Slovná zásoba sa na Slovensku delí podľa rôznych kritérií: podľa vecného významu (jednovýznamové, viacvýznamové, synonymá, antonymá a i.), podľa dobového výskytu (neologizmy, archaizmy, historizmy), podľa príslušnosti k štýlovej vrstve (spisovné, nespisovné – napr. slang, nárečové slová) a podľa expresivity (neutrálne, citovo zafarbené – pejoratíva, demunitíva).
Lexika:.slovná zásoba je súhrn všetkých slov v národnom jazyku.
Národným jazykom rozumieme spisovný jazyk a nárečia.
Video zamerané na delenie slovnej zásoby sa nachádza tu: DELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY
Slovná zásoba je spracovaná v slovníkoch slov. jazyka.
V Slovníku slovenského jazyka I. – IV. je zoskupených okolo 150 000 slov.
V Krátkom slovníku slovenského jazyka je asi 60 000 slov.
Slovná zásoba sa skladá z jadra a okraja slovnej zásoby.
Jadro slovnej zásoby tvorí 2500 – 3000 slov nevyhnutných v každej rečovej komunikácii:
Na okraji slovnej zásoby sú archaizmy, historizmy, špeciálne odborné termíny, básnické slová a slová, ktoré sa používajú zriedkavo.
ČLENENIE SLOVNEJ ZÁSOBY podľa viacerých hľadísk:
A: Slová podľa vecného významu:
- plnovýznamové – neplnovýznamové
- jednovýznamové – viacvýznamové
- homonymá – synonymá – antonymá
- plnovýznamové ( majú vecný význam, niečo pomenúvajú):
podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky
- neplnovýznamové (nemajú vecný význam): predložky, spojky, častice, citoslovcia .
Plnovýznamové slová môžu byť:
| jednovýznamové pomenúvajú jedinečný (neopakovateľný ) jav: | viacvýznamové slovo pomenúva viac javov, má viac významov: |
| strom, jedľa, ryba, žiarovka, pohorie, step, rovník, Poľsko, Košice, Saturn, Mária Ďuríčková, sused, utorok… | koleno, koruna, slimák, stolička, známka, klinček, kľúč, pád, čierny, ružový, zabehnúť, kobylka, motýlik, kázať, zlatý … |
Viacvýznamové slová majú:
| a) základný význam : | b) prenesený význam: |
| koruna = 1. minca | 2. kráľovská koruna 3. koruna stromu… |
| koleno = 1. časť nohy | 2. ohyb na potrubí |
| hlava = 1. hlava človeka | 2. hlava na bicykli 3. kapustná hlava … |
- Homonymá = rovnozvučné slová
rovnako znejú, pritom pomenúvajú rozdielne javy.
Vznikli samostatne, zvukovo zhodné sú len náhodou.
Napríklad: koruna, oko, čelo
- Synonymá = rovnoznačné slová – slová s podobným významom
odlišne znejú, ale majú rovnaký/ podobný význam:
mihalnica – obrva, melón – dyňa, pero – brko, šálka – hrnček,
Synonymický rad – tvoria ho len slová rovnakého slovného druhu:
oblasť – kraj, územie … PM
havkať – štekať, brechať… S
malý – drobný, šťúply, nepatrný, útly, zakrpatený … PrM
výborne – skvele, vynikajúco… Psl.
- Antonymá = opozitá – slová opačného významu :
rovná – krivá, tučný – chudý, krátky – dlhý,
B: Slová podľa citového zafarbenia:
1. slová bez citového zafarbenia – neutrálne slová: otec, matka, syn, dcéra,
Ján, Anna, jesť, piť, spať, pes, mačka, reštaurácia, jedlo ….
2. expresívne – citovo zafarbené slová::
– s kladným citovým zafarbením:
a) detské slová: papkať, hamať, bumbať, hajať, spinkať, buvať, hačať, hapať, bacať,
b) domácke mená (hypokoristiká) sa používajú v domácom dôvernom prostredí:
ocino, mami, babi, babička, starká, Mišo, Jano, Ferko, Anička,
žabka, uško, zlatíčko, miláčik, srdiečko, anjelik,
c) zjemňujúce výrazy (eufemizmy):
umrieť = zaspať / usnúť naveky, odísť na večnosť, rozlúčiť sa so svetom
d) zdrobneniny (deminutíva): noštek, spinkať, mamička …
– so záporným citovým zafarbením:
a) zveličujúce slová (augmentatíva): chlapisko, velikánsky, domisko, psisko,
b) hanlivé slová a nadávky (dysfemizmy) (obrazne pomenúvajú nejakú zlú
vlastnosť): chajda, pelech, zmija (keď je niekto falošný)
c) zhoršujúce slová (pejoratíva ) – (priamo poukazujú na zlú vlastnosť):
farizej, korheľ, ožran, grobián, darmožráč, fušér (neschopný remeselník), gadžo,
d) vulgárne (neslušné slová) : k… sú zakázané!
C: Slová podľa dobového výskytu:
1. historicky bezpríznakové (slová používane od najstarších čias podnes):
mama, otec, sestra, ja, ty, on, včera, dnes …
2. historicky príznakové:
a) historizmy sú spisovné slová, pomenúvajú javy a predmety, ktoré zanikl a už sa bežne nepoužívajú (len v múzeách, v dejepise: ríf – dĺžková miera, lakeť
dvoran – príslušník panovníckeho dvora
hajdúch – panský sluha, dráb
župan – správca župy
b) archaizmy pomenúvajú javy, veci, ktoré existujú. Nahradili ich však modernejšie slová, preto sa nepoužívajú:
lučba – chémia mravy – správanie
merba – geometria furman – povozník
prírodospyt – prírodopis černilo – atrament
silospyt – fyzika cvičba – cvičenie
počty – matematika
c) zastarané slová pomenúvajú existujúce javy a veci.
