„Príď dnes do klubu Steps Pub! Zistila som, že tam prídu aj hokejisti. Včera začal predsezónny hokejový kemp. Zabudla si? Je predsa začiatok augusta!“ s radosťou oznámila Alexandra Dagmare. Dagmare sa roztriasli ruky. Zľakla sa, že do večera nestihne všetko pripraviť. Potrebovala ešte zájsť na gelové nechty. Hnevala sa na manikérku, že jej nedala skorší termín. Potom si však uvedomila, že lepšiu by nezohnala. Vbehla do kúpeľne. Nad zrkadlom zasvietila svetlo a začala si prezerať tvár. Zväčšované pery kyselinou hyalurónovou boli dva mesiace po zákroku, takže boli nádherné. Bola spokojná s ich primeranou veľkosťou. Tvár dotváralo púdrové obočie a 3D mihalnice. Uvedomila si tiež, že sa oplatilo rok cvičiť vo fitku a jesť len proteínové jedlá. Mala nádhernú postavu. Celý rok sa cielene pripravovala na tento špeciálny deň. Prešla z kúpeľne do svojej izby. Otvorila skriňu. Usmiala sa na krátku koženú sukňu a výrazný čierny top. Outfit na túto príležitosť čakal v skrini už päť mesiacov. Kúpila si ho skôr, aby sa v deň D zbytočne nestresovala. Ešte sa správne nalíčiť, streknúť na telo parfum Lost Cherry, mobil i rúž zbaliť do kabelky značky Pinko a večer v klube Steps Pub sa môže začať.
Dagmar a Alexandra sa na tento večer pripravovali cielene a premyslene takmer rok. Všetky zarobené peniaze investovali do skrášľovacích procedúr, kvalitnej stravy a značkových vecí. Svoj voľný čas trávili hlavne vo fitku. K tomuto nastaveniu sa dopracovali po skúsenostiach, ktoré prežili za posledné roky. Aj keď mali obidve ukončené vysoké školy, nemohli si nájsť prácu, ktorá by ich naozaj bavila a hlavne uživila. Po promóciách dlhé týždne chodili od konkurzu po konkurz, ale výsledok bol taký, že sa z firmy buď neozvali, alebo sa ozvali s odmietavou odpoveďou. Nakoniec sa obidve zamestnali ako referentky v štátnej správe a tabuľkové platy im dovolili si splniť len málo z ich snov. A tak cez víkend chodili na brigády, aby si dokázali kúpiť jedlo a zaplatiť nájom. Upratovali, predávali, ťažko pracovali pri upratovaní novostavieb. Privyrábali si tiež upratovaním domov hercov, športovcov, podnikateľov, politikov. Mali prístup do domov, v ktorých videli veci, o ktorých bežní ľudia ani netušia. Museli pracovať stále viac a viac, ak si chceli dopriať krajšie oblečenie či kozmetické služby. Tento kolobeh nemal konca. Po večeroch, keď už nevládali stáť na nohách, stále uvažovali nad tým, ako vlastne tento systém funguje. Prečo niekto môže mať luxus a niekto ledva vyžije, aj keď je vzdelaný, ovláda cudzie jazyky, je snaživý, robí veľa vecí navyše…Odpoveď neprichádzala. Keď sa jedného dňa vracali z luxusného domu, ktorý práve upratali po bujarej párty, stretli Sofiu. Nahodená, nalíčená, voňavá, spokojná. „ Sofia, ty ešte predávaš v Lidli?“ nesmelo sa spýtala Dagmar. „ Si sa zbláznila? To už dávno nie!“ nesmelo sa usmiala a prehodila si kabelku cez rameno. „Ja vlastne ani nežijem na Slovensku. Odišla som s priateľom do Kanady a tam som s ním,“ pozrela bokom a rýchlo chcela ukončiť rozhovor. Dagmar s Alexandrou ju však pozvali na kávu a tam z nej vytiahli všetky informácie. Pri kávičke a koláčiku, v uvoľnenej atmosfére sa dozvedeli, kde sa dá dobre zabaviť a pri troške šťastia aj uloviť niekoho zaujímavého. A keď to šťastie je dostatočne priaznivé, život sa môže z minúty na minútu zmeniť. A to radikálne! Sofii sa to podarilo.
