice a musí sa naučiť milovať sama seba. Musí na nej nájsť to, čo ju urobí naozaj šťastnou. Musí pochopiť svoj vlastný svet, pevne sa v ňom ukotviť a začať robiť hlavne to, čo ju urobí šťastnou. A keď nájde lásku k sebe, keď rozpozná v sebe skutočné dary, tak si ju láska nájde. A ak si ju nenájde, nechce byť už pre to smutná. Čas všetko ukáže. Usmiala sa a oči zapichla na oblohu, na ktorej začali kraľovať oranžové záblesky zapadajúceho slnka.
