Dnes si Eva s radosťou sadla na bicykel. Tešila sa, že si hneď ráno prevetrá hlavu, zašportuje si a premyslí si plán na ďalší deň. Nebolo to ale vždy také veselé a jednoduché ako v dnešný deň. Pred pár mesiacmi ňou lomcovala závisť, keď prechádzala na bicykli dedinou. Obzerala nádherné domy, terasy, bazény… A závidela. Veľmi závidela.
A nielen domy, ale aj iné veci. Dávala si otázku. Čo urobila v živote nesprávne? Veď aj ona neustále pracuje, pomáha iným, je láskavá, milá… Ale býva v obyčajnom starom byte, rodina nedrží pokope, o láske môže iba snívať. Akási prázdnota vládla v nej. Mala pocit, že nedokázala postaviť nielen dom, ale ani vytvoriť súdržnú rodinu. Manžel, kým pracoval, bol expertom vo svojom odbore, boli aj peniaze, ale akosi to nevyšlo. Raz nemal čas, potom peniaze a napokon ani silu. Veď sila niečo budovať pramení z lásky. Kde je láska, tam je i cesta. Ale bez lásky to niekedy býva zložité a často niet ani energie na to, čo by sme veľmi chceli.
Keď mala Eva 23 rokov, bola bláznivo zamilovaná. Prežívala skutočnú lásku, ale vtedy si to vôbec neuvedomovala, že to je dar a veľký zázrak. Jej chuť si nevedela vychutnať naplno, lebo mala strach. Dnes už vlastne ani nevie, kto ten strach v nej vybudoval. Či sama, alebo rodičia. Bola to jej veľká zodpovednosť, aby dokončila vysokú školu alebo odpor rodičov k Petrovi? Bol mladší, cudzinec a tiež študent. Rodičia sa báli, že to neskončí dobre, a tak robili všetko preto, aby lásku rozbili. Sledovali ich, museli sa skrývať v uličkách mesta, tajne čítali listy, ktoré mala schované v skrinke, ba dokonca jej otec aj raz hnusne vynadal a povedal, že sa správa ako posledná štetka. Eva bola psychicky na dne. Milovala, ale zároveň cítila strach. Ani na sekundu si nedokázala vychutnať bláznivý pocit zamilovanosti tak, ako to dokážu iní ľudia. Mala výčitky svedomia voči rodičom. Začala lásku vnímať ako niečo zakázané a ako niečo, čo si ona nezaslúži. Napokon strach lásku premohol. Vlastne sama opustila Petra, aby sa napätie v rodine nestupňovalo. Vtedy ešte netušila, že skutočnú podobu lásku už nikdy neprežije. Sústredila sa na svoju kariéru, ale trpela neustále. Petra videla a cítila všade. Smútok a prázdnota sa natrvalo usídlili v jej duši. Zhoršovalo sa to, a tak opustila rodný dom i milované mesto, v ktorom žila. Myslela si, že zmena prostredia pomôže jej duši. Sústredila sa na prácu, bola uznávaná odborníčka vo svojom odbore, ľudia ju mali radi pre jej láskavosť, priateľskosť, ľudskosť a empatiu. Ale večer sa spomienky vracali a prinášali smútok.
Prešli ďalšie roky, pocit prázdnoty nabral jemnejšie kontúry, ale nezmizol. Eva nadobudla pocit, že by snáď mohol pomôcť nový vzťah. Ale s kým? V okolí boli hlavne ženy, a tak nájsť si niekoho nebolo vôbec jednoduché. Začala čítať inzeráty a neskôr aj odpovedať na ne. Párkrát sa aj s niekým stretla, ale nič necítila. Prešli ďalšie mesiace a Eva si veľmi dobre uvedomovala, že láska sa nedá naprogramovať ani vynútiť. Jej samota bola neznesiteľná. Napokon spoznala inžiniera Juraja. Bol skromný, pracovitý, zodpovedný. Dni už boli veselšie, ale nebola to láska. Možno pokojné a pekné priateľstvo. Juraj sa rodičom páčil. V podstate sa ani poriadne nepoznali, ale aj napriek tomu sa vzali. V tej dobe tridsaťročná stará dievka bola pre rodinu niečo neprijateľné, a tak kvôli pokoju v rodine, ale aj kvôli pokoju vo svojej duši, Eva sa vydala. Čakala, že život bude veselší a nebude sa cítiť až tak sama. Naivne si myslela, že keď nemá skutočnú lásku, zažije aspoň trochu luxusu. No, ako sa neskôr ukázalo, opak bol pravdou. Dni plynuli naozaj pokojne. Žiadna vášeň sa nekonala, ale aspoň im bolo spolu dobre. Nenudili sa až tak veľmi, ako keď obaja dlhé roky žili sami. Zariadili si trojizbový postsocialistický byt a sústredili sa na svoju prácu. Hlavne Juraj venoval svojej kariére každú minútu svojho života. Darilo sa mu, ba dokonca začal zastávať rôzne dôležité funkcie vo firme. Energiu venoval práci, rodina ho až tak nezaujímala a vôbec nemal chuť niečo pre seba, Evu a deti vybudovať. Radšej pomáhal iným ľuďom.
