Hela bola posadnutá túžbou po láske. Kade chodila, snívala len o tom, ako sa zamiluje a pre lásku urobí všetko. Prečítali desiatky kníh o zamilovaných dvojiciach a keď pozerala filmy, tiež sa niesli v podobnom duchu. V láske videla zmysel svojej existencie, svoje šťastie, svoje naplnenie. V láske videla úplne všetko. Ale nechcela lásku obyčajnú, snívala o láske čistej, úprimnej a vernej. Hela nebola pekná. Maličká, trochu pri sebe, s riedkymi vlasmi, ktoré si česala do copu, s nevýraznými perami a očami. Svoje nedostatky si uvedomovala odmalička, a preto sa snažila byť aspoň dobrá a pracovitá. Chcela sa podobať hrdinkám z jej kníh, ktoré hltala odvtedy, ako sa naučila čítať. Myslela si, že vďaka svojej láskavosti a pracovitosti láska si ju nájde. Pomáhala všetkým naokolo.
Pravidelne si robila domáce úlohy, aby ich mohla dať odpisovať spolužiakom, kamarátkam vypracúvala projekty, za ktoré ony dostávali jednotky. Bola takou veľkou bútľavou vŕbou. Keď bolo zle, všetci za ňou chodili, aby sa jej mohli vyrozprávať. A tak vedela o mnohých, kedy sa prvýkrát milovali, bozkávali, kedy kto koho podvádzal, kto sa do koho práve zamiloval. Keď počúvala príbehy iných, predstavovala si, že aj ju niekto konečne pobozká alebo sa zamiluje do nej. Nesnívala vo veľkom. Vedela presne, ako to v dnešnom svete chodí. Vedela, že prednosť mali vždy nádherné dievčatá. Netúžila po princovi na bielom koni. Stačil by jej taký obyčajný, normálny chalan, s ktorým by sa mala o čom rozprávať. Na diskotékach, keď hrali pomalé piesne, smutne sedela za stolom a čakala, že sa konečne niekto objaví, kto si s ňou zatancuje. Keď išli niekde na túru s partiou, s napätím čakala, že sa v diskusii niekto pripojí práve k nej. Nič také sa však nedialo. Bola stále sama. Jej srdce horelo túžbou, ale reálny svet jej volanie po láske necítil. Zostávala opustená so svojimi predstavami a so svojím smútkom. Najhoršie to znášala v lete, keď všade okolo nej videla zamilované páriky, objatia, koketný smiech a radosť. Pomaly sa v nej začal usádzať smútok. Jej oči menej žiarili, jej uši mali stále menšiu chuť počúvať príbehy iných, jej srdce malo stále menej a menej energie dodávať silu tým, ktorí na to boli zvyknutí. Každým dňom sa cítila opustenejšia, aj keď sa pohybovala medzi množstvom spolužiačok, kamarátok a známych.
***
„Pôjdeš s nami na hudobný festival?“ v autobuse cestou domov zo školy sa jej opýtala Lýdia. Hela sa potešila a hneď povedala áno. Ďalšie dni už rozmýšľala iba nad tým, čo si oblečie ako sa namaľuje, učeše…Pocítila radostné chvenie v duši a nálada sa jej zlepšila. Z pivnice vytiahla maličký stan, ktorý si kúpila vlani a na internete si objednala novú karimatku. Dni plynuli rýchlo a ani sa nenazdala, nastal deň D a zrazu sa ocitla v centre diania. Hudba sa ozývala z každého kúta obrovskej trávnatej plochy, stánky s občerstvením ponúkali jedlo od výmyslu sveta, v povetrí sa miešala vôňa piva, cigariet a grilovaných jedál. Slnko pražilo, sporo odetí ľudia lemovali jednotlivé pódiá, človek ani nevedel, kde pozerať. Po dlhej dobe si aj Hela pripadala sexi. Do riedkych vlasov si dala zapliesť vrkôčiky, tvár jej lemovalo upravené obočie, na predlaktie si dala vytetovať malé srdiečko a peniaze z brigády investovala do najmodernejšieho oblečenia. Preštudovala desiatky webových stránok, aby zistila, ktoré módne výstrelky sa na hudobných festivaloch nosia. Snažila sa napodobňovať všetky tie obletované sexi dievčatá, ktoré sa vlnili pred pódiami v rytme hudby. Ústa si natrela výrazným rúžom, privrela oči a jej telo sa začalo vlniť na vlnách piesne, ktorá sa jej svojimi tónmi vlievala priamo pod kožu.
