„ Strata vertikality znamená, že od istej doby sme zabudli pozerať nahor.Pritom pohľad nahor bol niečím, čo ľudstvo kedysi katapultovalo na novú, omnoho vyššiu civilizačnú úroveň. Bol to smer, ktorý prelínal náš pozemský svet so svetom nad nami, so svetom bohov. Bola to okrem iného naša schopnosť uvedomiť si prepojenosť ľudského druhu a mnoho väčšieho, nadčasového aspektu vývoja vesmíru, ktorý sme nazvali svetom bohov, ktorý nás doviedol k hľadaniu zmyslu našej existencie. V okamžiku, keď sme začali hľadať cestu nahor, začala naša nová intelektuálna a duchovná cesta. (Miroslav Bárta)
Čo sa stalo s našou dobou? Prečo má veľa ľudí pocit, že sa niečo zmenilo, zlomilo, cítia sklamanie? Že je zrazu mnoho vecí iných, o tom niet pochýb. Stačí sa len poriadne pozrieť okolo seba. Mnohí z tejto situácie vinia komunizmus, ďalší konzumizmus či hedonizmus. Nech je to už akokoľvek, veľký podiel na tom, že sa svet necíti vo svojej koži, nesie so sebou strata pocitu hanby. Pojem hanba akoby strácal svoj význam. Muž sa nehanbí opustiť ženu a deti kvôli milenke, niekto ďalší si spokojne kradne, dieťa sa nehanbí zosmiešniť svojho učiteľa a často aj rodičov, nie je hanbou byť príživníkom, zlodejom, klamárom, promiskuitným človekom. Nehanbíme sa vyzliekať pred kamerami a fotoaparátmi, pozerať plytké relácie, obdivovať podvodníkov. Výstižne o tom hovorí aj Dostojevský: „Ak niet Boha, všetko je dovolené.“
Žijeme v dobe pomýlených hodnôt. Normy chovania nám prezentujú svojím nenormálnym chovaním často plytké celebrity, ktoré zaujali miesto vzorov namiesto básnikov, spisovateľov, vedcov, lekárov, filozofov. Učenec a pedagóg Benjamín Mays raz povedal: „Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali.“
Určite existuje veľa možností, ako vystúpiť z rozbehnutého vlaku, ktorý nás skôr či neskôr dovezie do krajiny duchovná prázdnota. Z existujúceho systému sa dá odísť alebo ho zmeniť. A tá zmena sa dá uskutočniť jedine tak, že sa v spoločnosti začne čoraz viac hovoriť o pravých hodnotách, za vzory budeme pokladať skutočných odborníkov a budeme si vážiť skromných, čestných a spravodlivých ľudí. Totiž, hlavne mladí ľudia hľadajú autoritu, ktorá by im označila brehy a naznačila smerovanie. Aj keď žijeme v slobode, musíme mať mravnú autoritu, ktorá má všeobecný rešpekt, úctu a podľa jej zásad a princípov sa riadia tí, ktorí sa slobodne pre ňu rozhodli.
