Médiá sú neoddeliteľnou súčasťou každého jedinca v spoločnosti. Sú zdrojom informácií, ktoré nám pomáhajú ostať v kontakte s realitou a ovplyvňujú naše postoje či správanie. Vyznať sa v logike mediálneho sveta by preto malo patriť k základnej gramotnosti jedinca 21. storočia. Je potrebné naučiť sa dekódovať objektívnu informáciu od informácií, ktoré nám médiá podsúvajú. Ľudia, ktorí sú len pasívnymi prijímateľmi správ, sú ľahšie manipulovateľní.
Manipulácia je v sociálnej psychológii a sociológii termín označujúci snahu ovládať myslenie druhej osoby či viacerých osôb. Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe myšlienky, názory, či konania, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu, či mu vyhovie, alebo nie. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná. A to, že sú ľudia manipulovaní, si neradi priznávajú. Preto je nutné neustále rozvíjať kritické myslenie aj v tejto oblasti.
Podľa Európskej charty mediálnej gramotnosti by mal byť mediálne gramotný človek
schopný:
• efektívne používať mediálne technológie na prístup, vyhľadávanie, zhromažďovanie a zdieľanie mediálnych obsahov s cieľom uspokojiť individuálne a skupinové potreby a záujmy,
• pristupovať a rozhodovať sa na základe výberu zo širokej škály mediálnych foriem a obsahov z rozdielnych kultúrnych a inštitucionálnych zdrojov,
• porozumieť tomu, ako a prečo sú mediálne obsahy vytvárané, ako aj s nimi súvisiaci technický, právny, ekonomický a politický kontext,
• kriticky analyzovať techniky, jazyk a konvencie používané v médiách a význam ich
posolstiev,
• používať médiá tvorivo na vyjadrovanie a komunikovanie myšlienok, informácií
a názorov,
• identifikovať, zabrániť alebo odmietnuť mediálne obsahy a služby, ktoré môžu byť
nežiaduce, urážlivé, pohoršujúce a škodlivé,
• efektívne používať médiá na upevňovanie demokratických práv a občianskych slobôd.
Médiá sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta. Často ovplyvňujú náš život a naše názory. Ak však chceme vedieť využívať mediálne obsahy vo svoj prospech a nestratiť sa v neprehľadnej mediálnej logike, musíme disponovať istými zručnosťami. Preto je veľmi vhodné poznať hlavné techniky mediálnej manipulácie.
ZOSTRIHY
Ide o techniku, pri ktorej je možné vytrhnúť z kontextu rôzne informácie. Stačí urobiť zmenu poradia údajov, z rozhovoru vystrihnúť nevhodné odpovede alebo zostrihať diskusiu.
FALŠOVANIE A MONTÁŽE
Táto technika sa využíva hlavne v prípade fotografií. V dnešnej dobe nie je problém vytvoriť si fotografie podľa potreby priamo v počítači. Čiže fotografia, ktorú vidíme v časopise pod reportážou, nemusí vôbec zodpovedať realite. Preto je dôležité sledovať informácie vo viacerých zdrojoch, analyzovať ich a porovnávať. Nie je dobré vyvodzovať závery na základe jedného prečítaného článku.
NÁLEPKOVANIE
Je to autorom vopred preddefinované pozitívne alebo negatívne ohodnotenie udalosti, javu, osoby, skupiny a pod. vyjadrené slovom, slovným spojením alebo frázou s výrazným kladným alebo záporným nábojom. Informácii sa priradí pozitívna alebo negatívna „nálepka“, ktorá viac či menej vylučuje akúkoľvek interpretáciu odlišnú od interpretácie autora. Zvyčajne ide o snahu médií vopred ovplyvniť ohodnotenie subjektu adresátom. Čitateľ či divák tak môže ihneď spoznať, či je správa „dobrá“ alebo „zlá“, prípadne či je „dobrý“ alebo „zlý“ jej protagonista.
DVOJITÁ REČ
Niekedy je ťažko odhaliteľná a vysvetliteľná. Používajú sa slová, ktoré znejú inak, ako je ich obsah. Niektoré slová znejú krásne, ale predstavujú drsnú skutočnosť a naopak. Často ide o zjednodušenia, ktoré prekrútia význam. Napríklad: vzdušný arzenál (bomby a rakety), zefektívnenie výroby ( prepúšťanie zamestnancov), reprodukčné zdravie (potraty) a podobne.
KOREKTNOSŤ
Je jav, ktorý sa prejavuje najmä v opatrnom vyjadrovaní ohľadom „citlivých“ otázok. V zásade ide o koncipovanie mediálnych prejavov takým spôsobom, aby spôsobil čo najmenej potenciálnych urážok, najmä v súvislosti s menšinovými skupinami v spoločnosti.
ODPUTÁVANIE POZORNOSTI
Niekedy je zámerne odpútavaná pozornosť ľudí od problémových javov alebo situácií prostredníctvom jednoduchej zábavy v podobe nekončiacich telenoviel, seriálov, športových zápasov či reality show. V určitých obdobiach je lepšie, keď ľudia veľmi nepremýšľajú, a tak sú zámerne reklamou motivovaní, aby sledovali spomínané relácie a nie dokumenty, náučné programy alebo rôzne diskusie. Každý človek si však môže vybrať a práve preto je dobré vedieť o týchto technikách a využívať už spomínané kritické myslenie.
ČASOVÉ OHRANIČENIE
Niekedy je v televízii alebo v rozhlase zámerne vyvolaný časový tlak a naplánovanie času na sekundy, aby nezostal priestor na prípadné nežiaduce otázky, pripomienky a podobne. Niekedy sa časový tlak vytvára aj sústavným kladením nových a nových otázok a skákaním do reči. Hosť relácie tak vôbec nemá čas adekvátne a vyčerpávajúco odpovedať na položené otázky.
Toto je len niekoľko najbežnejších manipulatívnych techník, s ktorými sa denne stretávame v mediálnej oblasti. Je dobré, že niektorí žiaci majú už možnosť navštevovať predmet mediálna výchova, a tak sa s týmto svetom postupne zoznamujú. Zostáva len veriť, že v tomto priestore sa budú vedieť dobre pohybovať a dokážu si z množstva informácií vybrať tie najsprávnejšie.
Zdroje:
www. media.ku.sk/slovnik/
www.euromedialiteracy.net
www.medialnavychova.sk
www.rodinaamedia.ku.sk
www.medialnivychova.fsv.cuni.cz
www.medialnipedagogika.cz
M. Brestovanský: Úvod do mediálnej výchovy
