Aktivity a hry na triednické hodiny

Koniec školského roka dáva príležitosť na to, aby sme aj žiakom v školách umožnili trochu sa zastaviť, popremýšľať nad tým, čo im školský rok dal, v čom bol iný, odlišný, v ktorom predmete sa najviac naučili, posunuli alebo čo ich najviac zaujalo.

 1. september 2015 a jún 2016

Povieme žiakom, aby si do zošita nakresli postavu s vystretou pravou a ľavou rukou. Tá postava predstavuje ich samých. K ľavej ruke si napíšu SEPTEMBER 2015 a k pravej ruke JÚN 2016. Do časti v zošite pod pravou rukou si napíšu, aké očakávania a ciele mali v septembri 2015 a pod ruku jún 2016 si napíšu, čo sa im splnilo a čo nie. Upozornite žiakov, aby sa v tejto aktivite zamerali len na vyučovací proces a jednotlivé vyučovacie predmety.

 

2. Zmenil(a) som sa?

V tejto aktivite motivujeme žiakov, aby sa na seba pozreli aj z inej strany ako len na žiačku či žiaka. Pri tejto činnosti sa môžu na seba pozrieť ako na  SYNA (DCÉRU), KAMARÁTA (KAMARÁTKU), ŠPORTOVCA, UMELCA (podľa toho, čomu sa vo voľnom čase venujú a aké majú záujmy).  Aj v tomto prípade môžu využiť postavičku s rukami ako v predchádzajúcej aktivite. Učiteľ ich motivuje  k tomu, aby voľne písali o tom, ako sa videli v septembri 2015 a v júni 2016. Nech napíšu všetko, čo cítia, aké pocity a názory im v súvislosti s touto témou napadajú. Určite nájdu nejaké rozdiely vo svojom správaní či konaní. Myslím si, že  je dôležité, aby sa žiaci nad týmito vecami zamýšľali, aby si uvedomovali svoj posun, pretože práve toto poznanie im pomáha si stanoviť si ďalšie ciele.

 

3. Slniečko vďaky

Povieme žiakom, aby si do zošita namaľovali slniečko s výraznými slnečnými lúčmi. Na každý slniečný lúč potom napíšu, komu by chceli v tomto školskom roku za niečo poďakovať. Učiteľ žiakom povie, aby si všímali aj maličkosti a spomenuli si na viacerých dospelých i spolužiakov, ktorí v ich živote zohrávajú určitú úlohu. Žiaci často berú mnohé veci ako samozrejmosť a nevedia sa poďakovať. Táto aktivita ich nabáda k tomu, aby sa na chvíľu zastavili a popremýšľali nad všetkými, ktorí sú v ich živote dôležití.

 

4. Radosť alebo smútok?

Niekedy žiaci majú možno pocit, že v škole je málo radosti a že v nej vládne nuda. Ale možno tento pocit u nich prevláda len preto, lebo nemajú čas si radosť uvedomovať.Možno len pocity smútku majú výraznejšiu chuť a na radosť sa zabúda, málo sa o nej hovorí, nie je taká výrazná. Učiteľ  vypíše na tabuľu najvýznamnejšie podujatia, aktivity, súťaže, ktoré sa uskutočnili v školskom roku a povie žiakom, aby si ku každej aktivite nakreslili smutného alebo veselého smajlíka. Ppotom si zrátajú veselých a smutných smajlíkov. Ktorých budú mať viac? Som presvedčená, že tých pozitívnych bude vo väčšine prípadov viac. Spomeniem ešte najznámejšie aktivity, súťaže a podujatia, ktoré sa pripravujú takmer v každej škole. Samozrejme, učitelia si dopíše aj svoje vlastné, ktoré sú špecifické pre ich školu.

KARNEVAL

PLAVECKÝ VÝCVIK

LYŽIARSKY VÝCVIK

ŠKOLA V PRÍRODE

VÝLETY

EXKURZIE

DISKOTÉKY

ŠPORTOVÉ TURNAJE

UMELECKÉ SÚŤAŽE

 

5. Dobré skutky

Školu necharakterizuje len samotné učenie, testy, písomky, skúšanie, ale škola je dôležitá aj v súvislosti s formovaním charakteru, budovaním sociálnych vzťahov, priateľstva. V škole sa učia deti navzájom si pomáhať, nezávidieť, odpúšťať si či správne komunikovať. Veľký význam má predovšetkým procosiálnosť, empatia a vzájomná pomoc. Keď sú žiaci cielene vedení k uvedomovaniu si týchto skutočností, skôr sa nad tým zamyslia ako v opačnom prípade. Koniec školského roka je tým správnym časom i na to, aby sa žiaci zamysleli nad tým, či viac dobra konali alebo niekto  iný vykonával dobré skutky voči ich osobe. Stranu v zošite si rozdelia na dve polovice. Do prvého stĺpca píšu o tom, aké dobré skutky urobili oni a do druhého píšu o tom, kto pre nich urobil niečo dobré. V ktorom stĺpčeku bude viac informácií? Táto aktivita vedie žiakov, aby si uvedomili, či viac pomáhajú oni alebo sa viac pomáha im. Ak zistia, že iní konajú viac dobra ako oni, môžu to napríklad v budúcom školskom roku zmeniť.

