Existuje množstvo metód, vďaka ktorým sa dá rozvíjať duševný potenciál človeka. Zlepšujú schopnosť rozvíjať nové predstavy a podporujú schopnosť pozerať sa aj na všeobecne známu problematiku z úplne novej strany. Ak mozog nelimitujeme určitými pravidlami a poskytneme mu aj na vyučovaní priestor na voľnú produkciu nápadov, žiaci dokážu vymyslieť veľa zaujímavých riešení pre množstvo situácií. Na ich využiteľnosť by sa malo pozerať až v ďalšom kroku. V prvej fáze je dôležitý spontánny nápad a chuť vymýšľať. Vďaka metódam, o ktorých sa dočítate nižšie, sa zvyšuje aktivita na hodinách, vytvárajú sa podmienky na rozvoj kreativity a žiaci môžu pracovať so svojimi snami, návrhmi a pocitmi.
1. Paradoxný brainstorming
Dnes si niečo povieme aj o paradoxnom brainstromingu. Premýšľanie u žiakov môžeme vyprovokovať aj tým, že im nepovieme, aby zbierali nápady na zvládnutie nejakej úlohy, ale naopak, povieme im, aby vymysleli také návrhy, vďaka ktorým sa nápad nebude dať uskutočniť. Na prvý pohľad táto aktivita vyzerá ako zábava. Učitelia, ktorí túto metódu využili, hovoria, že vo veľkej miere rozvíja kreatitivitu a ponúka množstvo netradičných riešení.
Prečítajte si tiež: Brainstorming v škole a jeho variácie
2. Hviezdy nápadov
Každý člen skupiny dostane výkres, na ktorom je nakreslená hviezda s cípmi. Do prostriedku si každý napíše názov témy, ktorá má byť spracovaná a na jeden z cípov napíše myšlienku, ktorá sa k téme určitým spôsobom viaže. Potom papier podá susedovi vo svojej skupine. Ten si prečíta myšlienku, ktorá je tam napísaná a potom napíše svoj nápad. Podá papier ďalšiemu žiakovi v skupine. Papier si podávajú dovtedy, kým nezapíšu všetky cípy hviezdy. Potom učiteľ všetky hviezdy, ktoré jednotlivé skupiny vytvorili, zavesí na nástenku. Žiaci si čítajú jednotlivé názory a diskutujú o nich.
3. Inšpirujeme sa vzormi
Významné osobnosti, ktoré dosiahli významné úspechy, sú zároveň aj významným inšpiratívnym materiálom pre žiakov. Z tohto dôvodu je veľmi dobré čítať so žiakmi životopisy významných osobností. Taktiež sa môžu inšpirovať vzácnymi myšlienkami a diskutovať o nich, vylepšovať ich a rozvíjať doplňovaním. Tiež ich môžu obmieňať alebo kombinovať s vlastnými nápadmi, a tak môže vzniknúť niečo úplne nové.
4. Myšlienkové mapy
Tému alebo problém, o ktorom chceme so žiakmi diskutovať, napíšeme uprostred papiera. Potom do bublín, ktoré k pojmu pripájame čiarou, žiaci vpisujú nové nápady a dôležité myšlienky.Od každej novej bubliny môžeme nadväzovať čiarami ďalšie bubliny, do ktorých žiaci vpisujú nápady, ktoré sa vzťahujú na nové bubliny. Takto môže vzniknúť veľké množstvo nových nápadov. Návod ako tvoriť skvelé myšlienkové mapy, ktoré rozprúdia vašu kreativitu nájdete v článku:
http://www.umeniekreativity.sk/myslienkove-mapy/
Prečítajte si tiež: Myšlienkové mapy pre deti
5. Reťazová reakcia
Skupina sedí v kruhu a učiteľ povie tému na diskusiu. Každý účastník má papier a naň napíše niečo, čo mu k téme napadne. Potom papier podá ďalej susedovi. Ten si nápad prečíta, prehne ho na zadnú stranu tak, aby sa už nedal čítať a pripíše ďalší návrh, ktorý nadväzuje na predchádzajúci. Potom každý podáva papier ďalej a predchádzajúcu odpoveď prehne podobným spôsobom. Pokračuje sa dovtedy, kým sa nevyjadria všetci žiaci. Potom učiteľ papier rozvinie a prečíta všetky nápady nahlas.
