Ako benevolentní rodičia ubližujú svojim deťom?

Permisívna výchova je láskavá a málo požadujúca. Dáva deťom veľa slobody, čo môže viesť k problémom s dodržiavaním pravidiel a so sebadisciplínou.

Permisívny štýl výchovy je známy aj pod pojmom benevolentný či zhovievavý. Kvôli absencii hraníc môžu mať deti permisívnych rodičov problém nielen s rešpektovaním autorít, nedodržiavaním hraníc či zlé študijné výsledky, ale aj mnohé ďalšie problémy. Permisívny štýl je charakteristický voľným prístupom, vysokou autonómiou a obmedzeným dohľadom rodičov. Rodičia nekladú na deti príliš veľa požiadaviek, nevyžadujú dodržiavanie pravidiel. Naopak,  dávajú im veľkú dávku slobody. Deti z permisívnych rodín môžu mať veľké problémy s určovaním hraníc. Týmto deťom často chýba disciplína, čo sa môže odraziť na ich študijných výsledkoch. Rovnako tak nemajú úctu a rešpekt voči autoritám. Mnohí odborníci taktiež upozorňujú na to, že tieto deti sú tiež oveľa viac vystavené riziku obezity, pretože od nich rodičia nevyžadujú pravidelnú stravu, ktorá sa opiera o základy zdravého stravovania. Štúdie potvrdzujú aj súvislosť medzi permisívnym rodičovstvom a zvýšeným užívaním alkoholu medzi dospievajúcimi deťmi, ktoré boli vychovávané týmto štýlom rodičovstva. U rodín s permisívnym prístupom sa nekontroluje čas strávený pri obrazovke a v týchto rodinách sa obvykle až 4 hodiny denne pozerá televízia. Permisívni rodičia sú maximálne zhovievaví, takmer na žiadnu požiadavku dieťaťa nedokážu reagovať negatívne. Tolerantná pozícia rodiča je charakteristická hlavne všadeprítomnou prílišnou zhovievavosťou. Takéto dieťa sa väčšinou považuje za lepšie ako iné deti a očakáva špeciálne zaobchádzanie. Dieťa má k dispozícii takmer všetko, čo chce, a v niektorých prípadoch takmer všetko, čo sa dá za peniaze kúpiť. Je vnímané ako „špeciálne“, teda krajšie ako ostatné deti, sympatickejšie, obľúbenejšie  alebo jednoducho povedané, lepšie ako všetky deti v okolí. Takto vnímané dieťa ľahko uverí tomu, že potrebuje špeciálne zaobchádzanie, výnimočnú náklonnosť, rozmaznávanie. Tiež často nadobúda presvedčenie, že vďaka svojej výnimočnosti nepotrebuje sa zaoberať nepodstatnými vecami alebo povinnosťami každodenného života. Postupne vyžaduje, aby sa spolužiaci a kamaráti hrali len tie hry, ktoré ono navrhne. Je totiž presvedčené, že práve ono má lepšie nápady ako všetci ostatní. Keď sa tak náhodou nedeje, môžu nasledovať záchvaty zúrivosti.

Ako vyzerá permisívny štýl rodičovstva v praxi?

Pozrime sa na niekoľko základných bodov, ktoré charakterizujú permisívny štýl výchovy.

  1. Pravidlá nestoja na najvyšších priečkach v rebríčku výchovy. Ak nejaké rodičia stanovia, nevyžadujú ich dodržiavanie.
  2. Permisívni rodičia majú názor, že by sa deti nemali do ničoho nútiť. Nechávajú im teda voľnú ruku pri výbere krúžkov, kurzov a voľnočasových aktivít.
  3. Nesnažia sa na dieťa prenášať vlastné názory. Dieťa má na všetko prísť samo.
  4. Dieťa vnímajú skôr ako kamaráta. Rodič necháva všetkému voľný priebeh, do ničoho nezasahuje, v podstate je to anarchia.
  5. Rodič chráni dieťa pred akýmikoľvek dôsledkami za to, čo spraví.
  6. Rodič namiesto pravidiel a komunikácie používa úplatky, v zúfalstve prechádza do ponižovania.
  7. Deti sa v rodine neučia pracovať alebo akokoľvek pomáhať, rodičia sa často stávajú sluhami svojich detí.
  8. Láska môže byť podmienená momentálnou náladou.

Čo spôsobuje permisívny štýl výchovy?

Okrem už bežných spomínaných aspektov, permisívny štýl výchovy má vplav aj na ďalšie oblasti života, a to nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Môže to byť:

Nízka tolerancia frustrácie

Ťažkosti so znášaním frustrácie sa prejavujú nielen v detstve, ale aj v dospelosti.

Obtiažne zvládanie hnevu

Problémy s ovládaním hnevu vedú k určitej emocionálnej nezrelosti a môžu sa tiež preniesť až do dospelosti.

Presvedčenie, že dieťa má na všetko nárok

Také dieťa neustále očakáva, že má na všetko právo a je nahnevané, ak sa tak nestane. Nevie pochopiť, ako je to vôbec možné, že niečo nefunguje presne podľa jeho predstáv. V dospelosti takýto človek vyžaduje vo vzťahoch, aby bol hlavne on za každých okolností milovaný.

Pocit nadradenosti

Pocit nadradenosti je problematický už od detstva a pokračuje, samozrejme, aj v dospelosti. Tento pocit znemožňuje vytvárať zrelé vzťahy a prispieva k tomu, že rovesníci, spolupracovníci a kamaráti nemajú takéhoto človeka radi.

Nevie spolupracovať

Takto vychovávané dieťa nevie spolupracovať v škole so spolužiakmi, lebo sa to doma nenaučilo. Neustále potrebuje bojovať o to, kto vyhrá.

Celkove môžeme povedať, že takéto dieťa je  nespokojné, nešťastné, samoľúbe a sebecké. V podstate je nešťastné, lebo mimo domu dostáva v dôsledku tejto výchovy prevažne negatívne reakcie na svoju osobu.

 

Zdroj:

Don C. DinkmeyerGary D. McKay: Efektivní rodičovství krok za krokem