Matej bol dobrák od kosti. Väčšinou ho ľudia mali radi, ľahko zapadol do akéhokoľvek kolektívu. No so ženami nemal veľa skúseností. Veľmi si neveril. Ani sám nevedel prečo. Často nad tým premýšľal, čo to vlastne spôsobilo. Rozvod rodičov? Despotický otec? Pohľad na seba v zrkadle? Keď sa v prvom ročníku na vysokej škole v jeho živote zjavila Tamara, bolo to pre neho niečo vzácne, nepredstaviteľne krásne a očarujúce.
Nevedel sa nasýtiť jej prítomnosti, spoločných chvíľ a vzájomne zdieľanej radosti. Rozprával jej o všetkom zo svojho života. Mal pocit, že Tamara je jediný človek, ktorému môže čokoľvek povedať. Hltala jeho slová, počúvala všetko, čo hovoril, snažila sa mu v mnohých veciach prispôsobiť. Matej mal pocit, že sa mu snáď sníva, že to ani nemôže byť pravda, že v dnešnej dobe stretol taký poklad.
Dni rýchlo plynuli. Škola, láska, noví spolužiaci, nové mesto. Dosť podnetov na to, že Matej často ani nevedel, ako rýchlo plynú dni. Škola ho bavila, ale ešte viac energie venoval Tamare. Tej nádhernej a múdrej spolužiačke, ktorú zaujal práve on. Boli chvíle, keď ešte stále ako keby tomu neveril. „Mám nápad. Čo keby sme išli spolu bývať? Prenajmime si malý byt a budeme mať súkromie. A hlavne, budeme sami. Mňa to už nebaví na internáte,“ usmiala sa nežne Tamara a hlboko sa pozerala Matejovi do očí. Zaskočilo ho to, ale nechcel to dať najavo. Červík pochybností mu našepkával, že sa poznajú len dva mesiace a vlastne Tamaru ani nepredstavil rodičom. Rýchlo však zahnal tieto myšlienky. Túžba nestratiť ju, robiť ju šťastnou a spokojnou, napokon zvíťazila. V byte bolo fajn. Matej si užíval hlavne ticho, pri ktorom sa mohol poriadne sústrediť na učenie a na písanie seminárnych prác. Štúdium technických odborov vyžadovalo veľa času, energie a sústredenia. Tamara študovala učiteľský smer – telesnú výchovu, a tak povinností nemala až tak veľa ako Matej. Niekedy ho zamrzelo, že keď prišiel zo školy, našiel neporiadok, plný kôš, prázdnu chladničku. Väčšinou upratoval on. A o teplom jedle tiež ani nesníval. Myslel si, že občas niečo uvarí, veď to v živote tak predsa chodí, že ženy aj niečo uvaria, potom však myšlienku hodil za hlavu. Ani mu nenapadlo, že by ju vyslovil nahlas. Netúžil po hádke. Pokoj bol pre neho dôležitý. A tak sa jedlo to, čo priniesol kuriér z reštaurácie. Matej si uvedomoval, že na jedlo sa míňa naozaj veľa peňazí, ale stále mlčal. Láska a obdiv k Tamare vždy prehlušili tieto vtieravé myšlienky. Ďalší polrok majiteľ bytu zvýšil nájomné. Peniaze z domu od rodičov nedokázali pokryť náklady mladej dvojice. Matej začal premýšľať nad tým, že by bolo dobré chodiť na nejaké brigády, ale zároveň si nevedel predstaviť, ako zosúladí svoje náročné štúdium s brigádami. Začal pociťovať stres. A nebol to len stres z nedostatku peňazí, ale aj z toho, že Tamara naozaj neurobila nič navyše. Pojem poriadok v byte jej stále nič nehovoril a nezačala ani variť, hoci vedela, v akej sú finančnej situácii. Matej cítil, že láska začína chladnúť, ale nechcel sa jej vzdať. Po nociach premýšľal, ako situáciu vyrieši. Od rodičov nemohol pýtať viac peňazí, sami nemali na rozdávanie a Tamarini rodičia tiež neboli na tom najlepšie. Raz pri premýšľaní si spomenul na peniaze, ktoré dostal ako dedičstvo po starej mame. Dobre vedel, čo starkej sľúbil. 50 000 eur, ktoré mu darovala, mal minúť až po skončení vysokej školy pri zariaďovaní vlastného života. Ale on bol iba v prvom ročníku na vysokej.
Matej, keď videl Tamarine smutné oči, povedal jej v slabej chvíli o dedičstve. A Tamara rozkvitla. „Musíme si ale sľúbiť, že minieme z peňazí čo najmenej. Pokryjeme náklady do konca druhého semestra a cez leto musíme brigádovať, aby som mohol požičané peniaze vrátiť na účet. Nesmiem predsa porušiť sľub, ktorý som dal starkej,“ vysvetľoval Matej a Tamara jemne prikývla. V nasledujúcich dňoch sa mu zdala aj veselšia, ba dokonca občas upiekla ovocný koláč a upratala kúpeľňu. Potešilo ho to. Ale Tamarino nadšenie netrvalo dlho. O pár dní na všetky dobré predsavzatia zabudla a život sa dostal do starých koľají.
