Ako bude pokračovať príbeh? Alebo, ako učiť žiakov predpovedať text.

Aký zmysel má schopnosť vedieť predpovedať text? Minimálne ten, že drží žiaka v určitom napätí, pretože čaká pri čítaní na odpoveď. Chce zistiť, či sa jeho predpoveď zhoduje s realitou. A to ho drží v pozornosti. Práve táto skutočnosť ho motivuje k tomu, že dokáže počas čítania premýšľať nad textom a nefantazíruje o niečom inom. Predvídať znamená vyvodiť na základe určitých indícií, čo sa stane v príbehu.
I keď sa predpovedanie textu javí, že je to veľmi jednoduchá záležitosť, treba žiakom vysvetliť, že aj túto metódu treba brať vážne a nepodceňovať ju. Tento proces skrýva v sebe aj množstvo ďalších myšlienkových operácií. Napríklad je potrebné si uvedomiť, čo už o danej téme vieme, porozumieť tomu, čo je v texte povedané priamo a zisťovať, čo je v texte skryté. Dôležité je tiež priebežné sumarizovanie už prečítaných informácií a prepájať ich s novými, s ktorými sa pri čítaní žiak stretne. Veľká fantázia je niekedy na škodu. Predpoveď sa musí opierať o nejaké reálne prvky. Môže pri tom využiť:
1. Obal knihy.
2. Nadpis.
3. Ilustrácie k príbehu.
4. Kľúčové slová.
5. Prostredie.
6. Charakteristika hlavnej postavy.
Niekedy sa žiaci cítia nespokojní, ak správne neuhádnu pokračovanie príbehu. V skutočnosti ale nejde o to, či majú alebo nemajú pravdu. Práve neuhádnutá odpoveď ukrýva možnosť na premýšľanie a porovnávanie.
Na nácvik predpovedania môžeme využívať niekoľko metód.
MODELOVANIE
Učiteľ nahlas premýšľa nad tým, ako by mohol text pokračovať. Na základe tohto, ako prebieha predvídanie v učiteľovej mysli, žiaci vidia spôsob uvažovania. Všímajú si proces myslenia a slovnú zásobu.
POMOCNÉ SLOVÁ
Predpovedanie môže začať slovami:
Text bude o…
Myslím, že sa v texte dozviem…
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Učiteľ vyberie niekoľko kľúčových slov z príbehu alebo z iného textu. Žiaci odhadujú, aké sú medzi slovami súvislosti, ako bude príbeh pokračovať, aké informácie sa v texte asi objavia. Po prečítaní sa žiaci vracajú ku svojim predpovediam a porovnávajú ich so skutočnosťou.
KARTIČKY
Každému žiakovi dáme kartičku s vetou alebo so slovom z textu. Žiaci sa potom prechádzajú po triede, zisťujú, čo majú napísané spolužiaci na kartičkách. Potom vytvoríme skupiny, v ktorých žiaci diskutujú o tom, čo zistili. Potom napíšu odpoveď, ktorá začína slovami Myslíme si, že text bude o… Svoju predstavu potom povedia žiakom a vysvetlia, ako k nej dospeli. Po prečítaní porovnajú svoju predpoveď s realitou. Môžu sa vyjadriť aj k tomu, ktoré vety im v predpovedi pomohli a ktoré ich naopak zmiatli.
ROZDELENIE TEXTU NA VIAC ČASTÍ
Túto metódu je vhodné použiť hlavne pri čítaní dlhšieho textu. Vo významnej miere pomáha aj žiakom, ktorí majú rôzne problémy s učením. Hlavne pre týchto žiakov je čítanie dlhého textu rozdeleného na viac častí prijateľnejšie. V praxi to znamená, že po každom relatívne kratšom úryvku žiak predpovedá, čo sa pravdepodobne stane v ďalšej časti ukážky. Dôležité je predpoveď oprieť o informácie, ktoré žiaci získali pri čítaní predchádzajúcej časti alebo z vlastných skúseností. Dôležité je tiež po každej časti zhrnúť, čo bolo prečítané a porovnávať vlastnú predpoveď s realitou, ktorá bola uvedená priamo v texte. Dobré je využívať tabuľku s týmito údajmi.

Ako asi bude príbeh pokračovať?                 Zdôvodnenie                       Ako príbeh skutočne pokračoval?

Keď majú žiaci pred sebou uvedenú tabuľku, väčšinou nikdy nezabudnú, nad čím práve musia premýšľať.
Odborníci zistili, že čítanie s predpovedaním má niekoľko priaznivých účinkov:
1. Pomáha porozumieť textu.
2. Učí orientovať sa v texte.
3. Motivuje k uvažovaniu nad správaním a konaním postáv.
4. Učí uvažovať nad textom v širších súvislostiach.
5. Rozvíja pozitívny vzťah k čítaniu.
6.Pomáha silnejšie prežívať text.
7. Učí prezentovať vlastný názor pred spolužiakmi.
8. Rozvíja predstavivosť a fantáziu.
9. Formuje vnútornú motiváciu.
10.Ujasňuje postoje.
Pri tejto metóde nemusí žiak pracovať len samostatne. Môžeme využívať aj prácu vo dvojiciach alebo v skupinách. V rámci skupín alebo dvojíc si žiaci môžu čítať svoje predpovede a môžu tiež o rôznych návrhoch diskutovať. Po prečítaní ďalšej časti textu porovnávať, analyzovať, oceniť slovne tých spolužiakov, ktorí sa k presnej predpovedi priblížili najbližšie.
Takýto spôsob čítania nenápadne žiakov motivuje k tomu, aby na hodinách „nespali“, ale naopak premýšľali, hodnotili a porovnávali. Ak chceme žiakom ešte viac rozvíjať ich tvorivosť, môžeme im po prečítaní textu dať ďalšie úlohy. Môžu to byť napríklad tieto:
1. Napíš iný záver.
2. Zmeň žáner. Môžu napríklad baladu zmeniť na rozprávku, rozprávku na povesť, príbeh na báseň.
3. Vlož do deja novú postavu a pokús sa zmeniť niektoré časti príbehu.
ZDROJ:
Projekt Orava v praxi (publikácia)