Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“, čo znamená rozlišovať alebo posudzovať. Hneď na úvod je dôležité si uvedomiť, že pojem kritické myslenie sa nevzťahuje na kritiku v takom zmysle, v akom sa s ňou stretávame v bežnom živote. Neznamená to, že budeme všetko kritizovať a vidieť v negatívnom svetle alebo niečo neustále vnímať ako chybné.Kritické myslenie je jedna z najdôležitejších kompetencií človeka. Čo to vlastne kritické myslenie je? Definovať by sme ho mohli ako určitý postoj k svetu, ku konkrétnym situáciám, voči konkrétnym názorom. Kritické myslenie je schopnosť, ktorá je predpokladom k obozretnosti, opatrnosti pri vyhľadávaní, využívaní aj interpretácii informácií. Keď kriticky premýšľame, v podstate sa len riadime múdrym príslovím – Dôveruj, ale preveruj.
Samotné kritické myslenie nie je prejavom nedôvery voči človeku, ktorého názor alebo postoj kriticky posudzujeme, či ktorý nám informáciu interpretoval, skôr sa snažíme hlbšie a dôkladnejšie pochopiť súvislosti a objaviť s tým súvisiace teórie a informácie, ktoré by nám neprišli na um len pri pasívnom a povrchnom prijímaní a využívaní informácií.
Kritické myslenie je obzvlášť potrebné denne uplatňovať pri práci s informáciami, ktorými sme dnes úplne zahltení. Človek s kritickým myslením sa neuspokojí s nedostatočným množstvom informácií, hľadá ďalej, snaží sa analyzovať rôzne pohľady na vec, dáva prednosť objektivite pred subjektivitou a informácie sa snaží overovať. Nedôveruje nejasným a nejednoznačným pojmom a rozlišuje medzi názormi a faktami. Kriticky mysliaci človek nie je len naivným pasívnym príjemcom informácií. Na základe zaujatia vlastného stanoviska si vytvorí o svete obraz sám, nepreberá ho od druhých. Než spraví konečné rozhodnutie, zváži všetky možné alternatívy.
Metódy kritického myslenia by mali byť akýmsi nástrojom, ktorý vedie žiakov k porozumeniu učiva, k odhaľovaniu vzťahov medzi osvojenými faktami, k vytváraniu vlastného názoru a celkovo k prehĺbeniu poznatkov. Kritické myslenie je zamerané na získavanie informácií, ich hodnotenie a nachádzanie logických a objektívnych súvislostí.
Pozrime sa najznámejšie metódy podporujúce kritické myslenie.
E-U-R metóda
Vymysleli ju majú manželia K. S. Meredith a J.L. Steelová z Univerzity v Severnej Iowe (USA).
E-U-R je jednou z metód plánovania výučby, niekedy nazývaná aj trojfázový model učenia. Skladá sa z evokácie, uvedomenia si významu informácii a reflexie. V každej z týchto fáz dochádza k inej forme učenia sa.
Evokácia
V prvej časti aktivity si žiaci samostatne vybavujú, čo už o téme vedia, jej cieľom je žiakov motivovať a zaktivizovať. Vybavujú si vlastné vedomosti, známe informácie, čo si myslia, že vedia a aké otázky a myšlienky im k nim napadajú. Žiaci tak neskôr môžu spojiť nové so známym a tým lepšie porozumejú novým informáciám.
Uvedomenie
V druhej fáze aktivity žiaci získavajú a spracovávajú nové informácie. Tie si následne zaraďujú do vlastného systému poznania, čiže medzi pôvodné informácie, ktoré si vybavili a utriedili v priebehu evokácie.
Reflexia
Je záverečná, ale najdôležitejšia časť aktivity a procesu učenia sa. Paradoxne, predovšetkým z dôvodu nedostatku času na konci vyučovacej hodiny, je aj najčastejšie vynechávaná. Bez samotnej reflexie sa však žiaci nemusia počas hodiny nič naučiť, hoci by aj bola aktivita zaujímavá alebo zábavná.
V reflexii si žiaci uvedomia, čo a ako sa naučili, zatrieďujú, systematizujú a upevňujú nové vedomosti. Cieľom je reflektovať nadobudnuté informácie, skúsenosti a proces, ktorým sa k zážitkom a poznaniu počas aktivity dopracovali a zužitkovať ich skúsenosti v procese učenia sa v budúcnosti.
