Každý človek túži žiť naplnený a šťastný život. Niekedy nám však subjektívne alebo objektívne príčiny nepomáhajú v napĺňaní tohto sna. Mnohí ľudia sú presvedčení, že vo svete je veľa zla. Kde čerpať silu a nádej?
Kríza je jedným z najskloňovanejších pojmov za posledné desaťročia. Kríza sa nedotýka len viacerých oblastí spoločenského života, ale výrazne sa prejavuje aj v osobných vzťahoch. A práve rôzne druhy kríz nám bránia v živote rozkvitať tak, ako by sme si to predstavovali. Niektorí pod ťarchou negatívnych vecí okolo seba majú pocit, že strácajú radosť, zmysel života a majú dojem, že nežijú naplno, ale len akoby prežívajú zo dňa na deň. Uprostred takéhoto nebezpečenstva vie nádej ľahko vystriedať zúfalstvo a presvedčenie, že človek nemôže žiť bohatý a naplnený život. Zmysluplný a radostný život, ako sa môže na prvý pohľad zdať, nie je možné prežívať uprostred intenzívneho utrpenia, ktoré je dnes spôsobované prebiehajúcimi vojnami vo svete, finančnou krízou či prírodnými katastrofami. Radostné a zmysluplné bytie človeka je často vykresľované ako synonymum šťastia a úspechu, a to sa väčšinou spája s pokojnou atmosférou v spoločnosti. Ako má teda človek prosperovať, keď mnohé typické znaky dobrého života sa menia na neistotu? Existuje veľké množstvo odporúčaní, vedeckých návodov či dobrých a vyskúšaných rád, ako sa v živote radovať, kde čerpať silu, zmysel života a nádej. Mnohí si už svoju cestu našli. Jedni svoje šťastie aj napriek komplikovanejšej spoločenskej situácii nachádzajú predovšetkým v práci, niektorí vo zvýšenej miere športujú, iní sa naplno venujú rodine, ďalší veľa cestujú, sú aktívni v cirkevných spoločenstvách, no a sú aj takí, ktorí sa venujú rôznym kultúrnym aktivitám či pomoci druhým. Z uvedeného vyplýva, že žijú medzi nami takí ľudia, ktorí sa neustále obklopujú množstvom rôznych aktivít a vďaka nim nachádzajú zmysel života a impulzy potrebné pre spokojnosť a radosť. No sú aj takí ľudia, ktorí nemajú silu takto žiť a upadajú do smútku, úzkosti, depresie a podobne.
Zmysel života je pojem, ktorý do modernej medicíny, psychológie a psychoterapie zaviedol známy psychiater Viktor Emil Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor a napísal o tomto utrpení knihu A predsa povedať životu áno. Názov knihy sa stal aj základom jeho vlastného prístupu k ľudským problémom. Vďaka nádeji, ktorú neustále cítil, aj keď žil v ukrutných podmienkach koncentračného tábora, sa mu podarilo prežiť.
Keď hovoríme o zmysluplnosti ľudskej činnosti, máme na mysli určitý cieľ a účel toho, čo sa deje. To, čo smeruje k tomuto cieľu, je zmysluplné. Má teda zmysel to robiť. To, čo k tomuto cieľu nesmeruje, prípadne to bráni tomu, aby sa človek k vytýčenému cieľu dostal, to je potom nezmyselné. Odborníci sa zhodujú na tom, že mať zmysel života je dôležité. S jeho stratou totiž prichádza duševný nepokoj, ktorý sa odráža na duševnom zdraví človeka. Rakúsky lekár a psychoterapeut Alfried Längle chápe zmysel ako niečo, čo dáva životu hodnotu.
Zmysluplne žiť podľa neho znamená:
- plniť tú úlohu, ktorá pred nami práve stojí;
- zmysel sa nedá dať, musí byť v živote rozpoznaný, nájdený;
- ponuky zmyslu sú vo svete všade okolo nás;
- zmysel je životný smer pre určité časové obdobie, kedy človek hľadá pre čo stojí za to žiť;
- zmysel života sa mení s každou zmenou situácie, zmysluplný život vyžaduje pružnosť vo vnímaní hodnôt, otvorenosť človeka; často býva spontánne vycítený;
- zmysel môže nájsť každý človek, rozpoznať mu ho pomôže svedomie.
