Slovná zásoba je súhrn všetkých slov jazyka. V domácom prostredí, ale i v škole je potrebné slovnú zásobu dieťaťa neustále precvičovať a rozširovať. V školskom prostredí môžu učitelia na jej precvičovanie a rozširovanie použiť aj rôzne hry a zábavné aktivity.
Slovná zásoba je u každého človeka rôzna, závisí od vzdelania, veku a skúseností. Slovná zásoba ako celok sa neustále vyvíja, mení, niektoré slová zanikajú, iné sa objavujú. Čím má žiak väčšiu slovnú zásobu, tým lepšie štylizuje vety a lepšie reči rozumie. Jazykový cit zase vplýva na to, či sa dokáže správne vyjadrovať a tiež na to, ako jeho rozprávanie pôsobí na iných ľudí. Ako môžeme slovnú zásobu a jazykový cit žiakov zlepšovať? Pozrime sa na niekoľko aktivít, ktoré môžete využiť na rôznych vyučovacích hodinách alebo aj v školských kluboch detí.
1. Od A po Z
Pri tejto päť až osemminútovej hre žiaci pracujú v malých skupinách (dvaja až štyria) a musia napísať slovo súvisiace s preberanou témou na každé písmeno abecedy. Napríklad, ak sú témou bunky, A môže byť „apoptóza“, B môže byť „binárne štiepenie“, C môže byť „cytoplazma“ a podobne. Pri mnohých témach môžu mať študenti problém nájsť slovo na každé písmeno. A niekedy je to ťažké aj pre učiteľa. V takomto prípade im môžete odpustiť niektoré písmená z abecedy. Túto hru môžete využiť napríklad ako úvodnú aktivitu na novú tému, ktorú idete vysvetľovať. Aspoň zistíte, čo si žiaci pamätajú z predchádzajúcich ročníkov. Alebo hru môžete využiť na konci hodiny po prebratí nového učiva. Zistíte tak, čo si zapamätali z vášho výkladu.
2. Opakovanie slovnej zásoby pomocou pantomímy
Pripravte si niekoľko kartičiek obsahujúcich štyri slová súvisiace s témou, ktorú sa so žiakmi učíte. Pripravte si tiež jedno slovo, ktoré s témou nesúvisí. Žiaci pracujú v skupinách. Keď je na rade prvá skupina, jeden žiak z tejto skupiny stojí vpredu. Učiteľ dá žiakovi kartu so slovom a žiak musí opísať slovo členom svojej skupiny bez toho, aby povedal určené slovo alebo variácie tohto slova. Môže to len naznačiť pantomimicky, teda pomocou tela. Vyhrá tá skupina, v ktorej sa žiakom podarí uhádnuť čo najviac slov.
3. Háda jeden žiak
Cieľom tejto 15 až 20 minútovej hry je motivovať žiakov, aby vytvorili spojenia medzi kľúčovými slovami slovnej zásoby. Pripravte si niekoľko kartičiek s piatimi slovami súvisiacimi s témou, ktorej sa na vyučovaní venujete. Žiaci opäť pracujú v skupinách. Jeden žiak si vyberie číslo od jedna do päť a otočí sa tvárou preč od svojich spolužiakov. Slovo na kartičke ukáže spolužiakom, ale on ho nesmie vidieť. Je stále otočený. Členovia skupiny mu na papier spoločne napíšu slová, ktoré súvisia so slovom, ktoré bolo napísané na kartičke. On podľa týchto slov má uhádnuť, ktoré slovo bolo napísané na kartičke. Ak je to napríklad slovo SVALY možné súvisiace slová môžu byť „pohyb“, „kostra“ alebo „tkanivo“.
4. Obrázok
Túto aktivitu môžete využiť pri opakovaní tematického celku. Žiaci v skupinách načrtnú obrázok k tej téme, ktorú im určí učiteľ v rámci opakovania tematického celku. Každá skupina by mala nakresliť obrázky k inému učivu. Po uplynutí stanoveného času si členovia skupín obrázky vymenia a postupne rozprávajú o tom, čo vidia na výkrese. Predmety a javy musia súvisieť s témou, ktorú určil učiteľ. Aj pomocou rozprávania si opakujú lexiku súvisiacu s preberanou témou. Dôležité je tiež to, aby sa pri rozprávaní striedali všetci členovia skupín.