Reflektovať je teda možné rovnako obsah (čo už žiaci o téme vedia, čo si potvrdili, čo vyvrátili, čo spresnili, na aké otázky stále nepoznajú odpoveď, čo by ešte chceli o téme vedieť a pod.), ale tiež procesy (ako k týmto znalostiam dospeli, čo sa dialo počas učenia, ako sa im práca darila a vďaka čomu…).
Proces reflexie uskutočňujú žiaci spoločne s učiteľom – prebieha interaktívne a spoločne. Nie je to teda hodnotenie práce žiakov učiteľom z pozície „autority“.
Brainstorming
V preklade „búrka mozgov“ je založená na produkcii čo najväčšieho počtu asociácií spojených s predloženou témou aj zdanlivo nesúvisiacich. Bez kritiky a hodnotenia je nutné umožniť pomocou intuitívneho myslenia voľnú produkciu nových nápadov, myšlienok.
Brainwriting
Je písomnou formou brainstormingu, ktorý prebieha tak, že žiaci píšu svoje nápady na kolujúci papier. Špecifickou formou brainwritingu je metóda 365, princíp ktorej spočíva v tom, že každý žiak šesťčlennej skupiny v 5 minútovom limite vyprodukuje najmenej 3 nápady. Metódu je vhodné použiť na riešenie problémov, pri ktorých na otázku neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď.
Cinquain (päťlístok, päťriadková báseň)
Vyžaduje zlučovanie informácií, stručných výrazov, ktoré opisujú zadanú tému.
1. riadok – pomenovanie témy (podstatné meno)
2. riadok – opis témy 2 prídavnými menami
3. riadok – činnosť, dej na vyjadrenie dejovej zložky námetu
4. riadok – ucelená štvorslovná formulácia vyjadrujúca názor, vcítenie sa
5. riadok – zhrnutie (synonymum témy, rekapitulácia témy)
Round robin (metóda dookola)
Kolovaním jedného papiera a pera v skupine žiakov dáme možnosť všetkým napísať svoj
nápad k téme. Žiaci vidia, čo bolo napísané pred nimi, a tak môžu komentovať a dopĺňať
myšlienky svojich spolužiakov. Na kontrolu jednotlivých príspevkov môže každý žiak písať
perom inej farby.
Štyri rohy
Kúzlo tejto aktivity spočíva v pohybe žiakov po triede. Po triede sú rozmiestnené očíslované
papiere. Na každom z nich je napísaná jedna otázka. Žiaci sú rozdelení do 3 – 4 skupín. Každej
skupine je pridelené číslo papiera, pri ktorom začínajú odpovedať. Skupina chvíľu diskutuje
o zadaní a na papier napíše svoju odpoveď, názor. Na pokyn učiteľa sa presunú do ďalšieho
rohu, oboznámia sa s otázkou, reakciami predchádzajúcej skupiny a po krátkej diskusii
pripíšu svoj komentár, odpoveď, názor. Aktivita sa končí, keď skupiny dorazia do svojej domovskej stanice.
Kocka
Hracia kocka má na svojich stranách výzvy (6 slovies), ako má žiak o danej téme uvažovať:
popíš, porovnaj, asociuj, analyzuj, aplikuj, argumentuj za a proti.
K stanovenej téme by mali žiaci písať podľa vybratého pokynu. Časový limit 2-4 minúty. Je
potrebné, aby sa vystriedali všetky strany kocky. Tak si žiak vytvára hypotézy, hľadá reálne
využitie pre tému, formuluje myšlienky, vedomosti, rozoberá tému na čiastočné podtémy.
Myšlienková mapa
Stratégia, ktorá podporuje aktívne učenie. Je vhodná na utriedenie už známych faktov, ale aj
na grafické zobrazenie naučeného.
Metóda I.N.S.E.R.T
I.N.S.E.R.T je interaktívny poznámkový systém pre efektívne čítanie a myslenie.
