Vincent Šikula: Prázdniny so strýcom Rafaelom
Námet na hodinu tvorivej dramatiky
1.VARIANT
REALIZÁCIA:
1.Motivačná časť:
V úvode učiteľ v stručnosti zoznámi žiakov so životom a tvorbou Vincenta Šikulu. Upozorní na výstavku kníh V.Šikulu a na jeho portrét. Informácie môže doplniť aj žiak, ktorý si mal v rámci dobrovoľnej domácej úlohy pripraviť referát o V. Šikulovi. (www.google.sk, www.referaty.sk, Život a dielo Vincenta Šikulu – A.Červeňák). Žiaka usmerníme tak, aby sa v referáte sústredil na zaujímavosti z autorovho detstva.
Vincent Šikula je spisovateľ, zaslúžilý umelec, ktorého
v súčasnosti zaraďujeme k našim najlepším rozprávačom, prozaikom
v slovenskej literatúre. Autor rád spomína na svoje detstvo a na to, ako ich bolo doma dvanásť detí. V detstve ho často vychovávali láskavou bitkou. Často pásol kravy za stravu, lebo bol hladný. Neskôr si zarábal ako organista. V škole patril medzi najbystrejších žiakov, študoval na konzervatóriu, neskôr učil v Ľudovej škole umenia v Modre. Do literatúry vstúpil v roku 1964 knihou Na koncertoch sa netlieska. V roku 1966 vydal knihu Prázdniny so strýcom Rafaelom. Autor často opisuje svoj domov, ktorý mu poskytuje útočište. Mnohé postavy v jeho dielach sú ľudia žijúci v jeho okolí. Všíma si hlavne nevšedných ľudí, ktorí sú ojedinelí, svojskí, ale majú dobré srdce. Do svojich postáv často vnáša autobiografické prvky. Šikula je nielen výborný pozorovateľ, ale aj majster rečníckeho slova. Taktiež je veľkým obdivovateľom hudby. Tematika hudby dominuje aj v knihe Prázdniny so strýcom Rafaelom.V kruhu dedinských strýcov – muzikantov Vinco nachádza túžbu byť užitočný, lebo rodičia nemajú porozumenie o jeho snahu naučiť sa hrať na heligóne. Dôležitý je aj Vincov vzťah ku kamarátovi Miškovi Štefancovi, ktorý mu ukázal nežnosť a ľudskú dobrotu, ktorá bola pre neho školou ľudskosti a citovosti, po ktorej túži jeho detská duša.
2. Interpretačná časť:
Po motivačnej časti nasleduje hlasné interpretačné čítanie. Učiteľ ešte pred čítaním upozorní žiakov, aby si všímali hlavné postavy, prostredie a dej. Po hlasnom čítaní sa učiteľ pýta žiakov hlavne na tie javy, na ktoré upozornil žiakov pred čítaním. Správne odpovede zapíše aj na tabuľu, ktoré spolu so základnými informáciami o živote tvoria jadro poznámok, ktoré si žiaci zapíšu aj do zošitov. Okrem týchto základných otázok sa učiteľov opýta ešte na náladu a pocity, aké ukážka v nich vyvolala. (vyjadrenie citov a empatie) Cítili ste radosť? Máte príjemný pocit? Cítite smútok nad niečím v ukážke? Máte z niečoho nepríjemný pocit?
Ukážka je veľmi vhodná pre žiakov 5.ročníka z toho dôvodu, lebo ich núti k zamysleniu sa aj nad sebou a nad povinnosťami, ktoré oni majú (resp. nemajú) doma. Taktiež ponúka priestor na vciťovanie sa do Vincovho konania a prežívania. Vinco je v úryvku vykreslený ako veľmi milý a pracovitý chlapec, ktorý však určitým spôsobom trpí preto, lebo musí robiť činnosti, ktoré ostatní kamaráti nerobia. (Matka nechce vodu zo studne, pretože je tvrdá, a tak každý deň zháňa po dedine mäkkú vodu. Takto prichádza o hry s kamarátmi, lebo keď sa už oni hrajú, on si musí robiť domáce úlohy, lebo na ne nemal čas kvôli vode. Pre vodu sa mu deti veľmi posmievajú. Vinco nechce strácať drahocenný čas, a tak im ani neodporuje. Pri tom všetkom nestráca zmysel pre humor a aj keď ho často urážajú, dokáže im vtipne a inteligentne oponovať.) Práve v tomto nevšednom Vincovom nazeraní na svet môžu žiaci vo Vincovi vidieť kladný vzor pre seba. Vinco im ukazuje, že v živote netreba strácať čas malichernosťami, učí ich, ako múdro treba oponovať neprajníkom a posmeškárom. Žiaci na Vincovom konaní vidia, že múdre a vtipné slovo je často viac ako bitka. Ukážka tiež poukazuje na to, akým darom pre človeka je zmysel pre humor. Je to zázrak, ktorý niekedy aj tie najnepríjemnejšie situácie dokáže odľahčiť a zároveň spríjemniť život aj vtedy, keď nám je ťažko.
