Jankin list Darinu potešil.Tak predsa sesternica na ňu nezabudla! Akoby v nej začalo niečo kvitnúť. Asi dobrá nálada. Rýchlo pozametala obchod, poukladala nákupné košíky, nasadla na bicykel a išla domov.
Husi už boli na dvore.Vymenila im vodu a nakŕmila ich. Pršalo. Dvor bol preplnený blatom. Darine to však nevadilo. Jej čierne zablatené gumené čižmy boli odolné voči všetkému.Vzduchom sa niesol zápach hnoja a pariacej sa zeme. Seno zmoklo, ale voňalo. Darina tu bola veľmi spokojná. Obchod, hydina, domácnosť…A občas nejaké klebety, keď bol na to čas.Jankin list ju trochu prekvapil.V prvom momente si ani nevedela predstaviť, že by mala ísť autobusom do mesta.Odvykla si.Tak dlho už nikde nebola! Nevymenila by tento svet za nič. Ale zase…Rodina musí držať pokope. Prečo sa však Janka ozvala tak náhle a nečakane?Vzduch v meste bol presiaknutý teplým slnkom. Ulice pod jeho návalom horeli. Dievčatá odhaľovali nohy i ramená. Darine sa zdalo, akoby všetky tancovali v šťastnom pouličnom tanci krásy a mladosti. A všetci akoby niekam utekali…
„Tak, tu si! Vitaj,Darina! Už som si myslela,že neprídeš!“ Janka pohodila hlavou. Vlasy sa jej nádherne hojdali. Bezpečne a sebaisto otvorila dvere na svojom aute. Opatrne, aby si nepoškodila svoje drahé topánky, si sadla za volant. Darina si ťarbavo prisadla k nej. Svoju širokú sukňu, štrikovaný pulóver a päťročné topánky by najradšej niekam vyhodila, ale obliekla si to najlepšie, čo doma mala.Tu jej to však pripadalo akési nemoderné.„Chceš ísť do mesta alebo ideme ku mne?“ „Ja neviem, mne je to jedno,“vyhýbavo odpovedala Darina. Zrazu sa cítila ako v klietke. Nevedela, kde sa vytratila sloboda a istota.„Ukážem ti môj byt!“ povedala Janka a naštartovala auto. Darinu byt naozaj omráčil. Zamierila do kúpeľne. Uvidela tam všetky tie nádherné veci z reklamy. „Vidím, že si žiješ dobre!“ „Ale,prosím ťa, veď to sú len také maličkosti! Oddýchni si a potom by sme mohli zájsť na obed. Pozývam ťa do talianskej reštaurácie, večer do kina a do baru. Čo ty na to?“
Darina sa začala spamätávať. Pomaly si navliekla Jankine elastické šaty. Najprv sa v nich cítila nesvoja, ale potom si všimla,že je v nich celkom štíhla.To jej dodalo odvahy. Najviac sa bála baru.Párkrát bola doma v krčme, ale nestálo to za nič.Všetko, čo jej Janka ukázala, ju v prvom momente očarilo. Hudba, tanec, diskotéka…Ráno si spomenula na domov.Zasiahol ju nepokoj.Vyskočila z postele a pobalila si veci.„Tak,ja idem!“ „Čo blázniš? Zostaň! Ešte ti chcem toľko toho poukazovať!“Janka Darinu nechápala. Bola od nej len o tri roky staršia, ale úplne iná.
Tušila, že Darinu na mesto nenaláka. Otca bude musieť sklamať. Zdalo sa im celkom výhodné, že Jankin byt nechajú Darine, Darinin dom poprerábajú na penzión a budú ho prenajímať turistom. Bol by to dobrý obchod!Janka zaviezla Darinu na stanicu. Bola nahnevaná, ale snažila sa usmievať. Darina vyletela z auta ako vták.Zrazu z nej spadla ťažoba mesta. Utekala k svojmu autobusu.Vyžarovala z nej spokojnosť. To len Janka si predtým myslela, že jej Darina bude závidieť!
