Pri príležitosti Mesiaca knihy učitelia pre žiakov pripravujú množstvo aktivít alebo projektov. Môžete si vybrať z nasledujúcich aktivít.
Tvorivé aktivity pre skupiny
Ak máte v triede žiakov, ktorí si prečítali rovnakú knihu, môžu si pre spolužiakov v rámci skupinovej práce pripraviť nasledujúce aktivity:
- môžu pripraviť reklamu formou scénky o prečítanej knihe,
- môžu namaľovať reklamný plagát na predaj knihy do kníhkupectva,
- môžu si nacvičiť pantomímu, v ktorej znázorníte malý úsek z deja prečítanej knihy,
- môžu si nacvičiť dramatizáciu, v ktorej znázorníte najdôležitejšiu udalosť z deja,
- môžu namaľovať vlastný návrh obálky na knihu,
- môžu pripraviť nástenku o autorovi a jeho knihách,
- môžu pripraviť záložky do knihy, na ktorej bude stručný obsah deja a rozdajú ich spolužiakom.
Horúca stolička
Je súčasťou rolovej hry a zakladá sa na dávaní otázok určitej literárnej postave, ktorú môže hrať učiteľ alebo žiak. Ostatní žiaci sa jej pýtajú na informácie, ktoré ich v konkrétnych súvislostiach zaujímajú.
Aleja
Žiaci urobia uličku. Postavia sa do dvoch radov oproti sebe a medzi nimi zostane medzera široká asi 1,5 m. Vzniknutou alejou prechádza jedna literárna postava a podľa okolností, v ktorých sa postava nachádza, môže aleja predstavovať rôzne priestory (chodbu k súdnej sieni, cestu smrti, cestu hanby…). Žiaci stojaci v radoch sú vopred oboznámení s tým, akú rolu hrajú, aký vzťah k postave zaujmú (môžu byť jej priateľom, výčitkami svedomia, sudcami a pod.). Postava (žiak v role) prechádza alejou z jednej strany na druhú, počúva, čo jej hovoria a reaguje na ostatných žiakov (prihovára sa im, spytuje sa ich, obhajuje sa a podobne.
Improvizácia s dejom
Žiaci si prečítajú čítajú úryvok z literárneho diela. Potom túto situáciu rozvíjajú, uvažujú, čo situácii predchádzalo a čo bude nasledovať. Žiaci zaujmú pozíciu postáv a situáciu rozohrajú. Pri vymýšľaní rozvíjania deja môžu žiaci alebo učiteľ hranú situáciu podľa potreby „zmraziť“, porozprávať sa, zareflektovať potrebné prvky a potom situáciu „rozmraziť“ a vkomponovať do hrania vymyslené prvky a podobne.
Alter ego – technika druhého JA
Jeden žiak hrá vonkajšie správanie a konanie určitej postavy (vedie monológ alebo dialóg s ostatnými žiakmi), druhý žiak hrá vnútorné prežívanie a myšlienky tej istej postavy. Obaja hrajú súčasne: prvý presviedča sám seba o nejakej pravde, druhý reprezentujúci jeho vnútro či svedomie, mu tú pravdu vyvracia. Hráči predstavujú vlastne dve JA tej istej osoby. Môžu viesť aj dialóg, resp. hovoriť striedavo.
Komiksové bubliny
Žiaci si vyhotovia z tvrdého papiera komiksové bubliny, do ktorých budú vpi-sovať odpovede na učiteľove otázky. Môžete použiť napríklad tieto otázky: Čo vás v príbehu zaujalo? Čo vás obohatilo? Čo vás nahnevalo? Čo mohol autor napísať inak? Čo mohol napísať lepšie? Čo by ste zmenili, upravili a prečo? Ktorá postava vám bola sympatická? Ktorá postava vám bola nesympatická? Ktorú postavu by ste zmenili? Ktorú postavu by ste z príbehu odstránili? Komiksové bubliny žiaci prezentujú ľubovoľne, môžu sa prechádzať s nimi po triede, môžu ich pripevniť na tabuľu, môžu ich rozložiť na zem, pohybovať sa okolo nich a čítať si ich. Na záver môžeme vyhodnotiť najoriginálnejšiu alebo najvýstižnejšiu alebo najpoetickejšiu komiksovú bublinu.
Bábková a maňušková hra
Má nezastupiteľné miesto u mladších žiakov, ale pozitívne ju vnímajú aj starší žiaci. Bábky stimulujú rýchlejšie dosiahnutie výchovného (vzdelávacieho) cieľa, môžu slúžiť ako motivačný prostriedok, majú význam v oblasti citovej výchovy, ale aj pri osvojovaní si nových poznatkov. Bábky a maňušky rozvíjajú predstavy, komunikáciu, fantáziu, estetické cítenie, pomáhajú pri osvojovaní si rôznych pozitívnych návykov, ponúkajú možnosti riešenia konfliktov, rýchlejšieho nadviazania kontaktov, odstraňujú bariéry, napomáhajú ľahšiemu prijatiu pravidiel a usmernení. V bábkovej a maňuškovej hre sa obyčajne uplatnia žiaci, ktorí majú trému a ťažko sa vyjadrujú sami za seba.
Pantomimická improvizácia
Je to činnosť, ktorá vzniká bez predbežnej konkrétnej prípravy, bez jasného predchádzajúceho plánu a vychádza z momentálnej myšlienky, nápadu či pocitu. Zvládnu ju žiaci v ktoromkoľvek veku a s akýmikoľvek predchádzajúcimi skúsenosťami. Výber tém môže byť široký, možné je sa inšpirovať ľubovoľným literárnym dielom či situáciou (príbehom) zo života. Umožňuje meniť dej, charaktery, činnosť, situácie, riešenia, prebúdza predstavivosť, obrazotvornosť, umožňuje striedať protikladné úlohy, zvyšuje citlivosť dieťaťa na akýkoľvek problém. Môže ísť i o improvizáciu s reálnymi rekvizitami, no i s rekvizitami zástupnými, príp. s imaginárnymi (neexistujúcimi) rekvizitami, čím je rozvíjaná predstavivosť, fantázia, symbolické a metaforické vyjadrenie. Žiak pritom zisťuje, že je inšpirujúce a obohacujúce hľadať a nachádzať nové riešenia spolu s inými účastníkmi v hre.
Pantomimické reťazce
Žiaci stoja v kruhu, jeden žiak začne so znázorňovaním zobrazovanej dejovej situácie alebo nálady, druhý pokračuje a pridá niečo nové, až kým sa kruh neuzatvorí.
Etudy, pantomimické cvičenia
Sú to drobné útvary na vyjadrenie pocitov, nálad, deja. Napr.: pohybové etudy (kráčanie v blate, snehu, zmena typu chôdze…), etudy na sebavyjadrenie (aký som, aký chcem byť, akí sme), na vyjadrenie vnútorného rozpoloženia literárnej postavy (smútok, radosť, prekvapenie.)
Zrkadlo
Je to pantomimické cvičenie vo dvojiciach. Jeden z dvojice je osobou pred zrkadlom, druhý žiak z dvojice je jeho zrkadlovým odrazom, teda vykonáva identické pohyby. Žiaka, ktorý je pred zrkadlom, učiteľ usmerní, aby vykonával pohyby pomalšie. Záživným spôsobom tak žiaci môžu spoznávať napríklad postavy z interpretovaného diela.
Zmrznutie alebo nehybný obraz
Ide o nehybný obraz vytvorený skupinou žiakov, predstavujúci určitú situáciu, moment alebo tému, ktorá je dôležitá pre interpretáciu literárneho diela. Na základe určitého signálu sa môže obraz oživiť a žiaci pokračovať v rozohrávaní zobrazovanej situácie. „Rozmrazení“ nemusia byť všetci žiaci, iba skupina, prípadne jeden žiak. Ostatní žiaci môžu rozprávať príbeh, usmerňovať ho, prípadne klásť otázky.
Zmrznutá socha
Hrá ju žiak, ktorý je prezlečený za určitú postavu, okolo ktorej sú umiestnené vhodné kulisy. Socha môže byť aktivovaná poklepaním po pleci a pred zamrznutím odpovedá na otázky ostaných žiakov. Zmyslom odpovedí je vyvolať ďalšie otázky, odpovede nemusia byť teda podrobné ani dôkladné. Sochy môžu znázorňovať postavy z literárnych diel a autorov literárnych diel.
Stroj času
Žiaci podľa pokynov prechádzajú z jednej „životnej etapy“ do druhej, využívajú svoju predstavivosť a poznatky (detstvo, dospelosť, staroba), pri interpretácii textu metódu môžeme použiť pri identifikácii autora.
Tvorba súsoší a sôch
Žiaci tvoria sochy (súsošia) na rôzne témy, motívy z literárneho diela, na vyjadrenie pocitu, na vyjadrenie dejovej situačnosti.
Zaujímavý úryvok
Starší žiaci si dokážu v knihe nájsť zaujímavé myšlienky, posolstvá alebo vtipné časti. Na niektorej z hodín si môžete čítať práve tieto úryvky. Aj vďaka zaujímavým úryvkom si žiaci môžu všimnúť nejakú zaujímavú knihu, ktorú si potom prečítajú celú.
Rolové čítanie
Starší žiaci dokážu pri čítaní beletrie nájsť aj také úryvky, ktoré obsahujú zaujímavé dialógy. Takéto úryvky sa dajú vyžiť napríklad na rolové čítanie. Žiaci sa rozdelia do skupín, dohodnú sa, kto bude čítať ktorú repliku v dialógoch a nacvičia si rolové čítanie. Po určitej dobe sa skupiny prezentujú pred spolužiakmi. Aj toto je jeden zo spôsobov, ako predstaviť zaujímavú knihu.
Dramatizácia textov a pantomíma
Mnohí žiaci veľmi radi dramatizujú texty. Ak máte v triede takýchto žiakov, môžete im navrhnúť, aby si vybrali v rámci svojej skupiny jeden úryvok z knihy, ktorý je vhodný na dramatizáciu a môžu si ju začať nacvičovať. Ďalšou z možností môže byť aj aj komentovaná pantomíma, pri ktorej jeden žiak rozpráva dej a ostatní mlčky spomínaný dej znázorňujú. Pantomímy sa môžu urobiť aj formou hádaniek, to znamená, že si ich žiaci pripravia z viacerých diel a ostatní hádajú, z akých literárnych diel pantomímy boli.
Plagáty, reklama, ilustrácie
Pri tejto aktivite tiež rozdelíme žiakov do skupín. Každá skupina si vymyslí svoj vlastný spôsob, ako spropaguje svoju obľúbenú knihu. Pri propagácii môžu využiť napríklad čítanie úryvkov z knihy, kreslenie plagátu, dramatizáciu, môžu si pripraviť reklamu na knihu.
Stretnutie postáv
Žiaci pracujú vo dvojiciach. Vyberú z knihy ukážku, ktorú spolužiakom najprv prečítajú. Potom si pripravia rozhovor tak, by predstavovali dve postavy z prečítanej ukážky. Žiaci po odznení dialógu hádajú, ktoré postavy z ukážky spolužiaci stvárňovali.
Stretnutie spisovateľov
Aj pri tejto úlohe žiaci pracujú vo dvojiciach. Najprv si na domácu úlohu preštudujú zaujímavosti zo životopisov dvoch autorov, ktorých žiaci poznajú z hodín literárnej výchovy. Títo „autori“ sa stretnú, rozprávajú sa o svojom živote a tvorbe. Žiaci majú uhádnuť, ktorí autori sa stretli. Ďalšou alternatívou je stretnutie redaktora so spisovateľom, ktorý robí s ním rozhovor.
Vrecúško s tajomstvom
Do papierových vrecúšok môžete napísať krátke úryvky z rozprávok alebo zo známych kníh, ktoré žiaci poznajú. K textu priložte obrázok, ktorý charakterizuje knihu, z ktorej je úryvok. Môžete napísať aj meno spisovateľa. Žiaci podľa týchto indícií majú povedať, z ktorej knihy je úryvok.
Komentáre na záložke
Povedzte žiakom, aby priniesli knihy, ktoré práve čítajú a nech vyberú úryvok, o ktorom sa domnievajú, že by mohol byť pre iných atraktívny. Na toto miesto si dajú záložku. Knihy sa rozložia po miestnosti na stoly. Deti si potom vyberú jednu z kníh a začnú čítať. Po dočítaní na záložku čitateľ napíše svoj komentár k ukážke. Potom ju vráti ju na miesto, aby si ju mohol požičať niekto ďalší. Výmena môže prebehnúť 2 – 3 krát. Na záver si každý vezme naspäť svoju knihu a prečíta si komentáre napísané na záložke.
Hádanky vo forme krátkej ukážky
Učiteľ prečíta krátke ukážky z rozprávok, povestí alebo príbehov a žiaci hádajú, v ktorej knihe sa ukážka nachádza.
Hádanky vo forme ilustrácií
Žiakov rozdeľte do skupín a povedzte im, aby nakreslili ilustrácie k prečítaným rozprávkam alebo povestiam. Ďalší žiaci potom hádajú, ktorú rozprávku alebo povesť členovia prezentujúcej skupiny ilustrovali.
Hádaj, na ktorú knihu myslíme
Jeden žiak ide za dvere, trieda sa dohodne, na ktoré literárne dielo alebo knihu bude myslieť. Hráč, ktorý bol za dverami, dáva žiakom v triede otázky súvisiace s charakteristikou hlavnej postavy, prostredím alebo otázky týkajúce sa deja. Žiaci odpovedajú presne a pravdivo. Žiak sa na základe odpovedí snaží zistiť, na ktoré dielo alebo knihu trieda myslela.
Literárne postavy sa predstavujú
Pripravíme si kartičky, na ktorých budú postavy z jednotlivých ukážok z literárnej výchovy. Žiaci si potom ťahajú kartičky, z ktorých si pripravia monológy tak, aby vystihli čo najlepšie zobrazovanú postavu. Ostatní žiaci hádajú, z akej ukážky je postava a kto je autorom. Žiaci si môžu pripraviť aj oblečenie, ktoré by vystihovalo danú postavu.
Scénka
Žiaci si z prečítaného textu alebo knihy pripravia scénku. Pretože tvorba scénky je časovo náročnejšia, je dobré, keď si ju žiaci pripravia aj o deň skôr a na vyučovaní ju priamo predvedú. Ostatní žiaci opäť hádajú, ktorým dielom sa nechali ich spolužiaci inšpirovať.
