Holizmus tvrdí, že ľudský organizmus sa správa ako zjednotený celok, a nie ako séria od seba oddelených častí. Z holizmu, ktorý má korene už o Aristotela, vychádza napríklad aj humanizmus.
Dôležité znaky holisticko-humanistického pohľadu na človeka sú tieto:
- Normálnu osobnosť charakterizuje jednota a integrácia.
- Organizmus síce možno analyzovať oddelením jeho častí, ale žiadnu časť nemožno študovať izolovane. Celok funguje podľa zákonitostí, ktoré nemožno zistiť v častiach.
- Organizmus má najdôležitejší pud – sebaaktualizáciu. Ľudia sa stále snažia realizovať svoj základný potenciál.
- Vplyv vonkajšieho prostredia na normálny vývin je minimálny. Potenciál organizmu, ak má vhodné prostredie umožní rozvinúť sa, vyprodukuje zdravú, integrovanú osobnosť.
- Dôkladné štúdium jedného človeka je užitočnejšie než extenzívny výskum izolovanej psychickej funkcie u mnohých ľudí.
Pedagóg, konzultant pre UNESCO a spisovateľ Dr. Raul Posse a jeho kolega Dr. Julian Melgosa, ktorý spoločne s R. Posse napísal knihu Umenie výchovy, sa spoločne okrem iných vecí zamýšľajú aj nad problematikou holistickej výchovy.
„Holistická (celostná, harmonická) výchova je taká, ktorá uznáva, že dieťa má štyri dimenzie (telesnú, duševnú, spoločenskú a duchovnú) a tie treba plne akceptovať a pdoprovať,“ vysvetľujú vo svojej knihe R.Posse a J. Melgosa.
V súlade s tým sa holistická výchova snaží o celostný vývin dieťaťa. Jej cieľom je rozvíjať vyváženú a harmonickú osobnosť, ktorá je pripravená reagovať na morálne a spoločenské požiadavky na ňu kladené. Holistická výchova je založená na predpoklade, že ľudská bytosť je psychosomatické bytie, v ktorom intelektuálne aspekty vplývajú buď na telesno, alebo na duševno a naopak. Tieto oblasti majú zároveň rozhodujúci vplyv na duchovný rozmer a ten má dopad na celé bytie jednotlivca.
Tento typ výchovy sa snaží vplývať na charakterovú, telesnú aj rozumovú stránku osobnosti. Cieľom holistickej výchovy je vychovať šťastné dieťa.
Holistická výchova sa snaží o :
- vytvorenie silného, zdravého tela,
- rozvoj tvorivosti,
- rozvoj ovládania tela,
- podnecovanie pozorovania a uvažovania,
- povzbudzovanie túžby po vedomostiach a po pravde,
- zrelú osobnosť,
- prirodzené vybudovanie silného zmyslu pre úctu a lásku,
- šťastné spolužitie s inými,
- vnútorný mier, ktorý nezávisí od vonkajších okolností.
Holistickej výchove nejde však len o šťastie dieťaťa, ale aj o to, aby dieťa a neskôr dospelý človek prispieval ku šťastiu svojich blízkych.
V súčasnosti sa na mnohých školách viaceré zo spomínaných aspektov rozvíjajú, najčastejšie sa však zabúda na duchovný rozvoj. Samozrejme, tak ako v minulosti ani dnes by sa nemalo zabúdať na vštepovanie etických a morálnych hodnôt, pretože len vďaka nim sa dá vychovať človek, ktorý prežíva svoj život v úplnosti, o ktorej hovoril aj psychológ Jung. Práve on vo svojom učení často upozorňoval na to, že: „Človek najviac zo všetkého túži po úplnosti. Je to vlastne dosiahnutie takých možností v rozvoji osobnosti, akých sme schopní. Pokiaľ túto túžbu neuspokojíme, budeme cítiť prázdnotu vo svojej existencii. Jediné, čím ju môžeme naplniť, je integrita. Tá z nás robí úplné bytosti.“ A práve k tejto integrite môže významne napomôcť holistická výchova.
Uverejnené na: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3330/holisticka-vychova–vychova-deti-v-styroch-dimenziach
ZDROJ: R. Posse, J. Melgosa: Umenie výchovy