Pri individuálnej práci s textom žiaci využívajú značky na označenie:
☺ TOTO SOM VEDEL(A)
+ TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ
_ TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)
? TOMUTO NEROZUMIEM
* TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ
R/A/F/T
rola, adresát, forma, téma
Využíva sa najmä v slohovej zložke. Precvičuje sa tak tvorivosť, flexibilita, zručnosť
a v neposlednom rade i vedomosti o slohových útvaroch.
Učiteľ zadá tému a žiaci v brainstormingu majú vymýšľať rôzne typy autorov, rôzne
formy (žánre), adresátov. Z mnohých kombinácií si žiak vyberie jemu najbližšiu a tvorí text.
Riadené čítanie
Využíva sa pri uvedomení čítania literárneho textu. Čítaný text učiteľ rozdelí na časti. Pred
prečítaním každej časti učiteľ položí žiakom otázku, ktorá ich má motivovať pri ďalšej práci.
Po prečítaní vedú debatu o ich pocitoch nad jednotlivými pasážami textu. Pred čítaním môže
učiteľ položiť otázku, ako sa asi bude vyvíjať príbeh ďalej.
Vennov diagram
Aktivita začína stanovením tém, o ktorých majú žiaci premýšľať, porovnávať. Následne si
načrtnú diagram (obdĺžniky, kruhy) a do každého obrazca vpisujú rysy, vlastnosti, podstatné
znaky toho ktorého javu, problému. V prieniku by sa mali objaviť spoločné znaky.
Poprehadzované vety
Metódu je vhodné využiť pred čítaním literárneho textu. Žiaci majú usporiadať lístočky (5-6),
ktoré obsahujú napríklad opis jednej situácie, ktorá bude v texte. Následne čítaním predloženého textu spoznajú, či predvídali správne poradie udalostí.
Učenie formou skladania
Forma kooperatívneho učenia, pri ktorej ide o priame odovzdávanie nadobudnutých
poznatkov členov jednej skupiny. Žiakov rozdelíme do skupín (napr. bieli, modrí,
červení), v ktorých pôjde o ďalšie preskupenie na základe istých kritérií (1, 2, 3, 4, 5). Úlohou
každej expertnej skupiny (1, 2…) je naštudovať časť novej látky, pochopiť ju a premyslieť,
ako ju podajú ďalej. Po porozumení nových informácií odchádzajú do svojich domovských
skupín, kde prezentujú získané poznatky. Tak všetci členovia expertných skupín dajú
dohromady novú látku.
Pexeso
Princíp detskej hry, pri ktorej sa hľadajú páry. Jeden druh kartičiek (červené) obsahuje istý
druh informácie, napr. termíny, osobnosti. Druhý druh kartičiek (modré) skrývajú definície,
diela, konkrétne texty. Kartičky sa rozdajú tak, aby nebolo vidno ich obsah. Začína žiak
s modrou kartičkou, ktorá obsahuje text, prečíta ho viackrát za sebou, aby si ho trieda
uvedomila. On sám predpokladá, ktorý pojem sa hľadá. Vyzýva vlastníkov červených kartičiek,
aby sa prihlásil ten, ktorý má zodpovedajúci termín. Úlohou tohto študenta je, aby svoj termín
tiež zadefinoval (na základe predtým počutého).
Pyramída
Je nutné vymýšľať a do tvaru pyramídy usporiadať fakty podľa zadanej šablóny. Základný
model má osem riadkov. Metódu je vhodné použiť pri príprave na rozprávanie, písanie
poviedky a poviedky.
1. riadok – meno hlavnej postavy
2. riadok – 2 slovami opíšu svoju postavu
3. riadok – 3 slovami charakterizujú miesto, kde sa príbeh odohráva
4. riadok – 4 slovami vystihnú zápletku príbehu
5. riadok – 5 slovami opíšu prvú udalosť (príčinu zápletky)
6. riadok – 6 slov na opísanie priebehu zápletky
7. riadok – 7 slovami opíšu riešenie zápletky
8. riadok – použijú 8 slov na rozuzlenie zápletky.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
FISHER, R. :Učíme děti myslet a učit se GRECMANOVÁ, H. :Podporujeme aktívní myšlení a samostatné učení žáků Projekt Orava v praxi – publikácia mpcedu.sk, is.muni.cz, burjanoskole.sk, pouzimerozum.sk Článok bol uverejnený na :https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2651/metody-kritickeho-myslenia-a-ich-vyuzitie-v-skole
