„ Existuje len jeden problém: Objaviť nanovo jestvovanie duchovného života, ktorý je čímsi väčším ako inteligencia, a len tento duchovný život je schopný uspokojiť človeka.“
( Antoine de Saint-Exupéry)
V dnešnej dobe je okrem iného veľmi dôležité disponovať čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné jednak v škole, ale predovšetkým ovplyvňujú uplatnenie absolventov v praktickom živote a na trhu práce.
Nezanedbateľná je i práca s umeleckým textom, ktorý je potrebný pre rozvoj krásy duše. Aby sme predišli zbytočným problémom a aby boli naši žiaci správne vyzbrojení do reálneho života, mali by vedieť urobiť podrobnú analýzu textu, zhodnotiť prečítaný text, dokázať porovnávať rozličné informácie v textoch s neznámym obsahom a netypickej formy, rozlišovať, čo poskytuje text, kriticky ho hodnotiť a približovať sa k porozumeniu mimo textu, pracovať s textom s neznámou formou i obsahom, nájsť informáciu, dedukovať, ktoré informácie sú pri riešení úlohy podstatné a podobne. Medzinárodný výskum OECD PISA definuje čitateľskú gramotnosť takto: „Je to schopnosť porozumieť písanému textu, premýšľať o ňom a používať ho k dosahovaniu určitých cieľov, na rozvoj vlastných schopností a vedomostí a k aktívnemu začleneniu do života v spoločnosti.“
Z uvedeného vidíme, že čítať s porozumením je základom k tomu, aby sa žiaci mohli veľa naučiť, rozvíjať svoje chápanie i cítenie, a to v každom predmete. No ešte stále existuje veľa takých, ktorí čítať nechcú, nedokážu alebo jednoducho túto činnosť odmietajú.
Kniha. Aký má význam pre mladých ľudí? Keby sa dalo reálne a presne zistiť, koľko percent mladých ľudí číta knihy, asi by sme boli veľmi prekvapení. Takmer v každej izbe sa síce nachádza niekoľko kníh, ale ako často sa nachádzajú v rukách mladého človeka?
Štatistiky sú neúprosné a hovoria jasnou rečou. Starší žiaci čítajú knihy minimálne. Táto skutočnosť sa odráža nielen pri bežnom vyučovaní v školách, kde sme denno-denne svedkami toho, že čoraz viac žiakov má problém nielen textu porozumieť, ale dokonca ho aj prečítať, ale ani výsledky v medzinárodných hodnoteniach čitateľskej gramotnosti nie sú pre nás povzbudzujúce.
Najjednoduchšie by bolo zvaliť vinu len na mladých. Ale naozaj len ich zmenený životný štýl, preferovanie technických vymožeností a ich ľahká dostupnosť ich nemotivuje k čítaniu? Problém je zložitejší. Keď si predstavíme všetky prostriedky, ktoré na mladých vplývajú, počnúc televíziou, internetom, reklamou na každom kroku a končiac životným štýlom v našich rodinách, tak nám je úplne jasné, že kniha nie je hodnota, ktorá by bola často spomínaná a ponúkaná ako výborná pomôcka k hodnotnému životu. Životný štýl mladých je len odrazom toho, čo vidia a počujú okolo seba. A tak naša mládež číta hlavne krátke vety na billboardoch, slogany v televíznych reklamách, statusy na Facebooku, či krátke smsky v mobiloch. Svet médií a reklamy sa točí hlavne okolo hmatateľných, krásnych vecí, či ľudí, no a pre knihu a duchovné hodnoty ukryté v nej už v tomto nablýskanom svete niet miesta. Mladým nestačí počúvať o význame kníh a čítania len v škole.
Na to, aby škola naučila žiaka ovládať zložitú kompetenciu čítania s porozumením, nemôže zostať v tomto boji osamotená. Aby dokázala uspieť v ťažkom súperení s množstvom ľahko dostupných médií, musí mať spojencov, teda musí jednotne postupovať spolu s rodičmi či ďalšími organizáciami, ktoré vplývajú na deti.
Predovšetkým konkrétny život dospelých ich musí presvedčiť o tom, že kniha a vzdelanie robia život človeka zaujímavejším a hodnotnejším. Ak ich o týchto hodnotách svojím prístupom k životu dokážeme presvedčiť, naše deti nám uveria a opäť začnú knihy milovať.
V ďalšej časti môjho príspevku uvádzam niekoľko námetov, ktoré môžu pomôcť rodičom, vychovávateľom, či učiteľom motivovať deti pri práci s knihou.
AKO MOTIVOVAŤ K ČÍTANIU V RODINE?