***
Hodiny na festivale ubiehali ako voda. Všetci žili v rytme hudby, smiechu, tanca, stretnutí, ale aj alkoholu. Ako to už chodí, niekto na hudobný festival prišiel nielen kvôli hudbe, ale aj kvôli tomu, aby ochutnal rôzne druhy piva či miešaných nápojov. Hana sa tiež dobre bavila. Nepamätá si, kedy naposledy sa tak veľa smiala. Stretla veľa známych, spoločne vytvorili dobrú partiu, ktorá sa dokázala zabaviť aj porozprávať. Vypila aj niekoľko miešaných nápojoch. Nebola na alkohol zvyknutá, a tak už po troch pohároch sa intenzita jej smiechu začala zvyšovať. Pred polnocou, keď koncert rokovej kapely vrcholil a všetci boli takmer vo vytržení, musela odskočiť na záchod. Keď sa vracala, zrazu si všimla ruku jedného z chalanov na svojom ramene. Zamrazilo ju. Odtiahla sa a preľaknutá sa snažila dostať do hľadiska medzi kamarátky. Neznámy jej nedovolil urobiť krok. Odzadu sa k nej priblížil a rukami si ju pritiahol k sebe. Zachvela sa. Chcela sa vymaniť z jeho rúk, ale držal ju pri sebe ako kliešť. Začal ju bozkávať na hrdlo. Cítila zápach piva. Jeho spotené ruky si ju viac priťahovali k telu. V tme nikto nevidel jej vystrašené oči, ktoré prosili vo vzdialenom dave ľudí o záchranu. V tme a v hluku sa cítila ako v zajatí. Celou silou sa snažila vytrhnúť zo zovretia, ale ruky neznámeho svalovca ju zovierali stále väčšou intenzitou. Jej volanie nikto nepočul. Vysilená už nevládala ďalej odporovať neznámemu. Prudko dýchala. Strach jej prechádzal celým telom, slzy jej tiekli po tvári. Neznámy si ju v rukách prudko otočil. Vrhol sa jej na ústa. Snažila sa brániť rukami, kopať nohami. To ho však ešte viac vyprovokovalo. Bez zaváhania ju položil do trávy vedľa záchodov a celou silou sa jej chcel dostať rukami medzi nohy. Už nemala silu odporovať. Odvrátila hlavu a len plakala.
Takto Hela v 24 rokoch prišla o svoje panenstvo. Zhnusená z chlapov, nešťastná z toho, že boli pošliapané jej sny, kráčala životom ďalej. Znásilnenie považovala za vlastné zlyhanie. Jej dni sprevádzal šok, hnev, úzkosť a strata ilúzií o svete. Zaumienila si, že nikto o tom nesmie vedieť. Toto tajomstvo uväznila len v sebe. Plávalo v každej časti jej tela a postupne pretavovalo smiech a radosť do ťažkého kameňa, ktorý vláčila všade so sebou. Dlhé mesiace sa nevedela spamätať a vyslobodiť zo spomienok, ktoré nikdy nechcela zažiť. Našťastie, popri tomto všetkom prežívala svetlé chvíľky, v ktorých si uvedomovala, že ak nechce takto žiť do konca života, musí urobiť niečo, čo ju vyslobodí. Cítila, že si musí niečím zaplniť myseľ, aby sa jej spomienky stále nevracali. A pretože sa rada učila a čítala, rozhodla sa ísť študovať.
***
Hela pracovala ako zdravotná sestra. A aj keď už mala jednu vysokú školu za sebou, nič jej nebránilo v tom, aby sa pustila do externého štúdia psychológie. Každú voľnú chvíľu venovala učeniu a takmer každý víkend sedela na seminároch v Trnave. Štúdium popri práci bolo náročné, ale bola rada, že sa môže sústrediť na nové veci. Sama veľmi dobre vedela, že tento odbor si vybrala preto, aby pomohla hlavne sebe. A tak sa ponorila do kníh a písania seminárnych prác. A tak ako mesiace plynuli, postupne vďaka desiatkam prečítaných odborných kníh zisťovala, že hoci táto udalosť navždy zmenila jej život, nedefinuje to, kým je. Zistila, že musí nájsť novú silu, ktorá ju postaví na nohy. A dočítala sa, že jej sila nespočíva v tom, že sa jej nič zlé nestalo, ale v tom, ako dokázala po prežitej traume znova vstať a nájsť pokoj. Bola rada, že jej pokoj najprv dodávalo štúdium psychológie a neskôr sa úplne náhodou dostala aj k myšlienkam stoicizmu, ktorý učí, ako nájsť vnútorný pokoj, zvládnuť stres a žiť cnostne v súlade s prírodou. Pomohlo jej hlavne poznanie, že hlavným poslaním života je rozlíšiť veci, ktoré vieme ovplyvniť (naše myšlienky a činy), od tých, ktoré nie (vonkajší svet), a že sa musíme vedieť vzdať kontroly nad druhými. Táto filozofia ju naučila, že človek dosiahne vnútorný pokoj a šťastie vtedy, keď žije v súlade s rozumom, ovládne svoje vášne a sústredí sa iba na veci, ktoré dokáže sám ovplyvniť. Tieto myšlienky ju priviedli k pochopeniu, že ona v ničom neurobila chybu a že svoju traumatickú situáciu v tej chvíli vôbec nemohla ovplyvniť. Toto poznanie ju maximálne uspokojovalo a postupne vracalo stratenú nádej i sebavedomie.
***
Po rokoch štúdia, tesne po tridsiatke, sa opäť začala pohrávať so snom o čistej láske. Nebol to však ten naivný sen, ktorý nosila v sebe odvtedy, ako sa naučila v detstve čítať až do tej nešťastnej udalosti. Po tom všetkom, čo prežila, už vedela, že asi veľmi ťažko v tomto svete nájde ideál bezchybnej romantiky, o ktorom sa dočítala v zamilovaných knihách, ale že musí hľadať lásku založenú na hlbokom rešpekte, trpezlivosti a absolútnom bezpečí. A tak jej sen sa pretransformoval na túžbu, že raz stretne človeka, ktorý nebude tlačiť na fyzickú intimitu, bude rešpektovať jej hranice a daruje jej čas na zahojenie rán. Hela veľmi dobre vie, že takýto vzťah sa rozvíja pomaly, cez hlboké rozhovory a spoločné ticho. Ale čo je najdôležitejšie, Hela si uvedomila, že skutočne čistá láska nie je absencia bolesti alebo dokonalý svet bez jaziev, ale schopnosť dvoch ľudí prijať svoje zraniteľnosti a vybudovať bezpečný prístav. Tak snáď sa jej podarí nájsť človeka, ktorý bude vnímať svet podobne ako ona.
