František si zotrel spotené čelo a rázne naskočil do električky. V hlave mu plávalo toľko myšlienok, že už ani on sám často poriadne nevedel, na ktorú z nich má v prvom rade sústrediť svoju myseľ. Pracovná vyťaženosť posledných dní mu odoberala veľa energie, občas sa cítil ako sfúknutý balón, ktorého už nemá kto alebo čo nafúknuť, aby dokázal ľahko vzlietnuť nad labyrint povinností, ktoré sa mu stavali do cesty každučký deň.
Električka zastala, vypľula masu ponáhľajúcich sa nôh. František vhupol do mokrého snehu a čiapku si stiahol viac na uši. Takto sám ponorený v sebe a vo svojom tichu analyzoval svoj svet až do chvíle, kým niekoho nestretol. V momente akéhokoľvek kontaktu s ľuďmi sa jeho tvár rozjasnila, srdce začalo prudšie biť a z úst vychádzali povzbudivé slová. Bol pre ľudí často veľkou oporou, studnicou výborných rád a zdrojom večných povzbudení. František dobre vedel, že každý človek si vláči so sebou svoj balík problémov a mnohí ho skladali práve na jeho plecia. Vedeli totiž, že on vníma ich svet nielen očami a ušami, ale hlavne srdcom.
Rezko stúpal do prudkého svahu, v diaľke sa už črtal ružový dom. Tešil sa na fušku, ktorú mu dohodil kamarát. Peňazí totiž nikdy nebolo dosť aj napriek tomu, že pracoval v troch zamestnaniach, a to aj cez víkendy a do neskorých večerných hodín. Vychovávať sedem dospievajúcich detí nebola žiadna hračka. Františka najviac mrzelo, že už na svoje deti nemá nielen dosť času, ale ani síl. Zvláštne zamotaný život…
Vstúpil do priestorov novostavby. Všetko zvláštne voňalo. Privítala ho pani domu. Asi štyridsaťročná, príjemná a veľmi milá žena. Neskôr sa ukázalo, že aj veľmi komunikatívna. Netrvalo dlho a František si s ňou potykal a kým on v celom obrovskom dome zapájal svietidlá, Janka mu rozprávala veľa vecí zo svojho života. František bol zvyknutý, že mu ľudia veľmi radi rozprávajú o všetkom možnom, ale pri Jankinom rozprávaní cítil zvláštne chvenie. Jej hlas znel krásne a keď sa na neho pozrela svojimi modrými očami, zrazu mal pocit, že sa rebrík pod ním rozkolíše a on stratí rovnováhu. Bol rád, že dom zahalila tma a on prácu nedokončil, lebo jeho atmosféru aj s čarovnou paňou si mohol vychutnať ešte aj ďalší deň.
Na druhý deň z krásneho úsmevu a rezkosti Jankinej chôdze vycítil, že aj ona sa na neho tešila rovnako ako on na ňu. Ich rozprávanie nemalo konca kraja. Obaja cítili, že im je spolu príjemne a čas rýchlo uteká. Zľakli sa skutočnosti, že by sa už nikdy nemuseli uvidieť, a tak si pri odchode vymenili mailové adresy.František od tej chvíle začal milovať internet. Každú chvíľu sedel za počítačom a písal Janke všetko to, čo jej nestihol povedať. Jeho maily neostali bez odozvy. Chodilo ich stále viac a viac. Poznal už Janku takmer dokonale. Vďaka nej spoznával aj život ľudí, ktorí na prvý pohľad majú naozaj všetko, hovejú si v materiálnom blahobyte a okoloidúci, keď vidia ich nádherné vily a autá, často s ťažkosťou prehĺtajú horkú slinu a v duchu si dávajú otázku – prečo? Prečo ja robím od rána do noci a mám ledva na živobytie a prečo oni…? Jednoducho je to tak!!!