Duša nemôže kvitnúť a nájsť zmysel života vtedy, keď je v zajatí utrpenia
Filozof Nietzsche napísal: „Nemôže existovať šťastie, žiadna nádej a žiadna prítomnosť bez zabudnutia. Aby sme sa pohli vpred, nežili večne uväznení v zovretí minulých traumatických zážitkov alebo dokonca len každodennej nedôstojnosti, ktorej je vystavená každá ľudská bytosť, musíme byť schopní hodiť za hlavu to, čo sa stalo a zabudnúť na spory, ktoré sme boli nútení prežiť.“ Zabudnutie, a ešte aj odpustenie, je životne dôležité. V dnešnej dobe sa zvyšuje množstvo ľudí, ktorých niekto urazil, zneužil, boli svedkom nespravodlivej situácie alebo boli obvinení z niečoho, čo vôbec neurobili. Je to spôsobené narastajúcou agresivitou v spoločnosti. A títo ľudia, ktorým bolo ublížené, určite majú právo na to, aby cítili zatrpknutosť. MUDr. Jan Šula však upozorňuje na to, že odpustenie predstavuje najväčšiu uzdravujúcu silu. Určite rany veľmi bolia a niekedy je veľmi ťažké odpustiť, ale má to svoj význam. V jednej zo svojich prednášok J. Šula vysvetľuje, ako odpustenie vplýva na imunitný systém človeka a na ďalšie oblasti života. Odpustenie sa dotýka piatich oblastí života človeka. Človek by sa mal naučiť odpúšťať:
- vo vzťahoch,
- sebe samému,
- minulosti,
- v oblasti financií,
- v oblasti svojich vlastných programov.
Odpustenie je dôležité pre vlastné duševné zdravie. Je to vlastne prejav lásky k sebe samému. Pokúste sa odpustiť aj vtedy, keď ste presvedčení o tom, že druhá strana si to vôbec nezaslúži. Odpustite im už len preto, lebo nechcete už ďalej znášať bolesť vždy, keď si na nepríjemnú udalosť spomeniete. Odpúšťame, aby sme viacej netrpeli. A práve vtedy, keď netrpíme, naša duša môže byť šťastná a ľahšie nachádzame aj zmysel života, a to aj vtedy, keď navôkol vládne zlo, beznádej či utrpenie. Práve odpustenie nám pomáha prispôsobiť sa novej situácii a duši to pomáha rásť, a to aj v ťažkých časoch. Spomienky na obdobie, keď sme boli zranení, nás učia, čomu sa vyhnúť a čomu neveriť. Schopnosť odpustiť a možno na niektoré veci aj úplne zabudnúť, prispieva k dobre prežitému životu. Veď aj samotný Gándhí povedal: „Slabí nikdy nemôžu odpustiť. Odpustenie je výsadou silných.“
Nádej nám môžu poskytnúť aj pozitívne vzory v umení
Grécky filozof Aristoteles hovoril, že práve v náročných momentoch morálnej a existenciálnej krízy človek potrebuje príklady, ktoré ho dokážu pozitívne modelovať, ukážu mu, ako žiť, ba dokonca prosperovať v ťažkých časoch. Takéto vzory môžeme nájsť v našich rodinách, na pracoviskách, v miestnych spoločenstvách. A ak ich nenachádzame okolo seba a v bežnom živote, musíme ich hľadať v histórii, literatúre a umeleckých dielach. Často sa tam stretávame s jednotlivcami, ktorí prešli skúškami, ktoré rezonujú s tými našimi. V umení môžeme nájsť hrdinov, ktorí prekonali obrovské utrpenie a napokon našli šťastie. Existuje veľa literárnych či filmových hrdinov, ktorí sú pre nás príkladom odvahy, múdrosti a lásky, ktorí si aj v ťažkých situáciách zachovali ľudskú dôstojnosť.