Na konci vyučovacej hodiny môže učiteľ využiť aj nasledujúcu hru. Je veľmi jednoduchá. Žiaci za sebou tak, ako sedia, postupne hovoria slová, ktoré súvisia s preberaným učivom. Napríklad máme tému podstatné mená. Prvý žiak v lavici povie napríklad spojenie mužský rod podstatných mien. Druhý žiak povie v mužskom rode môžu byť podstatné mená životné a neživotné. Ďalší povie, že pre životné máme vzor hrdina a chlap, ďalší povie, že pre neživotné máme vzory dub a stroj. A takto pokračujú ďalej. Ideálne je, keď jednotlivé slová či spojenia aspoň trochu na seba nadväzujú. Môžete tiež vyskúšať reťazové skúšanie. Pred tabuľu príde napríklad päť žiakov. Do skúšania učiteľ nezasahuje. Prvý žiak dá otázku druhému. Ten odpovie na ňu. Keď odpovie, dá otázku tretiemu. A tak sa v skúšaní stále pokračuje. Učiteľ nielen na základe odpovedí na otázky, ale aj na základe položených otázok vie zistiť, ako sú žiaci pripravení na vyučovanie. Aj takýmto spôsobom si opakujú slovnú zásobu.
6. Čo sa z čoho vyrába?
Učiteľ má pripravených šesť papierových škatúľ, na ktoré napíše, nakreslí alebo nalepí niektorý z týchto materiálov: kov, plast, papier, drevo, látka, sklo alebo iný materiál. V triede položí pripravenú škatuľu pred tabuľu. Žiaci pracujú v skupinách. Učiteľ každej skupine odovzdá niekoľko predmetov. Žiaci si predmety prezrú, preskúmajú, popremýšľajú nad tým, na čo sa asi používajú a z čoho sú vyrobené. Predmety môže nejaký čas skúmať skupina spoločne. Ideálne je, aby si členovia skupín predmety medzi seba rozdelili. Takto zapojíte do vyučovania aj menej aktívnych žiakov. Keď sa v skupine zhodnú na svojom názore, vyberú jedného žiaka a ten predmet prinesie do príslušnej škatule. V druhej časti žiaci hľadajú v triede ďalší predmet vyrobený z uvedených materiálov. V závere zástupcovia skupín predstavia svoje dva predmety. Opíšu, na čo sa používajú a z akého sú materiálu. V prípade určenia nesprávneho materiálu, upravia roztriedenie. Môžete použiť tieto predmety: čajová lyžička, obal od jogurtu, noviny, vreckovka, pohár, kľúče, lopatka, kôš na odpadky, stoličky, zrkadlo, handra na upratovanie, kôš na odpadky, kvetináč, stoličky, farebný papier, fľaša a podobne.
Žiaci pracujú v skupinách. Najprv sa rozprávajú o tom, čo ich rodičia robia a kde chodia do práce. Zapíšu povolania svojich rodičov na veľký hárok papiera. Ak žiak nepozná presný názov povolania, napíše, čo o zamestnaní svojho rodiča vie. V druhej časti si skupiny predstavia povolanie svojich rodičov. Spoločne diskutujú o tom, aké pomôcky, nástroje, prístroje sú k povolaniam potrebné.
8. Ktoré povolanie sa mi páči?
Žiaci pracujú samostatne. Na list papiera zapisujú alebo maľujú obrázky o povolaniach, ktoré sa im páčia. Niekedy žiaci môžu mať jasno v tom, ktoré povolania sa im nepáčia a nedarí sa im vybrať z tých, ktoré ich zaujímajú. V druhej časti si učiteľ so žiakmi sadne do kruhu a povie im, aby pantomimicky predviedli jedno z povolaní, ktoré sa im páči. Potom povedia, čo im na povolaní páči. Je vhodné im tiež povedať, že v zamestnaní budú prežívať veľa času, a preto je dôležité, aby sa im to povolanie páčilo. Tiež je dobré upozorniť ich na to, že v súčasnosti ľudia v dospelosti vystriedajú rôzne povolania.
9. Ako bývame?
Žiaci sedia v kruhu. Hru začína učiteľ. Krátko porozpráva o tom, kde a s kým býva. V ruke drží koniec od klbka vlny. Klbko hodí niektorému zo žiakov napríklad s týmito slovami: „Odovzdávam klbko Hanke, aby porozprávala o svojom bývaní.“ Hanka klbko chytí, opíše svoje bývanie, omotá ním niekoľkokrát svoju stoličku a odovzdáva klbko ďalej. Vystriedajú sa všetci žiaci. Na záver vznikne „pavučina“. Pri tejto aktivite sú zapojení do činnosti všetci žiaci. V druhej časti klbko žiaci rozmotávajú. Ten, u koho klbko skončilo, ho po ceste pavučiny odovzdáva späť. Zároveň ostatným oznámi, čo ho zaujalo na žiakovi, ktorému práve odovzdáva klbko. Napríklad: „Nevedela som, že Hanka má psíka. Starú babičku Davida poznám, moja babička sa s ňou priatelí.“ Aktivita končí vo chvíli, keď sa klbko dostane k učiteľovi.