„Načo vám je toľko vody?“pokrikujú na mňa.
„Načo!Odkladáme si ju!“
„A načo si ju odkladáte?“
„Odkladáme si ju. Sušíme ju a potom ukladáme do skrine.“
„Do skrine? Hehehe!“
„Vidíte. Ani neviete ,že sa dá voda sušiť. “Ohrňujem spodnú peru, chcem im tak naznačiť, že nimi pohŕdam.“To sa pekne pokrája na rovnaké kocky a tie sa potom ukladajú do skrine.“
Učiteľ môže žiakov upozorniť na to, že sa môžu často v živote dostať do nepríjemných situácií a že práve takáto forma riešenia, akú uskutočnil Vinco, im môže pomôcť. Žiaci v tomto veku vedia veľmi dobre posúdiť a aj precítiť konanie a správanie postavy, ktorá žije približne tým istým životom a v približne rovnakom prostredí, ako žijú oni. V ukážke nechýba ani humor, takže žiaci väčšinou bývajú úplne vtiahnutí do deja, čo umožňuje veľmi dobrú a hlavne tvorivú prácu s textom v ďalšej časti hodiny.
3. Reprodukčno-produkčná časť:
V ďalšej časti hodiny učiteľ niektorým žiakom pridelí individuálne úlohy a niektorých žiakov rozdelí do skupín. V rámci tejto činnosti učiteľ otázky a úlohy koncipuje tak, aby boli uplatnené prvky etiky a zážitkové metódy.
Skupinová práca:
1. skupina: Predstavte si, že sa vám podarilo vstúpiť do deja v ukážke. Stali ste sa ďalšími literárnymi postavami. Skúste sa vy svojím spôsobom posmievať Vincovi. Urobte to formou dramatizácie. (tvorivosť)
2. skupina: Tiež ste novými literárnymi hrdinami v ukážke. Vy však skúste Vinca obraňovať a vyzdvihovať jeho pozitívne vlastnosti. Zahrajte túto situáciu formou dramatizácie. (tvorivosť)
3. skupina: Napíšte pozitívnu Vincovu charakteristiku !
4. skupina: Napíšte negatívnu Vincovu charakteristiku!
Individuálne úlohy:
1. Predstav si, že si Vinco. Porozprávaj, aké máš pocity, náladu. Ak chceš, zapíš si svoje pocity do denníka alebo napíš o svojich pocitoch list kamarátovi. (vyjadrovanie citov)
2. Predstav si, že si Vincov spolužiak, je ti sympatický, máš ho rád. Porozprávaj alebo napíš, ako sa asi cíti, keď sa mu deti z dediny posmievajú. (empatia)
Žiaci,ktorí nepracujú v skupinách, si ešte raz v tichosti (tiché čítanie) prečítajú úryvok a vypíšu si do zošitov najvtipnejšie dialógy. Práca v skupinách prebieha 15 minút. Potom nasleduje prezentácia pred triedou. Počas prezentácie jednotlivých skupín žiaci reagujú na úlohy, ktoré majú napísané vopred na tabuli.
Otázky pre žiakov:
1. Aký názor máte na negatívnu Vincovu charakteristiku. Myslíte si, že je opodstatnená alebo nie? Odôvodnite svoje tvrdenie! (empatia)
2. Myslíte si, že Vincova obrana a vyzdvihovanie kladných vlastností je správna? Prečo? (empatia, pozitívne hodnotenie iných)
3. V čom môže byť Vinco vzorom pre deti? Vymenujte konkrétne činy alebo vlastnosti. (zobrazené vzory)
4. Je podľa vášho názoru Vinco dobrý(múdry) alebo zlý(hlúpy) chlapec.
Na zrealizovanie tejto úlohy je potrebné nakresliť na tabuľu postavičku Vinca. K jeho ľavej ruke napíšeme spojenie SOM DOBRÝ(MÚDRY) a
k jeho pravej ruke napíšeme spojenie SOM ZLÝ(HLÚPY). Žiaci potom dávajú len čiarky k jednotlivým názorom, a tak učiteľ v priebehu pár minút zistí, aký majú názor. (hodnotenie iných)
Po tejto úlohe učiteľ rozdá žiakom pracovný list (príloha D.1),ktorý samostatne vypracujú. Čo nestihnú urobiť na vyučovaní, dokončia na domácu úlohu.
