Aj v dnešnej dobe máme takmer každý dôvod niečo písať. Niektorí síce viac, niektorí menej, ale predsa. Veď si len všimnite, koľko blogov, webových stránok alebo aj knižných noviniek za posledné obdobie pribudlo. Ďalšia veľká skupina ľudí sa realizuje tak, že píše svoje názory do diskusií pod články a iní musia písať rôzne výkazy a zápisnice v práci. Jedným slovom, veľa ľudí musí denne nejakým spôsobom formulovať vety.
Preto si myslím, že aj v škole by sa písaniu rôznych útvarov mala venovať dostatočná pozornosť. A ako to už bežne chodí, niektorí žiaci sa v písaní priam vyžívajú, pre iných je utrpením. Realita je však taká, že hlavne na stredných a vysokých školách žiaci čoraz viac musia písať rôzne úvahy, eseje a hodnotenia. Niektorým deťom nestačí zadať tému a povedať im, aby písali. Niektoré deti potrebujú premyslené vedenie, ktoré ich k samostatnému písaniu postupnými krokmi privedie.
Našťastie existuje niekoľko premyslených metód, ktoré dokážu aj toho najväčšieho odporcu písania priviesť k celkom slušnej tvorbe textov. Ktoré to sú?
1.Písanie nahlas (písanie modelované učiteľom)
Táto metóda sa používa hlavne v nižších ročníkoch. Učiteľ píše text na tabuľu a uvažuje nahlas. Komentuje nahlas každý svoj krok, a tak vysvetľuje žiakom vlastné myšlienkové pochody a dovoľuje im nahliadnuť do vlastnej hlavy. Žiaci vďaka tomu zisťujú, ako proces písania prebieha a uvedomujú si, že učiteľ musí riešiť v súvislosti s písaním podobné problémy ako oni. Učiteľ im môže vysvetliť aj to, že pisateľ musí premýšľať nad tým, komu svoje vety adresuje, ukáže im, ako vyberá slová, ako ich v prípade potreby mení, ako napísaný text upravuje a mení. Takto žiaci vidia, ako sa námet mení na súvislý text. Pri písaní na tabuľu môže učiteľ zároveň upozorňovať aj na niektoré pravopisné problémy.
2. Spoločné písanie
Druhý spôsob predstavuje spoločné písanie učiteľa so žiakmi. Učiteľ píše text na tabuľu. Niektoré vety povie on, iné žiaci. Navzájom sa dopĺňajú. Pri písaní diskutujú aj o pravopisných pravidlách. Učiteľ žiakov usmerňuje, pomáha im vytvárať zložitejšie vety, nabáda ich k požívaniu umeleckých prostriedkov, nabáda ich k vytváraniu dokonalej zápletke a podobne. Tým, že píše iba učiteľ, žiaci sa môžu dokonalejšie sústrediť na tvorbu vlastných myšlienok.
3. Riadené písanie
Po spoločnom písaní môže nasledovať riadené písanie, pri ktorom učiteľ väčšinou pracuje so skupinami žiakov alebo s niektorými jednotlivcami. Žiaci používajú schopnosti, ktoré sa naučili pri predchádzajúcich druhoch písania. Učiteľ sa venuje hlavne tým žiakom, u ktorých ešte pretrvávajú problémy. Hlavne váhajúci žiaci musia v tejto fáze dostať najväčšiu podporu, aby vďaka nej v budúcnosti stali viac samostatnými pri písaní.
ZDROJ: http://www.k5chalkbox.com/teaching-writing-to-children.html
