Na poslednom úseku diaľnice začala búrka prudko šľahať do okien. Igor spomalil. Zamyslel sa a usmial sa na Leu. Už sa nevedel dočkať chvíle, keď ju predstaví rodičom. Dlho sa nevedel zamilovať. Náročné štúdium kybernetiky v Prahe mu dalo zabrať a ani nemal veľa voľného času. Potom sa zamestnal vo firme, ktorá sa venovala programovaniu a vývoju riadiacich systémov. Tvoril softvéry pre priemyselné roboty, autonómne vozidlá a inteligentné domy. Práca ho úplne pohltila. V mužskom kolektíve nemal šancu stretnúť spriaznenú dušu. Až ako 35-ročný ju raz zbadal vo fitku. Nemohol zabudnúť na ten pohľad. Usadil sa mu v hlave ako neposlušný červík a dostával sa mu do predstáv počas dňa aj počas noci.
Po niekoľkých dňoch Igor prekonal strach a Leu oslovil. Neodmietla krátku prechádzku po fitku, ďalší deň posedenie pri káve, potom spoločnú návštevu plavárne. Neskôr sa stretnutia zintenzívňovali. V Igorovej duši sa usadila sladká radosť. Dni viac voňali a Igor sa zrazu kúpal v prekrásnom pocite lásky. Ani si neuvedomil, ako čas rýchlo plynie, prešiel rok a bolo tu leto. Aj tohto roku sa rozhodol, že pobudne aspoň týždeň u rodičov.
Igor chodil domov rád. Rodičia pri Oravskej priehrade vybudovali nádherný penzión. Bola to naozaj premyslená a krásna stavba. Okrem 15 útulných izieb sa pri penzióne nachádzal bazén s tryskami od výmyslu sveta, nádherná terasa, na ktorej záhradníci každý rok vysadili kvety. Okolie skrášľoval altánok s grilom a trávnik s drevinami, ktoré všetci navôkol obdivovali. Rodičia väčšinou všetko zverili do rúk odborníkov. Oni sa starali hlavne o recepciu a dozerali na kuchárov a čašníkov, lebo súčasťou penziónu bola aj reštaurácia. Rodičov naozaj obdivoval, pretože hypotéku už dávno splatili a nemali žiadne dlžoby. Bol prekvapený, ako dokážu tak úspešne podnikať, ako dokážu s financiami narábať, ako dokážu zarobiť. Bol im nesmierne vďačný za nový byt, ktorý mu kúpili v Bratislave a tiež za Teslu. Vždy túžil vlastniť elektrické auto. A uvedomoval si aj to, že jeho štúdium v Prahe nebolo najlacnejšie. Našťastie bol Igor vďačný a nič nebral ako samozrejmosť. Rodičia predstavovali pre neho veľký vzor, a tak sa aj on v práci snažil byť najlepší a snažil sa tiež žiť skromne a slušne. Aj dnes, počas tejto silnej búrky, keď sa pomaly blížil domov, si toto všetko veľmi jasne uvedomoval a cítil pokoru a vďačnosť. Letmo pozrel na Leu. Bola nádherná. Štíhla, vysoká, vždy upravená. Jej prenikavé modré oči príjemne žiarili. Najviac sa mu páčila, keď sa na neho letmo usmiala a naklonila hlavu doprava. Vtedy sa jej dlhé hnedé vlasy rozprestreli po celom chrbte a voňali nádherne. Keď zaparkoval pred domom, uvedomoval si krásu tejto chvíle. Konečne predstaví rodičom svoju lásku.
***
Čerstvé pstruhy rozvoniavali na terase a čakali už len na chvíľu, keď sa dostanú na gril. Otec nachystal ku grilovanému pstruhovi vychladené, svieže, suché biele víno s vyššou aciditou a citrusovými tónmi, ktoré dokáže podčiarknuť jemnosť rybieho mäsa a doplní bylinkovo-maslovú chuť. Všetko bolo dokonale prestreté a mama nič nenechala na náhodu. Na prvý pohľad sa jej Lea páčila, pretože bola krásna a dokonale zapadala do exkluzívneho priestoru penziónu. Dozvedela sa o nej len včera. Samozrejme, ostala prekvapená. Netušila, že sa Igor zamiloval. Nevedela o tom asi aj preto, lebo na ženy sa ho už pred tromi rokmi prestala pýtať. Mala pocit, že to už nemá ani zmysel. O to viac ich prekvapil.
***
Aj tento večer bol západ slnka nad Oravskou priehradou úžasný. Jeho posledné teplé lúče oblizovali vysoké jedle na terasou. Veselá komunikácia sa niesla povetrím, uvoľnená atmosféra leta hladkala svojou uvoľnenosťou celú rodinu. Na prvý pohľad bolo všetko príjemné a radostné. Igor sa tešil z toľkého šťastia, že občas sa tej radosti nevedel ani nadýchnuť. Zamkol si ju hlboko do srdca a prial si, aby tam zostala navždy. Keď tma ukončila letný deň, Igor poďakoval za zázrak bytia a ponoril sa do pokojného spánku v perinách domova.