Roky plynuli a Eva stále viac a viac túžila po láske. Horúce bozky a vášnivé objatia sa nachádzali už len v spomienkach spred dvadsiatich rokov, keď bola tak nádherne zamilovaná do Petra. Zrazu sa objavil internet, sociálne siete…Jednoducho, nový svet, nové možnosti. Snažila sa Petra nájsť aspoň na sociálnych sieťach, ale nikde ho nenašla. Záhadne zmizol. Zaregistrovanie na sociálnych sieťach však neostalo bez následkov. Keď to Eva najmenej čakala, ozval sa jej najprv Karol, potom Emil, neskôr Ján…Vo svojej naivite im uverila, že ju milujú. Zrazu uverila láske, ba dokonca prežila pár vášnivých bozkov, po ktorých tak celý život túžila. No vždy to skončilo práve vtedy, keď to nečakala. Tak, ako do jej života vkročili, tak aj odišli. Väčšinou sa odhlásili zo sociálnej siete a bolo po láske. Nasledovali ďalšie rany do srdca, ďalšie sklamania…Eva sa hnevala sama na seba. Na svoju dôverčivosť a naivitu a tiež na to, že opäť trpí kvôli svojej nekonečnej túžbe po láske. Vedela, že keby bola šťastná v manželstve, tak nikdy nenaskočí do tohto vlaku. Ale jej túžba po láske bola tak silná a nespútaná, tak veľmi ju chcela ešte zažiť, že naletela podvodníkom, ktorí vlastne chceli len sex a keď sa ona k tomu nemala, záhadne zmizli. Ale to pochopila až neskôr. Jej duša sa však po toľkých sklamaniach len veľmi ťažko spamätávala a svoje následky si nesie dodnes. Sklamania citlivé a jemné duše znášajú veľmi ťažko a liečenie prebieha dlho.
A tak Eva prestala veriť, že by sa jej láska mohla dotýkať. Hoci jej veľa rozdávala na všetky strany a všetci ju mali veľmi radi, nemala v láske šťastie. Začala si hlboko uvedomovať, že láska je skutočne niečo výnimočné a ak o jej naplnenie nebojujeme v správnej chvíli, ďalšia sa už v živote nemusí objaviť. Eva si uvedomila, že svoju nádobu lásky si vyčerpala v mladosti, ľahko sa jej vzdala a život jej ďalšie možnosti nenadelil. Toto uvedomenie jej pomohlo oslobodiť sa od nenaplnenej túžby a sústredila sa už len na dávanie iným, ale nezabúdala ani na seba.
Juraj sa na dôchodku nezmenil, aj keď mu Eva vytvárala nádherný a pokojný domov. Keď prestal pracovať ani vtedy ho rodina nezačala zaujímať. Stal sa ešte viac lakomým. V žiadnom prípade nechcel Eve splniť ani jeden z jej snov. Už o dome ani nesnívala, túžila aspoň zväčšiť balkón alebo vybudovať altánok. Podľa Juraja sú to len zbytočnosti a on by s ňou aj tak na terase nesedel. To je podľa neho len strata času. Nechcel nikam cestovať, nikam chodiť, doma v postate len čítal a ani žiadne návštevy k nim nechodili. Nikdy v živote Evu nezobral na ples a bol veľmi skromný aj pri kupovaní darčekov. Napríklad kytica kvetov sú zbytočne vyhodené peniaze. A Eva? Sústredila sa teda na seba. Prihlásila sa do turistického oddielu, chodí plávať, bicykluje sa, má veľa kamarátok, s ktorými chodia do kina a do divadla. Ale vie si užiť aj úplne sama. Nerobí jej problém zájsť si do kúpeľov, na dovolenku, na dobrú večeru či koláčik. Kupuje si krásne veci na seba, miluje svoju prácu, svoje kolegyne, je šťastná, že ešte stále môže pomáhať iným. Nerobí jej problém kúpiť si sama sebe aj obrovskú kyticu kvetov. Dnes je už väčšinou usmiata, lebo pochopila obrovskú pravdu. Vie, že láska sa nedá vynútiť, ale to neznamená, že človek nemôže byť šťastný. Musí si však šťastie vytvoriť sám a s tými, ktorí o to stoja. Veď na svete existuje veľa ľudí, ktorí nás potrebujú, ktorí sa dobre cítia v našej prítomnosti. Zbytočné je čakať na zázrak alebo nasilu si vynucovať niečo, čo nám nie je súdené. Ubehlo tridsať rokov, kým si Eva uvedomila, že ak nemáme v živote šťastie, aby sme vytvorili s niekým láskyplný vzťah, je potrebné si vážiť napríklad aj kamarátske či priateľské vzťahy.
Dnes je už Evina duša šťastná a naplnená radosťou. Nie je zatrpknutá. Nerobí si zbytočné nádeje, ale uvedomuje si, že ak ešte raz v živote láska k nej príde, bude si ju vedieť vychutnať naplno a hlavne bez strachu. A to aj vtedy, keby sa mal proti nej postaviť i celý svet. Dnes už totiž vie, že láska je skutočný zázrak.
Autorka: Jarka Koníčková