Sú to spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie.
Niektoré z nich používajú príslušníci staršej generácie:
bukréta – kytica ometlo – metla
choseň – úžitok manteľ – vojenský kabát
gánok – chodba palota – sieň
okázalý – veľkolepý, parádny izbica – izba
d) neologizmy: slová, ktoré vznikajú na pomenovanie nových predmetov a javov.
Ročne pribúda do slovnej zásoby slov. jazyka okolo 500 nových slov.
programátor, video, mobil, trenažér, sponzor, disketa, céderom, klip, fitnescentrum,
hobby, počítač, čip, tyčonga.
D. Slová podľa pôvodu:
1. domáce slová: dcéra, brat, vnuk, mlynár, ruka, zem, zrno, klas, slivka, seno, hrable, dom, dvor, brána, pes, stôl, nôž, ja, ty, môj, náš, ten, kto, kde, dnes, zajtra, tu, hore, tak, dva, tri, päť, šesť, ( a, aj, = spojky, častice)
2. slová cudzieho pôvodu:
– zdomácnené (prispôsobili sa nášmu jazyku): kravata, reportáž, bufet, fľaša, lampa, bryndza, …
– internacionalizmy (vznikli najmä zo základov gréckych a latinských slov a používajú sa aj v iných jazykoch): distribúcia, emócia, extrém, autobus, akcia, hygiena, epidémia, …
– cudzie slová (v slovenčine ich pociťujeme ako cudzie, niektoré sú nesklonné):
suvenír, ofsajd, curriculum vitae, mejkap, sci-fi, šou, foyer,dražé, froté, karé, kupé, whisky, rande, tabu, forte, …
E: Slová podľa štylistickej príslušnosti:
1. Štylisticky bezpríznakové: dieťa, dielo, most, strom, dom, lúka,…
2. Štylisticky príznakové:
-hovorové – používajú sa v bežnej komunikácii známych osôb, v každodennom ústnom styku, pri neoficiálnych príležitostiach, napr. pri stretnutí s priateľom, ale aj v zápisoch do denníkov:
sanitka, húkačka, háklivý, fľak, jakživ, panelák, kovbojka, bagateľ, klape to, zubár, srdciar, škôlkár, šalátovky, mikrovlnka, ženáč, šéf, basa (väzenie), basista (väzeň), kšeft, džob,
– knižné – vyskytujú sa len v knihách, výnimočne sa používajú pri slávnostných prejavoch, pri svadobnom prípitku, otčina, nehynúci, chrabrý, junák, jarý (plný sily, čerstvý), vetchý (slabý, biedny), kropaj,
-básnické (poetizmy) – vyskytujú sa v staršej slov. poézii, majú blízko ku knižným slovám:
luna, vesna (jar), var’, čos’ , kýs’, ľúby (priateľ), jasnooký, v diaľ, sťa, báň (nebeská obloha ) , lastovica, vieska, súžba (súženie, trápenie), …
– odborné termíny – vyskytujú sa a používajú v odborných knihách, časopisoch, vo vedných odboroch, jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy: jazykoveda– zámeno, podmet, synonymum, opytovacia veta,
matematika – deliteľ, delenec, kružnica, polpriamka, pravý uhol,
F: Slová podľa spisovnosti:
A: spisovné slová sa používajú vo verejnom dorozumievaní (v tlači, rozhlase, televízii,
v školách, v úradoch): dáždnik, auto, cesta, …
| spisovné slová | nespisovné slová |
| kúpeľňa, debna | kúpeľka, bedňa |
| spomienkový (predmet) | upomienkový (predmet) |
| prekážať | vadiť |
| vôdzka/ vodidlo | vodítko |
| tlačidlo, slúchadlo | tlačítko., sluchátko |
| lízanka, dievča/fešanda | lízatko, kočka |
| bielizeň | prádlo |
| ležadlo | lehátko |
| prefíkaný | mazaný |
| chybný, sprostý | závadný, blbý, |
| rožok, kozub, tvár | rohlík, krb, ksicht |
| robiť, tárať, nie je | makať, kecať, neni |
| obchod, peniaze | biznis, prachy |
K spisovným slovám patria aj hovorové slová: panelák, zubár, fajn, kilo, sanitka, nákladiak, mladoženáč, merkovať, šikanovať, šeredný, opáčiť, otepľovačky, špiceľ, ….
B: nespisovné slová sú:
1. nárečové slová – sú súčasťou národného jazyka, ale nepatria do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny.
Nárečia sa používajú v súkromnom styku v istej zemepisnej oblasti Slovenska,
napr. na Kysuciach, na Spiši, na Orave …
Slovenské nárečia sa delia podľa oblastí na:
a) západoslovenské: Narodziu sem sa v Svatých Jánoch z rodičú chudobných.
Maci bili Terezia Tomek a otec bili Frolijan, obadva z Jánú.
b) stredoslovenské: Hádam ešče nebou august, či už bou august, lebo ja som ot toho času veľmo
doľakaná. Diovča mi pribehlo poveda takuo zapachtenouo
c) východoslovenské: Co robíš? Ta nič. Šedzu. Nechce še mi ničeho, bo me hlava boli. Dobre dzecko,
ľudze, znace, valal, dzeň, idzem sviži chlip, hrich, mojo šerco.
2. slang – vrstva špeciálnych nespisovných výrazov národného jazyka, ktoré sa používajú v súkromnom alebo neoficiálnom prostredí skupiny ľudí s rovnakou činnosťou alebo záujmami (žiaci, študenti, lekári, umelci):
učka, slovina, dostať guľu, bifliť sa, super fór, kamoš, perfiš, mám zaracha,