6. Loptička vďaky

Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ povie, aby si za tri minúty v tichosti premysleli, komu by sa chceli za niečo v tomto školskom roku poďakovať. Mal by to byť niekto, kto im v niečom pomohol. Potom si medzi sebou hádžu loptičku tak, že ten, kto sa chce poďakovať, hodí loptičku tomu žiakovi, ktorému vďaka patrí. Učiteľ dáva pozor na to, aby sa vystriedalo čo najviac žiakov. Ideálne by bolo, keby sa každému žiakovi niekto za niečo poďakoval.

 

7. Charakterizujte školský rok

Žiaci opäť sedia v kruhu. Učiteľ im povie, aby sa zamysleli nad celý školským rokom a pokúsili sa vymyslieť jedno prídavné meno, ktorým by charakterizovali celý školský rok. Každý povie svoj názor. Napríklad: Tento školský rok bol veselý, náročný, únavný, otravný, zábavný, zaujímavý, netradičný…

 

8. Ideálny letný tábor

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každá skupina pripraví náčrt ideálneho letného tábora pre žiakov triedy. Berú do úvahy záujmy, potreby, vlastnosti. Každému účastníkovi tábora pridelia aj úlohu, ktorú v tábore bude robiť. Vďaka tejto úlohe učiteľ vidí, ako sa žiaci navzájom poznajú a ako by si vedeli v prípade potreby rozdeliť úlohy.

 

9. Vysvedčenie

Učiteľ povie žiakom, že že si majú predstaviť, že by im niekto povedal, že by mali nikomu podľa vlastného výberu napísať vysvedčenie. Komu by ho dali? Čo by známkovali? Najprv si žiaci samostatne urobia svoj vlastný návrh. Každý si sám vybraté osoby oznámkuje za predmety alebo činnosti, ktoré sám uzná za vhodné. Potom utvoria komunitný kruh a povedia svoje názory.

 

10. Prsteň za ochotu

Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ dá do kruhu prsteň a povie žiakom, nech ho dajú na ruku tomu žiakovi, ktorý urobil niečo dobré počas školského roka. Prvý žiak, ktorý chce prsteňom odmeniť spolužiaka, pristúpi k nemu, dá mu ho na prst a napríklad povie:„Tento prsteň ti dávam za to, že si bol vždy zotrieť tabuľu, keď týždenníci na to zabudli.“ Alebo: „Tento prsteň ti dávam za to, že si nám vždy vysvetlil matematiku, keď sme niečomu nerozumeli.“ Potom žiak, ktorý má prsteň na ruke, pristúpi k ďalšiemu žiakovi  a snaží sa ho za niečo pochváliť.

 

11. Kufor na cestu

Jeden zo žiakov, ktorý má „cestovať“ opustí miestnosť. Ostatní mu symbolicky na cestu pripravia kufor a zabalia mu doň také veci, v podobe priania,  ktoré naozaj potrebuje.Zoznam napíšu na papier a vložia ho do kufra. Môžu to byť vlastnosti (vytrvalosť, tvorivosť,  schopnosť vydržať čítať z kníh, vnútornú istotu, optimizmus, rozvážnosť, dobré nápady pri maľovaní alebo skladaní piesní, fyzickú kondíciu, zdravie…) Vlastnosti by žiaci mali vyberať podľa toho, čo spolužiaci naozaj potrebujú, v čom sa potrebujú cez prádzniny zdokonaliť, aby v novom školskom roku nemali s tým problémy.

 

12. Kresba najkrajšieho zážitku

Počas školského roka žiaci toho veľa prežijú. Rozdeľte ich do skupín a povedzte im, aby spoločne nakreslili na jeden veľký výkres všetky zážitky, ktoré v nich najviac zarenozovali, najviac sa im páčili a radi na ne spomínajú. Po dokončení práce všetky skupiny prezentujú svoje výkresy pred triedou.

Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, o ktorej chceme, aby žiaci písali, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Cielené voľné písanie môžeme využiť aj napríklad na konci školského roka. Ako?

 

Napríklad:

1. Na triednickej hodine

Povedzte žiakom, aby voľne písali o tom, aké pocity majú zo školského roku. Jeden deň sa môžete zamerať na kladné zážitky, druhý deň sa môžete zamerať nanegatíva, ďalší deň sa môžete venovať tomu, z ktorej oblasti sa najviac dozvedeli, naučili a v ktorej naopak nie. Môžete sa sústrediť aj na vlastnosti a osobný rozvoj. Povedzte žiakom, aby voľne napísali o tom, ako sa zmenili ich vlastnosti. V čom sa zlepšili, v čom zhoršili? Môžete sa zamerať aj na ciele na prázdniny. Čo sa chcú cez prádzniny dozvedieť, naučiť, čo chcú vidieť, počuť, zažiť?

