Denník predstavuje cestu, pomocou ktorej sa žiaci učia porozumieť sami sebe, teda si rozvíjajú svoje sebavnímanie. Pri čítaní z denníkov a pri počúvaní prezentovaných názorov sa zároveň učia venovať pozornosť aj svojim spolužiakom. Pri pozornom počúvaní sa učia tiež empatii. Je to aj metóda, pomocou ktorej sa učia nenásilne komunikovať. Najprv písomne sami so sebou, neskôr i ústne v rámci triedy. Cez vlastné poznávanie sa posúvajú k lepšiemu poznávaniu sveta a v konečnom dôsledku sa rýchlejšími krokmi približujú aj k samotnej prosociálnosti.
Moji žiaci si od 5. ročníka vedú denník, ktorý je zameraný na ich pocity, vďačnosť, prežívanie radosti či proces odpustenia. Najčastejšie si do denníka zapisujú pocity súvisiace s prečítaným literárnym dielom na hodinách literárnej výchovy, v súvislosti s prácou s citátmi, ktoré používame na hodinách gramatiky pri rozbore viet alebo vždy vtedy, keď je na to čas alebo vhodná príležitosť.
Práca s denníkom predstavuje vzácny čas na stíšenie sa a ponorenie do seba, do svojho sveta. V dnešnej dobe je to vzácny dar, vzhľadom na to, že sme neustále pripojení k internetu.
„Aby ste sa opätovne spojili s tým, kým ste vo svojej podstate a spoznali nádheru, ktorá sa vo vás ukrýva, musíte si pravidelne nájsť čas na stíšenie.“ (Robin Sharma)
Veľmi vhodné obdobie na písanie do denníka predstavuje aj začiatok školského roka. Dva mesiace sú dosť dlhá doba na to, aby si žiaci uvedomili určité zmeny, ktoré nastali v ich vnímaní reality, v správaní, v postojoch či hodnotách. Takže prvý zápis v novom školskom roku môže spočívať v tom, že si žiaci zapíšu, v čom sa zmenili za dva mesiace, v čom vidia rozdiel v ich živote medzi júnom a septembrom. Zmenili sa v niečom? Ak áno, v čom?
Snažte sa žiakov motivovať tak, aby nepísali do denníka dlhšie ako 5-10 minút. Z mojich skúseností viem, že času na písanie do denníkov na bežných hodinách je málo. Ak však mávate triednické hodiny, môžu písať aj dlhšie. Ďalší postup je taký, že žiaci môžu svoje názory čítať pred celou triedou, vo dvojiciach, v skupinách alebo nemusia čítať. Vždy čítajú len tí, ktorí chcú. Denníky vždy pozbierajte a uložte na bezpečné miesto. Žiaci musia mať istotu, že nikto cudzí, bez ich vedomia, nečíta informácie z ich denníkov.
V deviatom ročníku na konci školského roka denníky žiakom rozdám a berú si ich domov. Je to pre nich pekná pamiatka a spomienka. Po rokoch sa pre nich ich názory z detstva stávajú vzácnymi.
