Dajane odmalička všetci hovorili, že je nádherná. Tieto slová nepočúvala len od rodinných príslušníkov, ale aj od okolia. A tak prirodzene a bez akéhokoľvek zaváhania jej sebavedomie rástlo a odvíjalo sa od vonkajšej krásy. V puberte začala samu seba vnímať ešte viac. Mama jej pomáhala s pestovaním nádherných vlnitých vlasov, ktoré siahali až po pás a svoje bledomodré oči si začala zvýrazňovať výraznou čiernou maskarou. Nápadné červené pery stačilo natrieť voňavým leskom a jej krása bola dokonalá. Keď sa niesla ulicou, nejedna tvár sa za ňou otočila. S pribúdajúcim rokmi si túto výhodu Dajana uvedomovala viac a viac. Keď začala študovať na strednej škole, oslovili ju prvé modelingové agentúry. Dalo sa to čakať. Bola neprehliadnuteľná a ponuky sa sypali z viacerých strán. Našťastie rodičia boli rozumní, nič nenechali na náhodu a na kastingy chodili s ňou. Veľa počuli o podvodných agentúrach, a tak nechceli, aby spadla do pazúrov nejakých podvodníkov. Vždy nechali zmluvu preveriť právnikovi. A Dajane tiež povedali, že kým nezmaturuje, nemôže odísť do zahraničia.
A tak Dajana naskočila do vlaku, ktorý pre ňu prinášal už v mladom veku peniaze, ale ako sa neskôr ukázalo, prinášal aj stres, mesiace bez poriadneho spánku a hlad. Niekedy vstávala už o štvrtej ráno, aby o piatej sedela v kresle, v ktorom ju maskérka začala líčiť a kaderníčka česať. Niekedy tento proces prípravy trval aj tri hodiny. A potom nasledovalo fotenie. Niekedy pre ňu predstavovalo nekonečné hodiny pod silnými reflektormi, kde musela plniť presné pokyny fotografa. Zo začiatku bola nadšená. Spoznala zaujímavých ľudí, jej tvár často žiarila na obálkach časopisov alebo na billboardoch popri ceste. Bola nadšená a šťastná. Neskôr si začala všímať, že na jej účte je čoraz viac peňazí a v porovnaní so svojimi spolužiačkami si mohla kúpiť oveľa kvalitnejšie veci. Jej sebavedomie rástlo. Veď komu v mladom veku by nerobil dobre obdiv okolia? No niekedy sa cítila úplne vyčerpaná, lebo popri práci musela zvládať aj učivo v škole. Mala šťastie v tom, že jej umožnili mať individuálny študijný plán, a tak každú voľnú chvíľu venovala učeniu a rôznym skúškam. Pred maturitami si dala pol roka pauzu s modelingom. Uvedomovala si, že potrebuje zmaturovať a tešilo ju tiež, že čoskoro bude mať 18 rokov a bude zodpovedná sama za seba. Túžila sa konečne dostať do sveta. Lákalo ju spoznávať prostredie zahraničných agentúr a konečne si tiež chcela zarobiť na dobré auto a neskôr byt. Uvedomovala si veľmi dobre, že na Slovensku by to šlo veľmi ťažko, a tak čo najskôr potrebovala zakotviť v luxusnejších agentúrach. Vedela, že sa musí pripraviť na kasting, pripraviť portfólio a dať dokopy peniaze, ktoré jej pomôžu prežiť prvé dni v Miláne. Bola prekvapená, keď zistila, že jej úspory jej nestačia ani na mesiac, a tak si požičala od rodičov s tým, že im peniaze čo najskôr vráti. Uvedomovala si, že ich rodina nepatrí medzi tie, kde sú peniaze aj navyše. Aj táto skutočnosť ju poháňala stále viac dopredu, do veľkého sveta príležitostí, lebo nechcela skončiť v maličkom byte bez auta a bez značkových vecí. Doba je iná. Chcela toho veľa a hlavne hneď. Na čo čakať, kým človek našetrí a zostarne? Slovenské prostredie modelingu jej ukázalo, že sa dá žiť aj ináč, len človek musí vydržať. A od kolegýň veľmi dobre vedela, že je potrebné čo najskôr dostať sa do zahraničia, lebo roky utekajú a v modelingu sa najlepšie zarába okolo dvadsiatky.