Na konci školského roka bol Matej veľmi prekvapený, keď mu Tamara povedala, že neurobila tri skúšky. Toto by mu ani vo sne nenapadlo. Veď oproti nemu mala skúšky oveľa ľahšie, a predsa to takto dopadlo. Tiež mu oznámila, že na brigádu nemôže ísť, lebo sa cez prázdniny bude učiť. A tak brigádoval sám. Zamestnal sa ako skladník v nákupnom stredisku. Dosť ho to vyčerpávalo, pretože musel robiť aj v noci. Keď chodil unavený ráno domov, Tamara ešte spala. Najviac ho vedelo nahnevať, keď našiel neporiadok v byte a o teplých raňajkách mohol len snívať. Keď ho smútok prešiel, zahnal zlé myšlienky do kúta a bol rád, že s Tamarou mohol ísť na kúpalisko, kde sa pod teplými lúčmi slnka kúpali vo svojej láske. Vďaka očarujúcemu pocitu vášne Matej prestal premýšľať nad peniazmi a spoločne ich míňali veselo ďalej. Letné večery na terasách, diskotéky, festivaly a dopriali si aj pár dní v Taliansku. Matej precitol až koncom septembra, keď si uvedomil, že 10.000 eur je fuč. Rýchlo však túto myšlienku odohnal, keď sa v spomienkach vrátil do sladkých letných dní, keď Tamara žiarila viac ako inokedy.
Ďalší rok majiteľ bytu opäť zvýšil nájomné. Veď sa to dalo čakať, keďže sa stále viac a viac zvyšovala inflácia a vlastne všetko zdraželo. Matej si veľmi dobre uvedomoval, že by mali obidvaja popri štúdiu aj pracovať, lebo peniaze sa naozaj rýchlo míňali. Rozhodol sa, že bude chodiť na brigády cez víkend, aby pokryl zo zarobených peňazí aspoň časť nákladov. Tamara odmietla brigádovať. Tvrdila, že sa musí naozaj veľa učiť, i keď opak bol pravdou. Matej sa už reálne začal pohrávať s myšlienkou, že je lenivá, ale bál sa jej to povedať. Nechcel ju stratiť. A vlastne nikdy nebola vhodná doba, aby jej to povedal. Raz bol vyčerpaný, potom písal seminárnu prácu, potom oslavovali narodeniny, inokedy Vianoce…Čas rýchlo plynul a ťažkú tému sa mu nechcelo otvárať. Pohľad na miznúce peniaze z účtu mu však spôsobovali kŕče v žalúdku. „Už sme minuli 30.000. Tamarka, mali by sme sa vrátiť na internát, začať variť alebo by si mala začať aj ty pracovať…“ so strachom v očiach Matej chytil Tamaru za ruku, keď odchádzala z bytu. Nepovedala nič a zavrela dvere za sebou. Nasledujúce dni sa nič nezmenilo. Čas plynul tak ako predtým, len Matej cítil, že ich vzťah sa mení. Často vládlo medzi nimi ticho a Matej bol viac v práci a v škole ako doma.
Prešlo pár mesiacov. Raz keď prišiel Matej ráno z práce unavený domov, Tamarine veci v byte neboli. Preľakol sa. Hľadal nejaký odkaz, nejakú správu, nejaké vysvetlenie. V byte, v počítači ani v telefóne nič nenašiel. Zašiel na katedru, kde študovala. Tam mu oznámili, že už pol roka nechodí do školy, lebo neurobila skúšky. Nemal kontakt na jej rodičov alebo kamarátky. Vlastne sa o nikoho okolo nej ani nezaujímal. Zaujímala ho iba ona. Očarila ho, fascinoval ho jej svet, a tak nemal dôvod skúmať niečo iné, čo sa točilo okolo nej. Po pár týždňoch mu napadlo, že sa zaregistruje na jednej zo sociálnych sietí. Neuznával to, nezaujímalo ho to, ale chcel ju nájsť, a tak urobil ten krok. Našiel ju ľahko a ani sa neskrývala pod cudzím menom. Bol to pre neho šok, keď zistil, aká je realita. Prežil obrovské sklamanie. Z rán sa liečil dlhé mesiace.
A čo sa stalo s Tamarou? Dobre si to vymyslela. Zakotvila na pobreží Jadranského mora v Taliansku. Najprv robila čašníčku v bare na výletnej lodi. Neskôr si vyhliadla staršieho Taliana a čoskoro sa bude vydávať. Zamilovanými fotografiami má posiaty celý Instagram. Človek by len ťažko uveril tomu, že to nie je skutočná a pravá láska. A možno naozaj našla toho pravého. To všetko ukáže len čas. A čo robí Matej? Konečne má čas na štúdium. Vychutnáva si ho naplno. A sám sebe prikázal, že bude musieť pretiecť v Dunaji veľa vody, kým začne spoločne bývať v byte so svojou budúcou láskou, ak ju teda niekedy stretne. Uvedomil si, že skutočné poznávanie človeka je dlhodobý proces a že síce je krásne nechávať sa unášať vášňou, ale zároveň je potrebné dávať si pozor, aby úplne neobrala človeka o rozum.
Autorka: Jarka Koníčková
