Žiaci sa musia občas naučiť spomaliť, pozastaviť dotieravé myšlienky a nechať pracovať svoju predstavivosť.
Cyndy Gregory (1990) navrhla spôsob, ktorým možno žiakov uviesť do procesu riadených predstáv. Navrhla nasledujúce kroky.
Stlmte osvetlenie. Dajte na dvere nápis „Nevyrušovať.“ Povedzte žiakom, aby sklonili hlavy na lavice a zatvorili oči. Povedzte im, aby sa tri razy pomaly a zhlboka nadýchli – nie príliš rýchlo, len aby sa uvoľnili. Potom pomaly a jemne riaďte ich predstavy čiastkovými, hmlistými podnetmi, aby ste pomohli každému žiakovi prebudiť v mysli určité dojmy. Veďte ich od obrazu k obrazu, od jednej časti zapamätaného alebo vymysleného zážitku k druhej, tak ako to robí sprievodca v galérii. Medzi podnetmi robte dlhšie odmlky, aby mali čas preskúmať svoje predstavy. Môžete im pripomenúť, aby neodpovedali nahlas na vaše otázky, ale odpovedali vo svojich predstavách, vo svojich mysliach. Nakoniec dajte žiakom čas na to, aby si zapísali predstavy, ktoré v nich vyvolalo cvičenie. Alebo ich môžete požiadať, aby si zapísali na papier slová alebo slovné spojenia už počas cvičenia s riadenými predstavami. Tieto slovné spojenia im pomôžu spomenúť si na predstavy, keď o nich neskôr budú písať.
Riadené písanie možno použiť aj pri písaní v odborných predmetoch. Napríklad požiadame žiakov, aby si predstavili, že sú sedliaci v 19. storočí. Môžeme žiakov viesť touto skúsenosťou nasledujúcim spôsobom. Pomaly, s prestávkami prečítame text z tohto obdobia. Povieme žiakom, aby si živo predstavili to, čo počujú. Dáme im čas na to, aby si mohli urobiť poznámky. Na záver dáme žiakom 10 minút na to, aby si zapísali, čo majú na mysli. Prečítame si svoje zápisy v celej skupine alebo menších skupinách.