Žiaci pracujú v skupinách. Zástupcovia skupín si vylosujú časť bytu, ktorú budú zariaďovať. Podľa počtu skupín učiteľ pripraví počet zariaďovaných miestností a skupinám odovzdá hárky baliaceho papiera. Nábytok, zariadenie a iné veci žiaci do pracovných hárkov maľujú, zapisujú, vystrihujú z časopisov a lepia na papier. V druhej časti hodiny rozprávajú o tom, čo vidia na obrázku, ktorí spoločne vytvorili. Aj vďaka tejto aktivite si žiaci rozširujú slovnú zásobu.
11. Čo kde patrí?
Aj pri tejto aktivite žiaci pracujú v skupinách. Učiteľ odovzdá zástupcom skupín väčší hárok papiera a jeden list papiera veľkosti A4. Po miestnosti rozmiestni karty s názvami nábytku. Žiaci na papieri vytvoria 9 stĺpcov. Nad každý stĺpec napíšu názvy miestností. Napríklad: balkón / terasa, spálňa, kuchyňa, obývacia izba, spálňa, detská izba, sušiareň, kúpeľňa, WC. List papiera A4 nastrihajú na 45 kariet. Hra prebieha tak, že dvaja zástupcovia skupiny nájdu slovo, prečítajú, nechajú kartu na mieste, zapamätajú si jej obsah a odovzdajú skupine. Potom iný žiak to slovo, ktoré predstavuje názov zariadenia bytu, zapíše do karty. Ostatní členovia skupiny karty triedia do jednotlivých stĺpcov,teda priraďujú zariadenie miestností do správnych stĺpcov. Celkovo je v triede rozmiestnených 45 kariet s názvami zariadenia bytu, ku každej miestnosti patrí 5 kariet. Skupiny si dopredu určia role. Mali by mať hľadačov, ktorí hľadajú karty s názvami zariadenie bytu, zapisovateľa, ktorý zapisuje na karty, triedičov, ktorí triedia karty do jednotlivých stĺpcov. Hra končí vtedy, keď všetky skupiny nájdu všetky karty. Rýchlejšie skupiny môžu pomôcť ostatným v navigácii a pri hľadaní zostávajúcich kariet. Kontrola prebieha prezentácií zástupcov skupín. Žiaci sú kreatívni a môžu zariadení vhodne roztriediť inak, než učiteľ pôvodne zamýšľal.
12. Nápoje
Žiaci pracujú v pohybe. Učiteľ rozdá žiakom názvy nápojov: Napríklad: limonáda, malinovka, voda, čaj, pivo, Coca-Cola, kakao, káva a podobne. Jeden názov má k dispozícii aj viac žiakov. Cieľom hry je to, že sa stretnú nositelia rovnakého nápoja, teda hľadajú sa limonády, čaje, kakaá… Nepovedia priamo, čo sú, ale používajú tieto vety: „Som sladké pitie, môžem byť pomarančovej alebo jahodovej chuti …“ Hra končí vtedy, keď sa všetci nájdu. Zistené informácie si zapíšu do zošitov.
13.Letáky
Žiaci pracujú v skupinách. Učiteľ im rozdá rôzne letáky z obchodov, v ktorých sa predávajú potraviny a drogéria. Úlohou žiakov je roztriediť výrobky do týchto skupín: pečivo, sladkosti, nápoje, ovocie, zelenina, chladené jedlo, drogériu a podobne. Nadradené pojmy učiteľ napíše ako vzor na tabuľu do stĺpcov a ku každému nadradenému slovu zapíše jeden alebo dva príklady. V ďalšej časti hodiny skupiny pracujú samostatne. Na veľký hárok papiera píšu podľa vzoru na z tabule jednotlivé slová do stĺpcov. Potom si môžu tieto predmety vystrihnúť z letákov a prilepia ich ku slovám. V závere členovia skupiny o svojej práci porozprávajú a môžu si výkresy dať na nástenku.
14.Krátke rečnícke cvičenia
Učiteľ na lístky pripraví rôzne témy, ktoré sú vhodné na rozprávanie príbehu. Žiaci si vytiahnu lístok s témou. Pripravia si krátke rozprávanie. Môžete využiť napríklad tieto jednoduché témy:
- Prvý raz na lyžiach
- Čo som zažil(a) s mojou kamarátkou
- Moja veselá príhoda
- Ako som varil(a) moje prvé jedlo
- Moja prvá päťka
- Môj najväčší sen
Aj vďaka rozprávaniu príbehov na rôzne témy si žiaci rozvíjajú slovnú zásobu.
Zdroje a odporúčaná literatúra: PÁVKOVÁ, B.: Zlomíš si jazýček HAVLÍČKOVÁ, J., EICHLEROVÁ, I.: Kouká Mína do komína – Logopedické říkanky POKORNÁ, V.: Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení SYNEK, F.: Říkáme si s dětmi