Janka mala na pohľad všetko. Všetci navôkol jej potichu závideli. Len ona však vedela, že jej vôbec nemusia závidieť, lebo mala v sebe skrytú bolesť, ktorú pochopia len tí, ktorí niečo podobné zažili. Janka vedela, aký je to pocit, keď si ju muž nevážil, lebo nezarábala toľko ako on, vedela, aké sú dni prázdne bez manželovej komunikácie, keď bol práve uzavretý sám v sebe a riešil naliehavý problém, vedela, aký je sex bez lásky, keď si manžel musel uspokojiť svoje pudy. Doteraz sa nad tým nezamýšľala, bola vďačná za všetko, čo jej život dal, ale niekde v hĺbke duše cítila, že to nie je úplne správne a František bol človek, ktorý ju učil nazerať na svoj život detailne, odhaľoval na nej skryté rezervy, učil ju vážiť si samú seba. A Janka tiež pomáhala Františkovi, ako vedela. Dávala mu silu, nové poznanie. Vlievala mu energiu vtedy, keď už padal pod ťarchou dní. S Jankou bolo Františkovi veselšie, život mal chuť i farbu. Ich duše bolo úplne napojené na seba a vedeli o každej minúte svojho dňa i keď len vďaka mailom. Bolo to zvláštne splynutie podobných ľudí spojené jemnou – možno zakázanou pavučinou. Jednoducho obaja mali pocit, že už niekedy spolu žili, lebo vedeli, že rovnako cítia, myslia, tešia sa i smútia. František často premýšľal nad tým, prečo je to tak. Prečo si s niekým rozumieme zázračne a krásne a pri niekom cítime len slabý súzvuk myšlienok. Nevedel nájsť odpoveď na túto otázku a často po nociach, keď nemohol spať, blúdil v labyrinte svojich predstáv a túžob. Zrazu mal pocit, že chce Janku celú. Nestačili mu maily. Zmocnila sa ho chuť hľadieť jej do očí, držať ju za ruku. Spaľovala ho túžba dotýkať sa jej celej. Miestami mal pocit, že nevie s týmito návalmi citov bojovať. Hneval sa na seba, lebo nechcel nič pokaziť. Vedel, ako veľmi ju miluje, svoju myseľ a srdce má zaplavené iba ňou. Bol s ňou v myšlienkach každú sekundu dňa. S myšlienkami na ňu vstával i zaspával. Niekedy mal pocit, že lieta a inokedy mu smútok dušu nahlodal tak, že upadol do silnej beznádeje, ktorá mu zalievala celé telo i dušu. Hneval sa sám na seba a na svoje spaľujúce pocity, ktorým sa tak všemožne bránil. Vždy túžil po spriaznenosti duší, hneval sa na svoje telo aj preto, lebo vedel, že v manželskom zväzku by nemal tak premýšľať, ako premýšľal. Prebiehal v ňom silný boj.
Vianoce viseli vo vzduchu. Ich vôňa sa rozlievala ulicami. František a Janka sedeli vo voňavej čajovni. Konečne sa Františkovi podarilo s ňou stretnúť. V záplave denných povinností si našli čas len pre seba. Oči mali ponorené jeden v druhom. Zrazu mlčali. Sami nevedeli prečo. Obaja dobre vedeli, že im hlavou lieta tisíc zvláštnych pocitov. Obaja dobre vedeli, že ich prekvapila láska.Keď sa František dotkol Jankinej ruky, pocítil zázračný prílev energie. Celý sa chvel a nerozumel už ničomu. Mal chuť len privrieť oči a navždy si uchovať túto zmes krásnych pocitov, ktoré vyvierali priamo zo srdca. Potom otvoril oči a zalapal po dychu. To nie je možné!!! Vo dverách čajovne stála Emma –najstaršia dcéra. Uprene pozerala na otca a keď sa ich zrak spojil, rýchlo vybehla von.
Doma sa všetci všetko dozvedeli. Otázky nemali konca kraja. V ovzduší všetko vrelo až Vianoce vyslobodili Františkovu rodinu spod tieňa smútku, zloby, výčitiek a nedôvery. František si veľmi dobre uvedomoval, že prežíva niečo tajomné, zakázané, ale zároveň i niečo nevšedné. Nechcel svoju rodinu trápiť, ale nechcel trápiť ani Janku a ani sám seba. Bolo mu úplne jasné, že odísť od rodiny nechce a ani nemôže. Jeho zodpovednosť mu to nedovoľovala. Vo chvíľach premýšľania v samote často dumal nad tým, prečo sa v mladosti unáhlil a hnal sa do ženenia už po štyroch mesiacoch známosti. Prečo myslel viac na telo ako na dušu? Až teraz pochopil, že manželstvo je krásne aj po rokoch len vtedy, keď sú ľudia zviazaní myšlienkami, predstavami, záujmami a spoločnými cieľmi. A hlavne nekonečnými rozhovormi o všetkom možnom. Len láska, ktorá pramení z hĺbky duše, človeka napĺňa natoľko, že aj po rokoch vidí očarenie v osobe, ktorú si ako mladučkú bral pred rokmi.
František zrazu pochopil, že takto chce lásku naučiť vnímať svoje deti. Chce im pomôcť na ceste spoznávania sveta dospelých. Teraz už veľmi dobre vie, ako chutí čaro skutočnej lásky. Prišiel na to neskoro, ale vďačí životu aj za toto poznanie. Veď koľkí toto čarovné blúznenie vôbec neprežili a hovoria o láske???
Láska ma veľa podôb, ale František tuší, že len jedna je skutočná. Nevie ju ešte presne pomenovať. Vie len to, že je to pocit tak silný, že vám dokáže život prevrátiť hore nohami, zmení váš postoj k svetu, k ľuďom, k vlastnému prežívaniu a preciťovaniu. Zrazu sa tešíte z každej maličkosti a problémy sa vám zdajú maličké. Ste naplnení radosťou, ktorú chcete rozdávať ďalším ľuďom.Janka s Františkom si stále píšu nekonečne dlhé maily plné otázok i nedokončených odpovedí, plné filozofických tém, ktorými si vkladajú nádej do ďalších dní. Aspoň takto si pomáhajú na ceste životom. Nevládzu sa úplne odlúčiť od seba, lebo dve duše, ktoré preplávali kusisko života osamotené a ktoré podvedome túžili stretnúť svoju druhú polovicu, keď sa už stretnú, nikdy sa od seba neodlúčia aj keď nežijú spolu. A keď sa raz stretnú a spoznajú , ich tajná sila ich vždy privedie k sebe aj keby sa bránili. Asi v tom spočíva čaro skutočnej lásky.
