„Prišli, aby nám pomohli nájsť harmóniu a mier.“
„ Indigové deti sa rodia, aby pomohli zmeniť vzdelávací systém, náš spôsob stravovania sa, ochrany prírody či rodinné štruktúry. Pomáhajú nám realizovať náš potenciál tým, že sa staneme prirodzenejšími a začneme viac počúvať svoju intuíciu.“
Čoraz viac silnejú hlasy, ktoré s výstrahou upozorňujú na to, že niečo nie je v poriadku s našimi deťmi. Narastá počet detí s poruchami správania, čoraz viac ich má problém sústrediť sa, prehlbuje sa netrpezlivosť, hyperaktivita, dyslexia, agresivita i apatia. Určite svoj podiel viny zanechala na výchove aj uponáhľaná doba, komerčný tlak médií či iné faktory moderného sveta, ale na druhej strane čoraz viac odborníkov upozorňuje na fakt, že je načase uvedomiť si, že sa rodí úplne iná generácia detí. Voláme ich aj indigové, krištáľové a dúhové deti. Ako sa tieto deti prejavujú? Ako ich na prvý pohľad spoznáme? Dnes sa zoznámime s indigovými deťmi. Ich názov je odvodený od modrého zafarbenia ich aury a najviac sa ich narodilo v rokoch 1990 až 1999.
Všeobecná charakteristika indigových detí
Pohľad týchto detí už od narodenia pôsobí múdro a takmer dospelo. Veľmi skoro dokážu abstraktne myslieť a sú talentované. Vo svojom vnútri cítia životnú pravdu a veľmi citlivo reagujú na každú nespravodlivosť. Sú veľmi zvedavé a potrebujú všetko podrobne vysvetľovať. Často majú problém s disciplínou a ťažko prijímajú autoritu, o ktorej vedia, že nedodržuje morálne zásady. Úlohu splnia iba vtedy, keď vedia, že má zmysel. Niektoré deti sú silne empatické, iné vôbec. Často majú súcit so spolužiakmi, ktorí sa cítia ukrivdení. Ľahko sa rozplačú. Nepotrebujú veľa spánku. Túžia po uplatnení svojej kreativity. Škola ich často nudí, lebo jednak nevidia spojitosť medzi jednotlivými témami a spirituálnym životom, ktorý je pre nich dôležitý, ale trpia aj kvôli nudným stereotypom, ktoré ich v žiadnom prípade nedokážu uspokojiť. Často rodičom aj učiteľom ponúkajú nové riešenia problémov. Nevidia žiadne rozdiely medzi hrou, prácou a výchovou. Tieto aspekty chápu celistvo. Často sú to samotári so silnou intuíciou. Nemajú problém povedať svoj názor a práve táto skutočnosť je často dôvodom pre ich zaradenie medzi problémové deti. Pozornosť však dokážu udržať, keď chcú. Hoci pozornosť je veľmi nestála, môžu robiť viac vecí naraz. Keď indigové deti nežijú v harmonickom prostredí, nebývajú v dobrej kondícii. Môžu sa dostaviť depresie alebo iné formy problémového správania. V školách sa tieto deti veľmi často stretávajú aj so šikanovaním.
V prípade, že výnimočnosť týchto detí nie je správne chápaná a správne usmernená, môže sa stať, že budú označené diagnózou ADS (znížená pozornosť) alebo ADHS (hyperaktivita spojená s nízkou schopnosťou koncentrácie). Tieto diagnózy zaraďujú indigové deti medzi hyperaktívne, nezvládnuteľné, agresívne a koncentrácie neschopné. Indigové deti veľmi trpia aj vtedy, keď cítia nedostatok pozornosti od rodičov, ich nezáujem a nedostatok komunikácie.
Prístup k indigovým deťom
1. Rešpektujte ich, dávajte im emočnú podporu a bezpodmienečne ich milujte.
2. Doprajte im slobodu v rovnováhe s bezpečnými hranicami. Všetko im pokojne vysvetľujte.
Veľa spolu komunikujte.
3. Nebuďte povýšeneckí.
4. Dovoľte im, aby spolupracovali pri tvorbe pravidiel.
5. Hovorte pravdu, buďte k nim čestní.
6. Nemanipulujte ich. Dovoľte im vyberať si z viacerých alternatív.
7. Nedávajte im prísne príkazy, požiadajte ich o spoluprácu.
8. Buďte féroví.
9. Nepoužívajte hnev, vinu a strach ako nástroj kontroly.
10. Neporovnávajte svoje a ich detstvo.
11. Učte ich úcte k iným ľuďom.
12. Ak je to nutné, ospravedlňte sa a priznajte si chybu.
13. Poďakujte im za slušné správanie.
14. Dovoľte im, aby sa stali súčasťou vášho života.
15. Nechajte ich tvoriť a učte sa od nich.
Indigové dieťa v škole
Indigové deti majú rozvinutú pravú mozgovú hemisféru. To znamená, že sú veľmi kreatívne, intuitívne, majú výbornú predstavivosť a vysokú emočnú inteligenciu. Naša kultúra je však založená na prevahe ľavej hemisféry, ktorá je lineárna, racionálna a logická. Človek s dominantnou pravou hemisférou sa ľahko učí a často robí intuitívne skoky. V školách sa však najčastejšie používa rutinné opakovanie v logickom slede. Takýto spôsob však indigové deti nudí, začínajú vyrušovať, a preto sa stávajú problémovými. Táto nálepka ich veľmi traumatizuje a vedci prišli na to, že aj kvôli tomu v čase adolescencie podliehajú drogám. Spoločnosť by mala rešpektovať ich „odlišnosť“ v pozitívnom smere a vytvoriť pre nich v školách také podmienky, aby mohli využívať aj pravú hemisféru. Z výskumov vyplýva, že ako najvhodnejšie sa javí využívanie hudby, tanca, spevu, divadla a výtvarných techník v bežnom vyučovaní. Vďaka tomuto prístupu sa vyvažujú obidve hemisféry.
Každý rodič považuje svoje dieťa za výnimočné. Existujú však teórie, podľa ktorých sa rodia skutočne výnimočné deti, ktoré disponujú neuveriteľnými schopnosťami. Hovorí sa, že tzv. indigové deti majú silné duchovné prepojenie, silné emócie a telepatické schopnosti. Vyznačujú sa aj jedinečnou silou a intuíciou, ktorá nikdy neklame. Možno sa zdá, že majú ťažký život, no vzhľadom k ich ojedinelej inteligencii a schopnosti chápať svet oveľa skôr ako rovesníci, možno povedať, že takéto deti sú pre budúcu generáciu dôležité. Vyznačujú sa totiž silnými názormi ohľadom ekológie a prírody, na ktorú sú naviazaní. Nepatria k ignorantom, ktorým je osud našej planéty ľahostajný. Silné sociálne cítenie ich zase predurčuje k tomu, aby pomáhali iným a nežili len pre svoj blahobyt. Záleží len na nás, či ich nadčasové pozeranie na svet využijeme v prospech lepšieho života nás všetkých alebo im nedáme šancu prejaviť sa a zaradíme ich do skupinky neprispôsobivých.
Zdroje:
Meg Blackburn Losey: Hovory s deťmi súčasnosti
Meg Blackburn Losey: Deti súčasnosti
Siegried Woitinas: Indigové deti