Aj pápež František uvažuje o hodnote čítania románov a básní. Hovorí, že čítanie môže predstavovať cestu k osobnej zrelosti. Zdôrazňuje, že literatúra „otvára v človeku vnútorné priestory“ a čítanie nám pomáha vyhnúť sa uväzneniu v negatívnych myšlienkach, ktoré môžu brániť nášmu osobnému rastu. Pápež František tiež pripomína, že život, ako ho dnes zažívame, nie je súhrnom existencie, že okolnosti sa menia a že tí, ktorí si vypestovali odolné povahy, môžu – a často to aj robia – žiť zmysluplný život aj v tých najťažších situáciách. Okrem toho nám čítanie umožňuje prekonať samých seba, môžeme sa stratiť v dobrej knihe a nájsť v nej lekcie o umení žiť od tých, ktorí sa hlboko zamysleli nad tým, čo znamená žiť dobre. Ako poznamenáva CS Lewis: „Čítaním skvelej literatúry prežívam životy tisícky mužov, a predsa zostávam sám sebou.“
Pomôcť môže aj spiritualita
Viacerí odborníci v oblasti psychológie a filozofie sa zhodujú v tom, že kultivovanie duchovného života má pre človeka veľký význam preto, lebo jeho praktizovaním lepšie vnímame naše poslanie na Zemi a máme aj väčšiu chuť toto poslanie napĺňať. Duchovný život nám pomáha aj pri dosahovaní vnútorného pokoja, nádeje a radosti, a to aj v čase kríz a nepokoja. Vladimír Smékal vo svojej knihe uvádza nasledujúce spôsoby, ktoré pomáhajú kultivovať ducha:
- modlitba,
- účasť na bohoslužbách,
- čítanie duchovnej literatúry,
- spytovanie svedomia – duchovná sebareflexia,
- ticho a samota,
- orientácia na nepominuteľné hodnoty,
- meditácia,
- kontemplácia,
- pobyt v prírode.
Dôležité je nájsť si nejakú jednoduchú každodennú aktivitu, ktorej sa môžete venovať aj vtedy, keď máte napríklad málo času alebo sa necítite najlepšie. Možno stačí, keď si zapálite sviečku a na niekoľko sekúnd sa upokojíte a sústredíte, pomodlíte sa, pozriete si mesiac, hviezdy alebo si vypočujete upokojujúcu hudbu. V opakujúcom sa rytme jednoduchých vhodných a primeraných rituálov sa skrýva veľká sila.
Aj tvorivosť dáva silu žiť
Možno ste si už všimli, že samotné spotrebúvanie veľmi vyčerpáva. Aj preto je dnes toľko ľudí stále unavených. Unavení sú hlavne tí, ktorí sa v ničom nedokážu zastaviť. Tí, ktorí neustále potrebujú najmodernejšie veci, hoci tie staré im ešte dobre slúžia, sú zamotaní v pasci. Toto nutkanie majú v sebe zakorenené a núti ich to pracovať stále viac a viac. Veľmi nepríjemné je, keď musia pracovať tam, kde ich to navyše vôbec nebaví. Zlé je to aj vtedy, keď človek na určité veci nemá peniaze a neustále sa zadlžuje. Súvisí to s tým, že ešte na začiatku svojho konzumného života si nestanovil hranice. Typickí spotrebitelia často zachádzajú do extrémov. Preceňujú svoje možnosti, nechcú sa v ničom uskromniť a postupne sa zamotávajú nielen do klbka ďalšej a ďalšej spotreby, ale aj neustáleho stresu, beznádeje a otupenosti duše. Pri konzumnom spôsobe života na kreativitu už veľa času nezostáva. Byť kreatívny znamená dať priechod svojmu potenciálu, svojej vízii, svojmu nadšeniu, svojej nekonečnej radosti, pocitu uspokojenia a vnútornému naplneniu. Toto všetko môže poskytnúť len vlastná tvorivosť, ktorá privádza k pocitom šťastia a radosti. Tvorivosť predstavuje premietanie svojho vnútorného sveta do toho vonkajšieho. Je to prejavenie seba samého. Nezáleží na tom, či niekto píše, maľuje, tancuje, vyšíva, pestuje kvety či zeleninu, stará sa o zvieratá, varí alebo podniká v tom, čo ho naozaj baví. Jednoducho to musí byť tvorba, a to taká, ktorá vychádza zo srdca a túžob človeka. Môže to byť naozaj čokoľvek, čo vám prinesie ten zvláštny pocit uspokojenia a radosti, ktorý nikde inde nenájdete. Toto je tá skutočná radosť, ktorá nabíja nádejou a optimizmom aj v zlých časoch.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
- J.D.Pamplona Roger: Vychutnaj život
- Bäumlová: Tajemství lidského úsměvu
- Peters: Paradox šimpanze
- Längl.: Smysluplně žít
- Robbins: Nekonečná vnútorná sila