***
„ Igor, chceme sa s tebou rozprávať,“ odmerane pri raňajkách mama pozrela na syna a ukázala smerom k terase. Na tácke niesla tri kávy a podráždene ich položila na stolík. Otec si tiež prisadol. „To nemyslíš snáď vážne!“ prudko vyfúkla cigaretový dym a zložila si z očí značkové okuliare. Igor sa podráždene obzeral okolo seba. Vôbec netušil, čo sa vlastne deje. Zmätene pozeral na pokojnú hladinu bazéna a začal prudšie dýchať. „Ty si uvedomuješ, kto vlastne Lea je? Trochu som si ju na Facebooku a Instagrame preklepla a zistila som, že síce pekná je, ale to je asi tak všetko. Čo čakáš od predavačky v Sportisime? A vieš ty, že má skončenú len obchodnú akadémiu? To už je len úroveň! To aké má vlastne IQ? Veď dnes má skoro každý vysokú školu. To má byť matka tvojich detí? A okrem toho, vychovávala ju slobodná matka. Tiež predavačka. A tlačia sa v dvojizbovom byte niekde na otrasnom postsocialistickom sídlisku. Je mi z toho zle! Ty si uvedomuješ, čo všetko sme ti my s otcom dali? Uvedomuješ si, čo všetko sme s otcom vybudovali?“ matka zúrivo zobrala do rúk vejár a rýchlo sa ovievala. Otec pozeral do zeme, ale nič nepovedal. Bolo jasné, že súhlasí s matkou. Igor cítil, ako mu niečo zmeravené vchádza do nôh a ťažko sa mu dýcha aj napriek tomu, že sedí vonku a vzduch je čistejší ako kdekoľvek inde. Prudko sa postavil a otočil sa smerom k obrovskej vodnej ploche. Lea ešte spala, a tak sa sám vybral na prechádzku k Oravskej priehrade. Ničomu nerozumel. Akoby sa mu pred očami zastavil svet. Ešte stále sa nemohol poriadne nadýchnuť. Prehĺtal horké sliny a slzy sa mu tlačili do očí. Sadol si na lavičku v prístave. Snažil sa vyprázdniť myseľ, chcel len tak sledovať let čajok a v diaľke pozorovať kontúry Slanického ostrova. Čas začal plynúť pomaly, dych sa upokojil, privrel oči…
***
„ No, ahoj, bratranec môj! Čo tu robíš? Sto rokov som ťa nevidel!“ z ľahkého spánku Igora zobudil Matej, ktorý už dlhé roky robí kapitána na lodi. Igor sa jemne usmial a prudko objal Mateja. Igorovi zaimponovala Matejova spontánnosť, jednoduchosť a úprimná radosť. Matej si hneď všimol Igorove smutné oči. Ani mu nemusel hovoriť, že je nešťastný. „Pozývam vás obidvoch na loď. Na Slanickom ostrove si aspoň poriadne prečistíš hlavu. Ale nech sa Lea poponáhľa. O hodinu vyplávame z prístavu,“ usmial sa a potľapkal Igora po pleci.
***
Plavba loďou bola pre Igora s Leou osviežujúca. Lea sa opaľovala, pozorovala radosť cestujúcich z plavby a tešila sa z nového dňa. Nevedela nič o rannom rozhovore Igora s rodičmi, a tak jej deň pokračoval v pozitívnom duchu. Igor si prisadol k Matejovi ku kormidlu. Počas plavby pokračovali v rozhovore, ktorý sa začal odvíjať ešte v prístave. Igor Matejovi všetko porozprával. Nechápal hlavne to, že vlastne nepoznáva svojich rodičov. Za tie roky, kým študoval a potom začal pracovať v Bratislave sa z nich stali snobskí materialisti. Vyčítal si, že si to skôr nevšimol, že bol naivný. Matej len počúval a usmieval sa. Potom prehovoril: „ Vieš, Igor. Bol si dlho preč z domu. Orava sa zmenila. Niektorým podnikateľom sa začalo veľmi dariť a medzi nich patria aj tvoji rodičia. Snažia sa, to nemôžem poprieť. Ale vieš ty vôbec, milý bratranček, kde zobrali kapitál na stavbu penziónu? Veď mali len maličkú hypotéku a našetrených peňazí viac než dosť. Nikdy si sa nezamyslel nad tým, kde vzali peniaze, keď obaja pochádzali z chudobných rodín? Tvojej Lei vyčítajú, že nemá vysokú školu, ale na to zabudli, že otec bol kamionista, ktorý vozil drevo a mama kuchárka v závodnej jedálni?