***
Miláno ju privítalo typickou vôňou veľkomesta. Spektrum farieb, zvukov, výkladov a pohľadov krúžilo okolo nej a ona sa nevedela nasýtiť tejto vysnívanej krásy, ktorá sa hlboko vpíjala do jej duše. Veselo kráčala hlučnými ulicami a v hlave si premietala ďalší deň, keď mala ísť na kasting. Mala veľký sen. Chcela sa posunúť z oblasti komerčného modelingu do sveta high fashion modelingu. Túžila sa dostať od fotografovania na prehliadkové mólo a spolupracovať so špičkovými návrhármi a chodiť na rôzne módne prehliadky. Vedela, že modeling v oblasti špičkovej módy býva kreatívnejší a umeleckejší ako komerčný modeling. Predstavoval pre ňu svet luxusu, peňazí a naplnených ambícií.
***
Keď vkročila do miestnosti, kde sa mal konať kasting, srdce sa jej skoro zastavilo od dojatia. Očami sa vpíjala do atmosféry, ktorá v sebe niesla hru farieb, reflektorov, prekrásnych vôní a usmiatych nádherných ľudí. Hlboko sa nadýchla a išla sa zaregistrovať. To ešte nevedela, čo ju v ten deň čaká. Registrácia prebehla rýchlo, ale nasledujúce kroky, ktoré mala v ten deň absolvovať, sa vliekli až do hlbokej noci. Keďže na kasting modeliek prišla počas módnych týždňov, bol to náročný proces. Absolvovala množstvo niekoľkohodinových čakaní v dlhých radoch, zúčastnila sa niekoľkých kontrol meraní proporcií tela a krátkych chôdzí na predvádzacom móle. Na výsledky čakala 48 hodín. Ale oplatilo sa čakať. Takmer nedýchala, keď sa v maili dočítala, že ju prijali do jednej z prestížnych milánskych agentúr, ktoré ročne usporadúvajú množstvo exkluzívnych módnych prehliadok. Vyhovovala im jej výška 178 cm a tiež miery. Odporučili jej však, aby sa pokúsila dostať z miery S na XS. „Tak to asi ušetrím na jedle,“ usmiala sa aj napriek tomu, že ešte poriadnu hladovku nikdy nevyskúšala. Mala to šťastie v živote, že bola nielen krásna, ale aj prirodzene štíhla.
***
Dajana si na život v Miláne rýchlo zvykla. Mala vypestovanú sebadisciplínu a
precíznosť. Všade chodila načas, nebola konfliktná, vedela sa prispôsobiť, usmievala sa. Do nablýskaného sveta luxusu zapadla bez problémov. Prvé týždne ubiehali rýchlo a boli naplnené nadšením a radosťou z nevšedných možností a stretnutí s novými ľuďmi. Neskôr sa pridala aj radosť z honorárov, ktoré vysoko prevyšovali príjmy na Slovensku. Vrátila peniaze rodičom a sústredila sa už len na seba.
***
Prešli tri roky. Dajana sa za tie roky zúčastnila množstva prehliadok v tých najzaujímavejších štátoch sveta. Už si zvykla na tento kolobeh. Prvotné nadšenie postupne vyprchalo, stávalo sa skôr rutinou. Prenikla do zákulisia tohto showbiznisu a už ju až tak nefascinoval. Už nevidela len klady, ale aj zápory. Takmer nikdy sa nemohla poriadne najesť, neustále sa premiestňovala z jedného mesta do iného, nesmela ochorieť, boli dni, keď veľmi málo spala a požiadavky na výkon sa stále viac a viac stupňovali. Pod nánosmi neustáleho líčenia sa jej začala pleť zhoršovať a vlasy strácali svoj lesk. Tiež si silno uvedomovala tlak na svoju postavu. Aj keď jedla veľmi málo, brucho sa jej nafukovalo a celkovo sa necítila dobre. Zistili jej anémiu, pod vplyvom stresu a nedostatku spánku ju začali bolieť svaly a kĺby. Neskôr sa k tomu pridružili poruchy spánku, úzkosti a depresie. Keď o tom povedala lekárovi, ten jej len letmo odvrkol, že nech sa nečuduje, lebo obrovský psychický tlak, samota a neustále hodnotenie vzhľadu vedú u mnohých modeliek k duševným ťažkostiam. Bola len jedna z mnohých, čo mala tieto problémy. A začala ich riešiť tabletkami, ktorých počet sa neustále zvyšoval.