 

2. Na vyučovaní

Na každom predmete si učiteľ môže urobiť spätnú väzbu aj pomocou voľného písania. Opýtajte sa žiakov, čo sa im na vašom predmete najviac páčilo. Čo by zmenili?  Co sa naučili? O čom by sa chceli dozvedieť ešte viac? Pre učiteľa je to úžasná spätná väzba.

Na konci školského roka je občas vhodné, aby žiaci o tom, čo napísali, sa aj  porozprávali v komunitnom kruhu. Nie je to však nutné robiť vždy. Závisí to od situácie, atmosféry v triede a vzťahov. Niekedy žiaci svoj názor môžu len napísať a nemusia nahlas nič hovoriť.

 

Postup:

1.Dohodneme sa so žiakmi na určitom čase.

 

2. Zadanú tému si žiaci napíšu na papier. Myslia na ňu celý vymedzený čas a píšu voľne všetko, čo ich k danej téme napadne. Vo vymedzenom čase musí byť ruka stále v pohybe, nesmie prestať písať. Ak žiakov nenapadá nová myšlienka, na okraj papiera si môžu čmárať – tým si udržiavajú myslenie a napadne im niečo nové.

 

3. Počas písania žiaci nemusia myslieť na to, či je to pravopisne správne, ani na to, či je správna gramatická stavba vety. Účelom je dať myšlienky, ktoré sú v hlave, na papier.

 

4. Keď píšu žiaci, zároveň s nimi píše aj učiteľ. Ak žiaci vidia písať aj učiteľa, považujú písanie za
dôležité a nekladú mu otázky. Predchádzame tým vyrušovaniu ostatných a žiaci sa neodpútavajú od témy.

 

5. Je dôležité nerobiť žiadne posudky a žiaci musia mať istotu, že ich myšlienky nebudú zneužité.

 

Po prečítaní voľného písania vidíme, ako žiaci rozmýšľajú. U mnohých sú myšlienky nesústredené. To znamená, že danú tému dostatočne neovládajú, alebo ich všetko okolo rozptyľuje. Zaraďovaním voľného písania do vyučovania postupne dosahujeme aj viditeľné výsledky – žiaci sú sústredenejší, pohotovejší, dokážu si rýchlejšie vybaviť potrebné vedomosti, ktoré majú použiť pri riešení rôznych úloh, vedia vyjadriť svoj názor.

Voľné písanie je jednou z brainstormingových metód, ktorá žiakom dovoľuje písať na papier všetko, čo im k určitej téme napadá bez toho, aby sa pri písaní podriaďovali nejakým formálnym (štylistickým alebo pravopisným) požiadavkám. Voľné písanie pomáha objavovať v sebe nečakané nápady, myšlienky a súvislosti. Cieľom voľného písania je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania. To vplýva na lepšie zapamätávanie. Myslenie nie je lineárne, tok myšlienok prichádza z viacerých strán. Keď pracujeme so žiakmi touto metódou, musíme ich presvedčiť, že to nie je test, ale len voľné písanie myšlienok na papier.

Okrem už spomínaných možností na konci školského roka, túto techniku môžeme použiť pri vyučovaní novej témy, ak chceme zistiť, čo o danej téme žiaci vedia. Môžeme ju použiť po skončení tematického celku, aby sme sa presvedčili, v akom rozsahu si žiaci učivo osvojili  a zároveň zistíme, čo všetko si o danej téme žiaci zapamätali. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania žiakov.

 

Voľné písanie pomáha:

  • rozvíjať slovnú zásobu,
  • formulovať slová a vety,
  • nebáť sa hodnotenia,
  • učiť sa od seba samého,
  • vyjadrovať myšlienky,
  • rozvíjať fantáziu,
  • rozvíjať pohotovosť a predstavivosť,
  • vnímať čas,
  • pri riadenom voľnom písaní dodržovať tému.

 

Na konci školského roka učitelia často hľadajú spôsoby, akom svojich žiakov čo najlepšie zaujať. Myslím si, že už spomínané voľné písanie patrí medzi tie aktivity, ktoré môžu nielen zaujať, ale pomáhajú vytvárať aj dobrú atmosféru v triede. Ak sú medzi spolužiakmi dobré vzťahy, tak aj vďaka voľnému písaniu a následnej práci v komunitnom kruhu, sa môžu ešte lepšie spoznať, odovzdať si navzájom skúsenosti a názory. Dobré je, keď je aj učiteľ aktívny, to znamená, že píše a tiež v komunitnom kruhu vyjadruje svoje názory.