***
Alexandra s Dagmarou dlho nerozumeli tomu, ako práve Sofia mohla mať také obrovské šťastie a zamiloval sa do nej hokejista, ktorý hráva v Kanade. Ohovárali ju, odsudzovali, smiali sa z nej. Bola pre ne nevzdelaná osôbka, ktorá maturitu robila na druhý pokus a zamestnať sa vedela tak akurát pri pokladni v obchode. Jednoducho povedané, závideli jej a nevedeli pochopiť, prečo toľko šťastia mala práve ona. Dni však plynuli ďalej a keď Dagmar s Alexandrou naďalej museli chodiť po práci upratovať alebo predávať, tak čoraz viac a viac si uvedomovali, že vlastne predavačky sú aj ony a že zbytočne sa zo Sofie smiali. „Čo keby sme sa išli pozrieť do toho klubu, ktorý Sofia spomínala? Veď za to nič nedáme! Aspoň sa zabavíme,“ neisto navrhla Dagmar. Sama sebe sa čudovala, že vôbec takúto myšlienku vyslovila a od Alexandry vlastne ani odpoveď nečakala. Tá jej však po týždni odpovedala, že zabaviť sa môžu, ale musia sa na to pripraviť. Po čase obidve začali na internete vyhľadávať fotky žien, ktoré sú považované za nádherné. Skúmali svet modeliek, herečiek a svet manželiek bohatých mužov. Chceli vedieť všetko. Potrebovali zistiť, čo si obliekajú, čo jedia, aké parfumy používajú, čo robia vo voľnom čase. Keď chceli do sveta týchto ľudí nakuknúť, museli aspoň trochu zodpovedať ich svetu, aby nepôsobili trápne. A tak sa začal kolotoč nakupovania, cvičenia a návštev kozmetických salónov.
***
Hudba v bare basovo pulzovala a tlmené neónové svetlo sa odrážalo od krištáľových pohárov. Dagmar a Alexandra vošli dnu s dokonalým načasovaním – presne o desiatej večer, kedy atmosféra v podniku dosahovala vrchol. Obe vyzerali ako z titulky magazínu. Alexandra v priliehavých čiernych šatách s odhaleným chrbtom, Dagmar v krátkej koženej sukni a obtiahnutom tope, ktorý ladne splýval s jej vyšportovanou postavou. Nesmelo sa rozhliadali a očami hľadali voľné miesto. „Prišli sme asi neskoro, všetko je obsadené,“ nervózne povedala Dagmar. Celá hokejová partia sedela v najväčšom VIP boxe v zadnej časti baru. Na stole chladli tri fľaše drahého šampanského a okolo nich sa smiali muži s mohutnými ramenami a drahými hodinkami. Tlmené osvetlenie vytváralo intimitu v priestore, neónové nápisy na stenách udávali tón pokojného večera, ktorý sa začal prelievať do noci. Kožené pohodlné boxy boli beznádejne plné. Čašník sa jemne dotkol Dagmarinho ramena a ukázal smerom k dvom voľným vysokým barovým stoličkám. Neváhali a rýchlo si sadli. Objednali si šampus a očami sa snažili zorientovať v priestore, ktorý bol pre ne nový a nevšedný. V ten večer len sledovali situáciu. Nemali odvahu zájsť na tanečný parket. Uspokojili sa pozorovaním vlniacich sa tiel, ktoré v odleskoch farebných svetiel dotvárali slávnostný ráz večera. Na druhý deň už tancovali. Napätie z nich opadlo a zlákala ich rytmická hudba. Atmosféra klubu a dobrá nálada ich pritiahla do týchto priestorov aj ďalšie dni. „Mali by sme sa ísť pozrieť aj na tréningy, možno si nás niekto konečne všimne“ utrúsila Alexandra pomedzi zuby. A tak si obidve vzali dovolenku. Cez deň sa chodili pozerať na tréningy, večer zašli do klubu, ale ich dni sa po čase začali podobať ako vajce vajcu. Nič zvláštne sa nedialo, nič sa v ich živote nezmenilo. „To sme radšej za tie ušetrené peniaze mohli ísť k moru!“ smutne vzdychla Dagmar. „Zajtra nám končí dovolenka a môžeme pokračovať tam, kde sme prestali. Práca a po práci brigády,“ spoločne sa zasmiali. „Ale veď, treba to brať pozitívne. Zatancovali sme si, naučili sme sa zdravo stravovať, máme krásne postavičky a vylepšili sme na sebe všetko, čo bolo potrebné,“ snažila sa Alexandra vyťažiť tie najlepšie veci zo vzniknutej situácie.