***
Keď lietadlo pristálo v Dubrovníku, Dajana od vyčerpanosti ledva otvorila oči. Posledné dni jej dali zabrať, pretože jedna módna prehliadka striedala druhú. Napila sa vody, zapila už tretiu tabletku a na letisku zamierila ku svojmu kufru. Autobus celý tím zaviezol do luxusného hotela, v ktorom sa o dva dni mala konať módna prehliadka. „ Takže, dámy, aby ste nepovedali, že som krutý pes, dnes máte voľno. Urobte si vlastný program. Zajtra si precvičíme program!“ zaznelo z úst šéfa agentúry a mnohým sa uľavilo. Dajana na recepcii hotela pristúpila k nástenke. Prezerala si ponuky na výlety do okolia. Usmiala sa. Pozrela na hodinky. Bolo ráno. „To by som mohla aj stihnúť, loď o hodinu vypláva z prístavu,“ cítila, ako jej v žilách opäť začína prúdiť. Na nohy ju opäť postavila myšlienka, že loďou navštívi blízky ostrov Hvar. Raz o ňom čítala na internete a práve dnes silno cítila, že ho chce navštíviť. Nasadla do taxíka a zamierila do prístavu. Plavba na lodi ju upokojovala stále viac a viac. Trochu si pospala, ale predovšetkým sa nechávala unášať nádhernou vôňou Jadranského mora, zvukom čajok a nekonečným pohľadom na modré nebo, ktoré splývalo s hladinou mora. Nekonečná radosť začala prúdiť v celom jej tele a mala pocit, že sa jej chce od radosti plakať. Takýto pocit už dávno nezažila. A keď vystúpila z lode a prechádzala sa v prístave, tento pokoj sa v nej ešte viac udomácňoval. Zrazu mala pocit, že musí zamieriť ďalej od prístavu Stari Grad. Inštinktívne opustila hlavnú ulicu a úzkou cestičkou sa dostala do zátoky, okolo ktorej sa týčili veľké biele kamene. Jemný štrk pod nohami vydával rytmické tóny a jej nohy ju viedli stále ďalej a ďalej. Zrazu uvidela malý kamenný domček s terasou, za ktorým sa nachádzala malá lúka s vyschnutou trávou. Usmiala sa na domček a zahľadela sa na more. Vlny oblizovali kamienky v malej zátoke a čajky sa hrali so šiškami nízkych borovíc. Už chcela odísť, keď v tom diaľke uvidela nápis: Dom na predaj. Ani nevie prečo, uložila si telefónne číslo do mobilu.
***
Aj táto módna prehliadka sa niesla v napätí, ktoré už dávno poznala. Hluk, zhon, známe vône, šéfov prísny hlas…Všetko muselo fungovať ako švajčiarske hodiny. Presné pohyby, presne stanovený rytmus chôdze, naučené úsmevy. To, čo predtým Dajanu fascinovalo, posledných šesť mesiacov v nej vyvolávalo úzkosť a mala pocit, že tabletky už nezaberajú. Prudko dýchala, tlak na hrudi sa zvyšoval, oblieval ju pot. Vizážistka len krútila nad ňou hlavou, keď jej pot zakrývala už tretím nánosom púdru. Nohy a ruky sa jej chveli, keď mala vystúpiť na prehliadkové mólo. Počítala každý krok, s napätím v celom tele absolvovala celú prehliadku. V závere už nevedela telo ovládať a spadla. Potom si už pamätá len to, ako jej kolegyne pomohli vstať a na zúrivý pohľad šéfa agentúry. Jeho arogantný a zlostný hlas v nej znel ešte celú noc. Ráno zostala ležať v posteli. Šéfovi len stroho do telefónu povedala, že do Milána bude letieť o deň neskôr. S pokojom vyhľadala v kontaktoch telefónne číslo, ktoré si pred dvomi dňami uložila do mobilu. S radosťou prijala správu, že dom na Hvare je ešte stále na predaj. Neváhala ani sekundu. Urobila to, čo by jej nikdy ani len nenapadlo. Kúpila ho. Potom sa rozbehla von z hotela a s pocitom obrovskej ľahkosti vplávala do ulíc Dubrovníka. V mysli sa pohrávala s myšlienkou na nový život. Zrazu vedela celkom presne, čo vlastne chce. Chce už len pokoj a dýchať čistý morský vzduch. Bola rada, že sa k zmene odhodlala v správnej chvíli a že telo jej včas dalo znamenie. Ďakovala sama sebe, že sa dokázala vzdať luxusu a že si uvedomila, čo je v živote podstatné. Vedela, že maličký domček sa stane aspoň na chvíľu tým najlepším miestom, kde sa skryje sama do seba. Kde bude len ona, more, slnko, vietor a čajky.
