Básne napísané v roku 2026
Nemé tváre
Vo vánku meravých tvárí
sa otáčaš k svojmu slnku.
Vychladnuté úsmevy pod záclonou 5D mihalníc
tečú do priestoru ticha.
Tvoj úsmev chce jemne vyliezť na tvár a
nežné slovo túži vpadnúť do toho ticha,
no už len s nádychom uviazne na prahu pier.
Tvoje srdce horí, ale ty cítiš, že sa meníš na kameň.
Stŕpneš a tvoja láskavosť vädne skôr, než si našla cestu k človeku.
Niekto sa urazí aj pre dar dobra.
Set zasypaný egami a pýchou zastal a čaká…
Možno raz…
Chlad
Máj sa trbliece v pavučinách ľadu.
Mrazivé slnko oblizuje prvé kvety
túliace sa k novej nádeji.
Mrzne.
Strnulé tváre zakopávajú
o nesplnené sny a závisť.
V reťazi porovnávania žobrú o víťazstvo.
Ale víťaz môže byť len jeden.
Už ani slnko nevie rozsvietiť máj.
Len raz
Vesmír ti dá ten pocit len raz.
Spustí lúč a
záleží len od teba,
či sa chceš po ňom vyšplhať alebo nie.
Záleží od teba, či vystrieš ruky alebo sklopíš plecia.
Len raz príde ponuka.
Medzi smútkom a smiechom
Stuhnuté slová
olizujú tieň
tohto dňa.
Kolíšu sa medzi smútkom a smiechom.
Nevedia definovať radosť tohto storočia a
Ponárajú sa do poslednej kvapky nádeje.
Chcela
Tak veľmi sa chcela obaliť láskou.
Rozdala ju na všetky strany.
Obarená túžbou vrhala sa
do každej iskry nádeje.
Darovala všetko z najhlbšej rokliny snenia.
Ale z každej svetovej strany
narážala na chlad a
nekonečno nezáujmu rozbilo čriepky nádeje.
Dnes stojí na brehu súcitu so sebou.
S láskou už len k sebe.
Odmietnuté dary už nebolia.
Zhoreli v pahrebe poznanej pravdy.