***
Leto vystriedala farebná jeseň. Dagmar a Alexandra poctivo cvičili vo fitku a pokračovali aj v zdravom životnom štýle. Naďalej pracovali v štátnej správe a cez víkendy chodili na brigády. Boli rady, že už aspoň neupratujú domy boháčov, lebo to bola najstresujúcejšia práca. Posledný deň pred Vianocami obidve strávili pri pokladni v Lidli. Zastupovali za stabilné zamestnankyne, ktoré mali rodiny a pred Vianocami chceli byť doma s deťmi. Deň ubiehal rýchlo, pretože davy ľudí neustále robili útoky na regáli s potravinami. Dagmar celý čas premýšľala nad tým, prečo si nechávajú nákupy na poslednú chvíľu. Dnes bola pri pokladni, Alexandra dokladala tovar. „Dobrý deň, slečna,“ ozval sa hlas neznámeho staršieho pána, ktorý zapichol Alexandre oči do dekoltu. „Viem, že sa to nehodí, vidím, že máte veľa práce, ale nemohli by ste večer prísť do klubu aj s vašou kamarátkou? Videl som vás v lete na štadióne, ako ste sledovali tréningy našich hokejistov. Mal by som pre vás určitú ponuku. Tak o 20.00 vás budem čakať. Budem rád, keď prídete,“ usmial sa a zamieril k východu predajne. Alexandra stuhla, ale vrátila sa k vykladaniu tovaru. Po prvotnom strachu zo stretnutia sa po chvíli upokojila a rozlievajúca sa únava po celom tele rozhodla, že za pokus to stojí. Ešte musela presvedčiť Dagmar.
***
Dagmar s Alexandrou sa nevedeli dočkať konca pracovnej smeny. Cestou do klubu sa smiali na tom, čo to môže byť za ponuku, ale zároveň mali strach, aby to nebola nejaká hlúposť, ktorá by ich mohla uraziť. Veď každý dobre pozná množstvo podvodníkov, ktorí všeličo nasľubujú, ale nakoniec to skončí úplne zle. „Chcel by som sa vás opýtať, či by ste nechceli robiť hostesky na hokejových zápasoch,“ spýtal sa ich neznámy muž, ktorý im neskôr prezradil o sebe, že je manažér hokejového klubu a práve hľadá nové posily. Dagmar s Alexandrou sa ponuke potešili. Síce o hokeji nevedeli takmer nič, predstava, že už nebudú po večeroch a po víkendoch pri pokladni, ich nesmierne hriala pri srdci. Veci sa potom zbehli rýchlo. Absolvovali školenie, preštudovali si náplň práce a k vyšším odmenám ich posunula znalosť dvoch cudzích jazykov. Zrazu mali pred očami pracovnú zmluvu, kde figurovala úplne iná finančná odmena, na aké boli doteraz zvyknuté. Zrazu sa im v dušiach rozjasnilo. Síce neskončilo to tak rozprávkovo, ako sa to prihodilo Sofii, ale ani táto ponuka nebola na zahodenie. Vedeli dobre, že si dobre privyrobia a hlavne stretnú veľa zaujímavých ľudí. A budú v prostredí, kde sa stále niečo deje a život plynie veselšie. Spokojne sa na seba usmiali a ponorili sa do chladného vzduchu, ktorý dával jasne najavo, že Vianoce sa nezadržateľne blížia.