6. Protiklady
Vynikajúcim zdrojom nápadov je aj vytváranie a porovnávanie kontrastov predstáv. Ako vypadá negatív? Môžeme niečo obrátiť? Čo by sa stalo, keby sa role vymenili? V čom sú rozdiely medzi prvými argumentmi a ich protikladmi? Takéto otázky môžu osvetliť nejasnosti a priniesť mnoho nápadov.
Často sa ma žiaci v škole pýtajú, na čo sa učíme nejaké gramatické pravidlo, vzory, poučky. Vždy im hovorím, že jedným z praktických využití je využiť gramatické pravidlá pri písaní akýchkoľvek textov. So vznikom internetu totiž pribudlo aj veľa možností na písomné vyjadrovanie sa. Takmer každý je už na Facebooku alebo sa písomne vyjadruje na iných sociálnych sieťach. Ďalší si píšu vlastné blogy, tvoria webové stránky a ďalšia veľká skupina ľudí sa vyjadruje k životu aspoň v diskusiách pod článkami. Niektorí píšu veľmi radi a niektorí vôbec nie, ale každý má chuť k niečomu sa občas vyjadriť. A hlavne tí, ktorí si pridávajú príspevky na webové stránky, píšu si blogy alebo dokonca píšu poéziu a prózu buď len-tak pre seba, alebo práce posielajú aj do literárnych súťaží, každý z nich sa občas cíti vyhorený. Aj by písať chceli, ale zrazu nevedia o čom. Myslím si, že je už v škole veľmi dôležitéukázať žiakom techniky, vďaka ktorým sa môžu pri písaní inšpirovať.
Myšlienky sú všade okolo nás. Nápady môžu prísť kdekoľvek a kedykoľvek. Napríklad aj v noci, v dopravnom prostriedku, na prechádzke, pri plávaní, bicyklovaní…Dobré je, keď si svoje nápady zapisujeme. Niekedy je dobré zapisovať si aj svoje sny. Takto si postupne vytvárame databázu nápadov, ktorú môžeme využiť vtedy, keď nám iné zdroje inšpirácie vyschli. Treba sa vedieť aj uvoľniť a myseľ nechať voľne plynúť. Ak sa neustále za niečím naháňame alebo sa zamýšľame len nad materiálnymi vecami, naša myseľ sa nemôže od týchto myšlienok odpútať, a tak nám sotva napadne niečo nové a nevšedné. Odpútať sa treba aj od vonkajších vplyvov. Stáva sa moderným vypnúť mobil, počítač a televízor aspoň na pár hodín do týždňa. Vďaka tomuto procesu máme väčšiu šancu zostať v tichu sami so sebou a práve vtedy sa rozprúdi tok myšlienok v nás. Zrazu prichádza nápad, inšpirácia. Ako nechať myseľ voľne plynúť?
1. Obrazotvornosť
Naučte svojich žiakov využívať obrazotvornosť. Obrazotvornosť je schopnosť predstavovať si veci a deje v myšlienkach. Je to tiež predstavivosť, imaginácia, fantázia. Táto schopnosť mohla nečinnosťou zoslabnúť. Človek ju však môže oživiť a vyburcovať tým, že ju začne používať. Môžete urobiť so žiakmi napríklad toto krátke cvičenie. Ukážte im obrázok starého hradu alebo inej budovy. Povedzte im, nech si predstavujú, kto tam asi žil, ako vyzeral, čo robil a podobne. Pri takomto rozprúdení fantázie a následnom rozhovore už je len krôčik k tomu, aby žiaci začali písať nejaký príbeh.
2. Pocity
Hlavne pri písaní lyrickej poézie je dobré spoľahnúť sa na svoje pocity. Ste veselí, smutní, nahnevaní, šťastní, unudení? Každý pocit je vzácny. A ani nepríjemné pocity nie sú na zahodenie. Je dokázané, že najväčšie umelecké diela vznikli predovšetkým z pocitov smútku.
3. Spomienky
Pri rozprávaní príbehov sa žiaci veľmi radi vracajú do minulosti. Veľa si pamätajú z detstva, z prvého dňa v škole i zo škôlky. Prečo to nevyužiť? Niekedy stačí jedna fotografia z detstva a detská fantázia sa krásne rozprúdi. Aj takto môžu vzniknúť nevšedné, vtipné i originálne príbehy.
