Zdena sa spokojne usadila za stolom s počítačom a pustila do každodenných pracovných povinností. Monitor jej však splýval s obrazom Igorovej tváre. Srdce jej prudko búchalo, ťažký dych jej nedovolil sústrediť sa. Jarné slnko jej pomedzi žalúzie neustále šteklilo oči. Mala chuť viečka na chvíľu privrieť a pohrávať sa pod nimi s Igorovým obrazom.
Zbadala však Katkin lišiacky úsmev, a tak sa rýchlo vrátila do reality.Zdena pracovala ako asistentka vo firme. Práca ju veľmi bavila a vlastne jej venovala takmer celý svoj čas. Nerobilo jej problém robiť nadčasy. Bola veľmi milá, obľúbená, spoľahlivá. Dni sa míňali, roky utekali a Zdena si to ani poriadne neuvedomovala, ako sa jej vek neúprosne priblížil k tridsiatke. Bola vždy presvedčená, že láska je dar z nebies, že je to niečo, čo človek ovplyvniť nemôže, a tak sa bezhlavo nikdy nehrnula do plytkých vzťahov. Chcela si počkať na svoju veľkú lásku. Peter – jej prvá láska, ju opustil po skončení vysokej školy kvôli spolužiačke a odvtedy Zdena mužom moc neverila. A akosi sa jej nedalo ani zamilovať.Až raz prišiel do firmy na poradu príťažlivý muž. Na prvý pohľad z neho vyžarovala silná charizma. Galantný, komunikatívny, inteligentný. Všimol si ju raz za počítačom, keď odchádzal z porady v ich firme. Pracoval vo filiálke v susednom okrese. Zdena neodolala jeho pozvaniam na obedy a večere. Po dlhej dobe sa opäť cítila krásna, žiadúca, zaujímavá. Igor jej vedel dať to, po čom celé roky túžila. Bol nežný, jemný, láskavý. Bol ako veľký splnený sen, o ktorom celé roky snívala.. Nevedela sa nasýtiť pocitom zamilovanosti, ktorý sa v jej vyhladovanej duši hlboko zakorenil.
Porada vo firme trvala na Zdenin vkus veľmi dlho. Keď si predstavila, že za dverami v susednej miestnosti sedí Igor, oblieval ju pot. Už sa nevedela dočkať jeho náručia, úsmevu a objatia. Neboli spolu často. Jednak každý z nich býval v inom meste a potom aj Igorova častá pracovná zaneprázdnenosť im nedovolila byť spolu toľko, ako po tom túžili. A preto sa Zdena vždy tešila na deň, keď v ich firme boli porady vedúcich aj z ostatných filiálok, lebo to bol ten zázračný čas, keď mohla byť s ním. Aj dnes cítila, že prežije ďalší nádherný deň, ktorý ju vždy naplnil natoľko, že dokázala vďaka nemu dýchať aj mnoho nasledujúcich prázdnych minút, keď Igora počula len v telefóne.
Ubehlo niekoľko mesiacov v krásnom opojení. Práve v čase, keď si Zdena vo svojich predstavách začala rysovať šťastnú budúcnosť s Igorom, vtrhla ako víchor do kancelárie kolegyňa Katka. „Bola som cez víkend u rodičov. Len tak som si prezerala ich okresné noviny a pozri, čo som objavila!“ Hodila zlostne noviny na stôl pred Zdenu, prudko sa otočila, vybehla von a vo dverách zašomrala: „Ďalší charizmatický podvodník!!! To sa dalo čakať!“
Potom si už Zdena len matne spomína na svadobnú fotografiu v okresných novinách, na ktorej bol Igor s nejakou ženou. Zrazu na pár dní pre Zdenu zastal čas. Všetko sa jej v duši rozbilo. Bolesť jej prenikala celým srdcom a jej plamene šľahali do modrých očí. Igor sa už vo firme neukázal. Odišiel do Prahy aj so svojou ženou a tam ho zamestnal svokor vo vlastnej firme.
Zdeninu neutíchajúcu bolesť odplavila až odchádzajúca zima, slzy zotrela nová jar, ale nové poznanie jej nevzal nikto. Odteraz bude ešte viac nedôverčivá ku všetkým tým, ktorým hlboko otvorí svoje srdce. Ale podstatné je, že neprestáva dúfať a verí v ľudské dobro. Dnes už opäť rozdáva radosť, pomoc, milé slovo. Zároveň však cíti, že raz príde krásny deň, keď aj k nej bude šťastie naklonené. Veď predsa v živote najdôležitejšie je, nikdy sa nevzdávať! Lebo pokiaľ DÚFAME –ŽIJEME!
Autorka: Jarka Koníčková