“ Igor sa pozrel nechápavo na Mateja. Nevedel, čo na to povedať. Nikdy sa hlbšie nad týmito otázkami nezamýšľal. „Vieš, pred rokmi sa dalo s drevom dobre kšeftovať. Veľa ľudí si pomohlo. Ale tvoj otec si pomohol najviac. O tom každý v našej dedine vie, ale už prešlo veľa rokov a na všetko sa zabudlo. Alebo aspoň ľudia sa tvária, že o ničom nevedia. Vieš, dnes už nikoho nezaujíma, ako sa človek dostal k peniazom. Každý obdivuje bohatstvo toho druhého a mladí ľudia už neriešia, čo tie peniaze sú z podvodu alebo sú poctivo zarobené. Žijeme v dobe, keď poctivého človeka, ktorý napríklad odvádza dane, je čestný a spravodlivý, si už takmer nikto neváži. Niektorí sa ešte z neho smejú. Teraz každého zaujíma len bohatstvo, domy, chaty, pozemky, autá, peniaze… A ľudia sa už vôbec nezaoberajú tým, odkiaľ sú tie peniaze,“ rozhovoril sa Matej. Igor sa zamyslene pozrel a povedal: „ Matej, ale ja chcem vedieť všetko o mojich rodičoch! Pravda je taká, že som naozaj dlho bol preč a asi mi dôležité veci unikli.“ „ V poriadku, poviem ti, ale nemáš to odo mňa! Jasné? Rozumieš?“
***
Matejov monológ bol nekonečný. Povedal Igorovi všetko, o čom on ani len netušil, ale šepkala si o tom celá dedina. Matej mu vysvetlil všetko, ako sa dalo v minulosti dostať k veľkým peniazom, keď niekto na kamióne vozil drevo. Igor ani len netušil o tom, že kamionisti nelegálne obohacovanie realizujú manipuláciou s hmotnosťou a objemom nákladu, falšovaním dokumentácie alebo priamym vykladaním časti nákladu na vopred určených miestach. Povedal mu aj o tom, že medzi najčastejšie spôsoby patrí nadlimitné preťaženie, pri ktorom zákazky sú často platené paušálne za odvezený objem. Vodiči nechajú naložiť viac kubických metrov, než je oficiálne uvedené v sprievodných dokumentoch. Prebytočné drevo (často kvalitná guľatina) sa potom predá „bokom“ bez evidencie. Môžu tiež robiť manipuláciu s prepravnými lístkami. Pri výkupe dreva si môžu upravovať údaje. Vodič napríklad naloží 30 kubických metrov dreva, ale na dodacom liste nechá vykázať len 25. Rozdiel (5 kubických metrov) predá inému odberateľovi. Môže tiež časť nákladu cestou z hory do cieľovej píly zhodiť na odstavných plochách, u známych alebo doma. Následne sa pri oficiálnom vážení spolieha na tolerančnú odchýlku váhy. No a niektorí vodiči niekedy vymenia kvalitnejšie drevo naložené v hore za menej kvalitné (napr. palivové drevo) určené pre pôvodného odberateľa, pričom hodnotnejšie kmene predajú súkromne. Matej hovoril o viacerých možnostiach a aj o tom, že ešte stále žijú svedkovia, ktorí o tom vedeli. Ale prešlo už 20 rokov a všetko je premlčané. Veď napokon, takýchto ľudí je veľa. Nechajú peniaze pár rokov postáť, nevyčnievajú z radu, žijú bežný život a potom v správnej chvíli zainvestujú alebo pomôžu deťom. Veď nie je to nádherné len tak kúpiť dieťaťu byt? Urobiť obrovskú svadbu? A všetci ich potom obdivujú, akí sú šikovní, úžasní, pracovití… Igor sa len pozeral na neho. Vôbec nevedel, čo má povedať. Pomaly, ale isto z ružového obláčika padal smerom na tvrdú zem. Zrazu mal tú česť spoznať reálny svet svojich rodičov. Prudko vystúpil z lode. Leu vzal za ruku a letmo jej zašepkal: „Musím súrne odísť do Bratislavy!“ Nevedel, čo urobí ďalej so svojím životom. Jedno však vedel isto. Leu nikdy neopustí. Teraz si ešte viac začal vážiť jej čestnosť, pracovitosť, čistú dušu a hlavne lásku, ktorú mu denne dáva. Život je často zamotaný do neprehľadného klbka a my často žijeme v ilúzii. A keď do nej spadne zrnko pravdy, musíme vedieť nabrať silu, aby sme sa z nej vedeli vymotať. A zachránime sa vtedy, keď sú v nás zakotvené hodnoty, ktoré ešte tento svet držia nad vodou. Igor našťastie tieto hodnoty v sebe má, a preto medzi ním a Leou láska naďalej rozkvitá.