4. Zmysly
Naučte deti využívať všetky zmysly. Pri tvorení využívajú hlavne zrak a sluch. Ale čo tak viac využívať aj hmat, chuť a čuch? Veď inšpirovať môže aj zaujímavá vôňa. Alebo im previažte šatku cez oči a dajte do rúk rôzne predmety. Nechajte ich, nech rozprávajú, čo asi majú v rukách alebo nech predmet opíšu. Nech si všímajú veľkosť, hmotnosť a štruktúru. Aj takto môžu získať zaujímavý materiál na ďalšiu svoju tvorbu.
5. Automatické písanie
Je to taký typ písania, pri ktorom sa človek nezastavuje. A keď sa zastaví, tak len na minútku. Stále píše to, čo mu prichádza automaticky na um. Ak mu nič nenapadá, tak píše stále to isté slovo, kým sa neobjavia ďalšie. Hlavné je, že píše. Zo začiatku to nemusí dávať žiadny zmysel, no často sa stáva, že žiak objaví nejaké slovné spojenie alebo slovo, ktoré ho inšpiruje k napísaniu básne alebo príbehu.
6. Príslovie
Povedzte deťom, nech si vyberú nejaké príslovie alebo porekadlo a nech napíšu príbeh, ktorý potvrdí jeho platnosť.
7. Myšlienková mapa
Myšlienkovú mapu žiaci vytvoria tak, že si zapíšu všetko, čo im o konkrétnom predmete príde na um. Nech píšu spontánne, čo im napadne. Pri ďalšej tvorbe môžu vychádzať z týchto poznámok.
Viac o myšlienkových mapách sa dočítate tu:
Tvorivosť sa často spája iba s umeleckými smermi. Ale kdekoľvek v súčasnosti vkročíme, všade sa môžeme stretnúť s predmetmi a produktmi, ktoré sú úzko späté s tvorivou predstavivosťou. Tvorivosť je spojená s každodenným životom. Viaže sa k predaju výrobkov, ich dizajnu, súvisí s reklamou, s výkladmi v obchodoch, prebúdza sa pri zariaďovaní bytov, v domácnosti pri varení a pečení, pri športe, v podnikaní. Tvorivosť sprevádza človeka na každom kroku. Z tohto dôvodu by sa jej mala čo najväčšia pozornosť venovať aj v školách.
Tvorivá práca v školách je dôležitá z viacerých dôvodov:
1. Rozvíja v žiakoch schopnosť premýšľať tvorivým spôsobom.
2. Zvyšuje motiváciu žiakov. Tvorivosť uspokojuje hlbokú ľudskú potrebu niečo vytvárať a byť za to ocenený. Tvorivá práca môže uspokojovať potrebu sebarealizácie a potrebu uznania.
3. Prostredníctvom sebavyjadrenia dáva príležitosť skúmať pocit a osvojovať si schopnosti. Žiaci totiž potrebujú skúmať aj svoje predstavy a pocity. Potrebujú dať svojim zážitkom a skúsenostiam osobný význam a hovoriť o tom aj ostatným.
Ako pomôcť tvorivosti?
Tvorivý postup je zložitý a premenlivý. Existuje však päť základných štádií tvorivosti, ktoré Geoffrey Petty rozdelil takto.
INŠPIRÁCIA
Ide o štádium nezaujatého hľadania podnetov, námetov a motívov. Tento proces je charakterizovaný spontánnosťou, experimentovaním, intuíciou, nespútanou predstavivosťou a improvizáciou. Cieľom je prísť na čo najväčší počet nápadov. Ak žiakom nič nenapadá, treba ich povzbudiť, aby použili akúkoľvek myšlienku a aby neboli sami k sebe priveľmi kritickí. Žiaci, ktorí sú málo tvoriví, väčšinou sa chytia prvej myšlienky a nepremýšľajú ďalej. Preto ich treba neustále povzbudzovať k novým nápadom.
KLARIFIKÁCIA
Zmyslom tejto fázy je vyjasniť si účel a cieľ práce. Žiak by si mal vedieť odpovedať na otázku: „Čo sa teraz pokúšam urobiť?“ Žiaci často nemajú jasnú predstavu o tom, čo idú robiť, a tak je dobré stále myslieť na zmysel svojej práce.
DESTILÁCIA
V tejto fáze žiaci skúmajú a posudzujú myšlienky, ktoré im napadli vo fáze inšpirácie. Najlepšie myšlienky si vyberú a ďalej s nimi pracujú. Je to fáza akejsi autocenzúry. Žiaci by však nemali byť prehnane kritickí, aby úplne nepotlačili všetky svoje nápady.