Veľa mamičiek už v prenatálnom období svojho dieťatka mu veľa číta, spieva, komunikuje s ním. Entuziazmus ich neopúšťa ani v prvých rokoch po narodení. S nadšením zoznamujú svoje ratolesti s písmenkami, s radosťou im čítajú rozprávky. Postupom času sa však nadšenie vytráca. Dieťa zostáva s knihou buď osamotené, alebo ju úplne navždy odloží na poličku a vrhne sa na iné aktivity.
Najnovšie výskumy potvrdzujú, že aj mladšom či staršom školskom veku okrem čítania v škole aj čítanie v rodinách má svoj veľký význam. Možno si to neuvedomujeme, ale vedieť čítať, porozumieť textu, diskutovať o ňom, to je výborný základ pre celý ďalší život. Veď ako môže človek ďalej študovať iné vedy, ak sa trápi aj v neskoršom veku s čítaním? Čítanie rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje zvládnutie pravopisu, zlepšuje pozornosť na vyučovaní a v konečnom dôsledku dobrý a aktívny čitateľ má menšie problémy pri písaní vlastných textov.
Aby dieťa malo celoživotný pozitívny vzťah ku knihe musí vidieť príklad hlavne v rodine. Ideálne je, keď dieťa svoju mamu a otca vidí doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok. Ďalšia pozitívna motivácia k čítaniu sa môže uskutočniť v kníhkupectve, kde necháme deťom dostatočný priestor na výber kníh, ktoré ich zaujmú. Môžeme tiež s nimi pravidelne chodiť do knižnice. Dieťa musí cítiť, že rodič čítaniu kníh pripisuje dôležitosť a nie je mu to ľahostajné. Ak sme dieťa naučili systematickosti v čítaní, môžeme pre neho urobiť ešte viac tým, že sa s ním nenútene budeme rozprávať o tom, čo práve číta. Stačia nám na to jednoduché otázky. Napríklad:
Čo sa ti v knihe páči?
Ako sa volá hlavná postava?
Aké problémy musí riešiť?
Ako sa kniha začína?
Ako sa skončila?
Ako by si to kniha ukončil(a)?
Priniesla ti kniha niečo do života?
V akom prostredí (meste, dedine) sa odohráva dej?
Dozvedel(a) si sa niečo nové?
Čo by si ty urobil(a) ináč ako postava?
Snažme sa z čítania urobiť v rodine každodenný rituál. Ak sa dá, zapojme do čítania aj starých rodičov, vymedzme si príjemný priestor v byte práve na tieto spoločné činnosti.
Dnešný život je naozaj hektický, máme málo času a nie každý deň sa nám podarí svoje predsavzatia splniť. Ale predsa len v priebehu roka máme niekedy voľnejšie víkendy, sviatky a prázdniny. Práve vtedy môžeme vyskúšať aj rôzne ďalšie hry a aktivity, ktoré vychádzajú z čítania kníh. Stačí 30 minút denne a deti budú šťastné, že vyskúšali niečo iné. Medzi najznámejšie aktivity patria napríklad tieto:
Mysli si dielo!
Dieťa myslí na nejaké dielo, ktoré už čítalo. Úlohou členov rodiny je zistiť, na ktoré dielo myslí. Nesmú sa však na dielo pýtať priamo, ale pomocnými otázkami ako napríklad: kde sa dej odohráva, koľko tam vystupuje postáv, či dielo napísal chlap alebo žena, či je hlavnou postavou zviera alebo človek a podobne.
Ukážky
Rodič číta krátke ukážky z diel, ktoré má dieťa už prečítané. Potom háda, z ktorého diela je ukážka a kto dielo napísal.
Kreslenie príbehov
Dieťa motivujeme napríklad aj tak, že mu povieme, aby nakreslilo niekoľko obrázkov z kníh, ktoré už prečítalo, dáme ich na viditeľné miesto a ostatní členovia rodiny sa pokúsia hádať, z ktorých kníh sú ilustrácie.
Spoločné vytváranie príbehu
Rodina sa môže dobre pobaviť aj na tejto aktivite. Každý z rodiny postupne hovorí jednu vetu, všetci idú za sebou. Ak sa snažia môžu spoločnými silami vytvoriť vlastný príbeh. Prvý v poradí má zodpovednú úlohu, pretože určujeme tému.
Nahrávanie čítania
Deti sa aj rady počúvajú, ako čítajú. Môžeme ich nahrávať napríklad do mobilu alebo počítača, nahrávky uchovať. Pre dieťa je potom zaujímavé počúvať svoje vlastné čítanie s odstupom času. Nahrávať sa môže aj celá rodina. Niekedy je potom veľmi zábavné jednotlivé nahrávky počúvať ( a hlavne po rokoch).
Popletená rozprávka
Keď máme viac času, môžeme pre deti pripraviť zaujímavú aktivitu. Prefotíme texty z knižiek, rozstriháme ich, poprehadzujeme a nalepíme na papier. