Brainstorming je metóda, ktorej základom je hravosť a fantázia žiakov.
Jej podstatou je, že žiaci za stanovený čas hľadajú na danú tému čo najviac spontánnych nápadov, ktoré nie sú hodnotené, po uplynutí stanoveného času žiaci nápady rozanalyzujú. Nápady vytriedia a zoskupia do tematických okruhov. Podobnou metódou je Gordonova metóda, ktorá sa líši len tým, že nie je zameraná na kvantitu nápadov, ale iba na jediné riešenie.
Význam brainstormingu spočíva v tom, že rozvíja tvorivosť žiakov a prispieva k humanizácii vyučovania. Žiak vyjadruje k nastolenému problému svoj názor, iní žiaci počúvajú a porovnávajú, teda sú aktívni. Opakom ústneho brainstormingu je brainwriting, je to vlastne písaný brainstorming. Okrem týchto typov, existuje ešte individuálny brainstorming, konzekvenčný brainstorming (zvažuje sa pri ňom aj dopad navrhovaných riešení) a brainstorming z odložených nápadov, pri ktorom sa berú do úvahy riešenia, ktoré sa predtým odložili ako nevhodné.
Brainstorming sa dá využiť pri mnohých témach. Napríklad na slohu, keď preberáte úvahu, skúste urobiť brainstorming tým spôsobom, že navrhnete žiakom, aby oni sami povedali, ktoré témy na uvažovanie sú aktuálne v ich veku. Budete prekvapení, čo všetko trápi a teší súčasných ôsmakov alebo deviatakov.
Brainstorming sa dá veľmi dobre využiť aj na literárnej výchove. Vďaka tejto metóde sa môžete pýtať na názory žiakov v súvislosti s konaním literárnej postavy alebo v súvislosti s témou, ktorá je súčasťou prečítanej ukážky.