Záverečná časť:
V závere učiteľ zopakuje (frontálne opakovanie) so žiakmi základné poznatky o diele a vyhodnotí aktivitu celej triedy. V rámci sebahodnotenia môže požiadať niektorých žiakov, aby aj oni sami zhodnotili svoju prácu na hodine. Potom ich upozorní na domácu úlohu – pracovný list.
2. VARIANT
REALIZÁCIA:
Motivačná časť:
Dvaja žiaci prečítajú formou dialogizovaného čítania najvtipnejšiu pasáž v úryvku, v ktorej prevládajú dialógy. Po prečítaní ukážky sa opýtame žiakov, ako sa im ukážka páčila. Potom žiaci vylúštia krížovku, v ktorej je ukryté priezvisko Vincenta Šikulu. Učiteľ pripraví krížovku na tabuľu.
1. . . .
2. . . . . .
3. . . . . . . .
4. . . . . . . . .
5. . . . . . .
6. . . . . . .
1.Zabával kráľa(šašo)
2.Skrytý zmysel(inotaj)
3.Matej Bencúr(Kukučín)
4.Druh skladu (určovací)
5.Slávna dvojica-Satinský (Lasica)
6.Spojka(alebo)
Keď sa žiaci v krížovke dozvedia priezvisko autora, učiteľ im porozpráva v stručnosti o jeho živote a tvorbe, ukáže im autorov portrét a knihy.
Interpretačná časť: (podľa stupňov poznávacích procesov)
1. Vnímanie: (schopnosť vnímať text zmyslovými orgánmi, schopnosť precítiť osudy hlavnej postavy)
Žiaci čítajú text (hlasné čítanie) a pozorne ho vnímajú. Po prečítaní sa učiteľ môže opýtať:
Ako sa Vinco cítil, keď sa mu deti posmievali?
Viete si predstaviť, ako ho boleli ruky, keď niesol vodu vo vedre?
2. Pamäť: (schopnosť vybaviť doterajšie poznatky z literatúry)
V ktorých dielach ste sa stretli s hlavnou postavou chlapca?
Aký je rozdiel medzi príbehom a rozprávkou?
Musí sa príbeh skončiť iba dobre?
Čo je to prozaické dielo?
Aký je rozdiel medzi hlavnou a vedľajšou postavou?
3. Nižšie kognitívne procesy: (schopnosť analyzovať)
Povedzte, prečo sa deti Vincovi posmievali?
Čo si hovoril sám pre seba Vinco, keď sa mu posmievali?
Aký bol Vinco syn?
Čo si myslel Vinco o svojich rodičoch?
Aký bol Vinco kamarát?
4. Vyššie kognitívne procesy: (schopnosť zovšeobecňovať získané)
Skúste si predstaviť, že ste v role Vinca. Ako by ste vy reagovali, keby sa vám deti posmievali?
Vymyslite, ako ináč by sa mohli deti v príbehu správať ku Vincovi?
Predstavte si, že ste redaktormi detského časopisu. Urobte rozhovor
s Vincom!
Nájdite humorné miesta v texte.
5.Hodnotiace myslenie: (schopnosť vyjadriť vlastný hodnotiaci postoj)
Čo sa ti na Vincovi páči a čo nie?
Myslíte si, že aj v duši bol Vinco taký pokojný ako navonok?
Skúste vymyslieť pravidlá dobrého spolunažívania v rodine.
Ako by sa mali správať deti a ako rodičia?
6.Tvorivé myslenie: (schopnosť produkovať, tvoriť)
Urobte krátku osnovu.
Napíšte charakteristiku Vinca.
Vymyslite iný nadpis.
Reprodukčno-produkčná časť:
Žiaci si pripravia podľa osnovy reprodukciu prečítaného úryvku.
Záverečná časť:
Učiteľ frontálne zopakuje základné poznatky o prečítanom diele, zhodnotí aktivitu žiakov.
