Juraj vystúpil z auta, poslednýkrát si prekontroloval doklady, pritiahol kufor k sebe a zahľadel sa smerom do letiskovej haly. Zrýchlil krok. Vošiel dnu. Srdce mu prudko búchalo.Vstúpil do neho zvláštny pocit. Bol to strach zmiešaný s radosťou. Nemohol skryť úsmev, keď ju uvidel sedieť na jednej z lavičiek. Tak Lenka predsa len prišla!
Vydýchol si a zamieril smerom k nej.Keď sa Juraj stal šťastným výhercom zájazdu na Krétu pre dve osoby, pri predstave s kým tam pôjde, Lenka bola prvá, ktorá mu prišla na um. Chodili spolu už rok. Juraj bol šťastný, že ju má a v týchto letných dňoch si ani len trošičku nechcel pripustiť, že sa Lenkina tvár často mení na smutnú. Tušil, že to niečo signalizuje, ale teraz, práve v tejto chvíli nechcel nad tým vôbec premýšľať. Juraj bol veľmi citlivý, citlivejší ako ktokoľvek iný, a tak si aj ten najmenší prejav zmeny vždy na nej všimol. Cítil, že kým u neho ešte pretrvávala neha a vášeň, Lenka už tak netúžila po dotykoch ako pred niekoľkými mesiacmi. Juraj to všetko vedel, ale dnes na to nechcel vôbec myslieť. Tušil, že Kréta môže byť poslednou možnou záchrannou brzdou pred rozchodom. Aj preto sa tej výhre tak veľmi potešil.
Keď lietadlo začalo stúpať k nočnej oblohe posiatej hviezdami, Juraj sa pokúsil dotknúť Lenkinej ruky. Cítil však, že jeho pokus o bližší kontakt zostal nepovšimnutý. Aké by to bolo krásne letieť do takej romantickej krajiny čerstvo zamilovaný? Pomyslel si a odvrátil hlavu k okienku, za ktorým bola iba tma. Tá tma mu na chvíľu pripomenula aj tmu v jeho srdci.
Chania bola čarovnejšia ako na obrázku v katalógu. Reštaurácie v prístave lákali turistov z celého sveta. Kone ťahali biele koče a malé i väčšie loďky neustále opúšťali prístav. Lenka sa napila z ľadovej kávy a zahľadela sa Jurajovi do očí. Premohol ju zúfalý pocit, ktorý jej prudko zovrel žalúdok. Nemala som ísť, mala som mu to už dávno povedať, pomyslela si a slza sa jej vtlačila do oka. Zachránili ju len slnečné okuliare. Lenka neustále myslela len na to, že mala Jurajovi povedať, že ho prestala milovať, že jednoducho miluje niekoho iného, že nemôže svoje city ovládať…Že je to niečo mimo nej, o čom vôbec nemôže sama svojou vôľou rozhodovať. Cítila sa stále slabá na to, aby povedala Jurajovi pravdu. Keď videla tú jeho neskutočnú radosť, smiech, keď ju prudko točil v náručí, nemohla mu predsa povedať, že s ním na Krétu nejde. Cítila sa aj tak veľmi previnilo. Pred týždňom si povedala, že mu daruje ešte posledné chvíle a potom sa uvidí. Naivne si myslela, že to nejako vydrží, ale teraz si celkom jasne uvedomila, že je to oveľa horšie, ako si pôvodne myslela. Nechcelo sa jej komunikovať, smiať, do očí sa jej tlačili slzy a už vôbec nemala chuť na žiadne bozky či objatia. A keď videla Juraja, večného romantika,bolo jej zo seba ešte horšie…
Výhľad z hotelovej izby na more bol úžasný. Načo je však dvom ľuďom nádherná izba v hoteli, keď necítia k sebe rovnakú vášeň a lásku? Tá sa jednoducho vynútiť nedá. Buď je, alebo nie je. Keby len človek vedel, kde sa láska rodí a prečo zaniká?„Mám nápad, Leni! Požičiame si motorku! Myslím, že na motorke uvidíme toho viac. Čo myslíš?“„Jasné! Je to výborný nápad! Ideme si požičať motorku!“Konečne sa aj v Lene rozprúdila krv.
S požičaním motorky nebol ani najmenší problém. Požičovne prichádzali s ponukou na každom kroku. Lenka s Jurajom sa ani nenazdali a už sa vietor s nimi hral a vrážal im do tvárí ostrý morský vzduch.„Niečo mi napadlo!“ ozvala sa Lenka.„Vymeňme sa, chcem si aj ja šoférovať!“Juraj nenamietal. Bol veľmi šťastný, že sa Lenka smeje. Jej úsmev bol pre neho najkrajším darom. Miloval ju celým srdcom a bol by pre ňu urobil aj nemožné.
Minúty ubiehali rýchlo. Krajina rýchlo menila svoju podobu. Cesta, ktorá doteraz viedla popri mori, sa zrazu zmenila na horskú a na Juraja s Lenkou sa dívali dvojtisícové končiare hôr. Bol to úžasný pohľad! More, hory ,cesta, ostrá zákruta a …
Keď sa obaja ocitli v nemocnici, pochopili, že Kréta nie je len romantická. Sprievodkyňa cestovnej kancelárie ich pri lekárovi nechala úplne samých a o sanitke, ktorá by ich dolámaných odviezla až do hotela, mohli len tajne snívať. V lekárni zaplatili za lieky 250 eur a taxík tiež nebol úplne najlacnejší. Najhoršie na všetkom bolo to, že lietadlo na Slovensko letelo až opäť dní.Juraj s Lenkou sa stali väzňami bolesti v krásnej hotelovej izbe s výhľadom na more. Ich priateľmi boli len sadry na rukách a nohách. Lenka už nevládala ani plakať, no Juraj ju všemožne upokojoval.
Takúto dovolenku si nikto z nich teda nepredstavoval. Lenka sa celá ponorila do výčitiek a nemo pozerala von oknom na more. Cítila sa veľmi vinná po všetkých stránkach. Smútok sa jej usadil v duši a čím skôr chcela byť doma a čo najskôr chcela tiež Jurajovi povedať pravdu. Predčasný odchod z dovolenky bol jej veľkým vyslobodením. Silno si však uvedomovala, že rozchod s Jurajom si takto naozaj nepredstavovala a pri spomienke na toto leto jej ešte stále behá mráz po chrbte.
Autorka: Jaroslava Koníčková
