Ivona sa nadýchla, zobrala dve preplnené nákupné tašky do rúk, vystúpila z výťahu a ocitla sa pred dverami svojho dvojizbového bytu.Otvorila dvere a ovanula ju prázdnota. Tak ako každý deň. Stále ten istý kolotoč. Práca, samota, smútok.Zaliala si kávu. Silno rozvoniavala.
Prečo sa aspoň neozve? Už desať mesiacov nemá o dcére žiadne informácie. „Deti sú veľmi nevďačné!“ pomyslela si.Pustila televízor. Tešila sa na ďalší diel nekonečnej telenovely. Pri káve a pri zapnutom televízore sa jej podarilo odpútať od reality. Aj Ivona by si vedela predstaviť iný život. Nádherné šaty, auto, bazén, prekrásny nábytok… Škoda, že telenovela nie je skutočnosťou. Škoda!Letný večer lákal ľudí do ulíc. Ani Ivona tomuto volaniu neodolala.Pomaly kráčala ulicou, obzerala výklady, ľudí, autá… V cukrárni si objednala zmrzlinový pohár. V spomienkach sa stále vracala k Tereze. Čo asi robí? Prečo sa neozve?Zahľadela sa von oknom. Jej pohľad bol vážny a nekonečný. Život na ulici neutíchal. Toto leto bolo naozaj teplé.
Zrazu spozornela. V diaľke sa jej zazdalo, že uvidela svoju Terezu.Najprv sa preľakla, celá sa triasla. Je to ona? Alebo je to niekto iný? Postavila sa. Schmatla kabelku. Vybehla na ulicu. Hanbila sa utekať, ale aspoň zrýchlila krok. Kde je? Nevidela ju. Spomalila. Nadšenie z nej opadlo. Zrazu jej zrak padol na prekrásny výklad. Pristúpila k nemu. Neodvážila sa vojsť dnu. Nechce, aby si ju predavačky prezerali. Dobre vedia, že si aj tak nič nekúpi. Veď to na nej aj vidno. Zrazu vyšlo z obchodu výstredné dievča. Prudko sa jej pozrela do očí.„Tereza!!! Si to ty?“„Mama…A-Ahoj…!“ koktala Tereza.„Ty nie si v Nemecku? Ja to nechápem. Prečo si sa neozvala?“ prekvapene sa pýtala Ivona.„Mama, poď ideme niekam, kde budeme mať kľud, musím ti veľa vecí vysvetliť.“
Do tichého parku sa zakrádal večer. Pomaly zahaľoval Terezinu a Ivoninu tvár. Ivona sa topila v slzách. Vôbec ničomu nerozumela. Tereza jej vyrozprávala celú pravdu. Vyrozprávala jej príbeh o tom, ako v arogantnej rodine v Nemecku pri výchove detí vydržala iba týždeň, rozprávala o tom ako cestou z Nemecka vo vlaku stretla dievčatá, ktoré pracovali v nočnom bare ako tanečnice. Išla s nimi do Čiech. Kam mala ísť? Už nechcela štvrtý rok hľadať prácu,chodiť po konkurzoch, úradoch práce…Čo z toho, že zmaturovala na samé jednotky? V tej chvíli, keď odchádzala s dievčatami,cítila sa sklamaná a zbytočná. Potrebovala peniaze. Potrebovala žiť. A neskôr si zvykla. No po čase chcela opäť chcela vidieť mamu.
Ivona si zhlboka vzdychla. Napriek všetkému, čo sa stalo, bola rada, že má dcéru pri sebe. Osud chcel, aby sa opäť stretli. Ivona našla svoju stratenú dcéru. Našla opäť stratenú radosť.
Autorka: Jarka Koníčková