INKUBÁCIA
Na prvý pohľad nastáva fáza ničnerobenia. Priestor dostáva nevedomie. I keď na prvý pohľad ide o nečinnosť, mozog žiaka by mal pracovať, mal by premýšľať nad tým, čo robí. Túto fázu je dobré využiť aj vtedy, keď nastal nejaký problém a žiak nevie, čo má robiť ďalej. Vtedy by sa mal začať zaoberať niečím iným a oddýchnuť si od tvorivej úlohy, nad ktorou doteraz pracoval.
USILOVNÁ PRÁCA
Už Edison povedal, že byť géniom predstavuje 1% inšpirácie a 99% driny. Keď už žiak presne vie, čo a ako má robiť, mal by cieľavedome pracovať na svojom diele dovtedy, až kým nezíska konečný tvar.
Je dobré, keď učiteľ pozná jednotlivé fázy tvorivosti, pretože presne vie, ako pomáhať žiakom pri tých fázach, ktoré im robia najväčšie problémy. Žiaci musia zistiť, že prvá myšlienka nemusí byť vždy tá najlepšia a že ich treba občas aj prepracovať. Pre tvorivú prácu v triede je potrebná tvorivá atmosféra. Tá je charakterizovaná otvorenosťou, emočnou blízkosťou, oceňovaním tvorivého myslenia, podporou samostatnosti, spoluprácou a prijímaním zodpovednosti.
Niekedy žiaci majú najväčší problém s tým, ako začať riešiť nejakú úlohu. Pozrime sa teda, ako ich motivovať vo fáze inšpirácie. Niekedy nestačí žiakom povedať, aby napísali báseň o mori. Pre mnohých to neznamená nič a sú bezradní alebo nevedia, ako začať. V takomto prípade stačí niekoľko malých inšpirácií. Napríklad im prinesieme knihy a encyklopédie, v ktorých je odfotené more. Môžeme im pustiť krátke video, na ktorom sa nachádza more. Pri pozeraní obrázkov alebo videa si môžu zapisovať slová, ktorá im napadnú. Tiež si môžu spoločne v triede prečítať nejaké príbehy, ktoré sa odohrali pri mori. Tí, ktorí pri mori boli, môžu porozprávať svoje zážitky, ktoré tam prežili. Alebo im môžeme vymedziť čas, napríklad päť minút a nech napíšu všetky slová, ktoré im v súvislosti so slovom more napadnú. A čo tak priniesť katalógy cestovných kancelárií alebo predmety, ktoré súvisia s morom? Námornícku čiapku, pohľadnice, mušle, hviezdice, plutvy, plavky. To všetko rozprúdi detskú fantáziu.
V ostatných štádiách je motivácia o trochu jednoduchšia. Stačí správne zadať úlohu a väčšina žiakov vie, ako ďalej postupovať. V klarifikačnom štádiu môžete použiť napríklad tieto vety: „ Snažte sa jasne formulovať, čo presne chcete napísaním plagátu dosiahnuť. Keď s a v skupine dohodnete na presnom znení svojho cieľa, zapíšte si ho a prineste mi ho ukázať.“ V destilačnom štádiu môžete použiť tieto vety: „ Ešte raz si prečítajte svoje poznámky a vyberte z nich najlepšie návrhy. Potom sa rozhodnite, ktorý z nich chcete realizovať.“
V inkubačnom štádiu jediné čo treba zaistiť, je dostatok voľného času, aby si žiaci od problematiky pár hodín alebo dní oddýchli. V štádiu usilovnej práce môžete povedať: „Už ste sa rozhodli, ktoré návrhy sa vám páčia najviac a môžete začať pracovať? Pozrite sa na svoje dielo, pokúste sa určiť jeho najväčší nedostatok a odstrániť ho.“
Základnou metódou rozvíjania tvorivosti v školskom prostredí je tvorba tvorivých úloh. Aby úloha mohla viesť k tvorivosti, je potrebné:
a) vnášať do učenia prekvapivosť,
b) vyvolávať pochybnosti,
c) vytvárať kognitívnu neistotu,
d) zadávať náročné, na prvý pohľad takmer nezvládnuteľné úlohy,
e) nastoľovať rozporné tvrdenia,
f) dramatizovať podanie úloh.
V dnešnej dobe majú učitelia k dispozícii veľké množstvo rôznych metód, ktoré adekvátnym spôsobom žiakov motivujú. Záleží len na tom, v akej situácii a v súvislosti s charakterom triedy, učiteľ jednotlivé metódy vyberie.
Zdroj: R.Portmannová: Hry pro tvořivé myšlení
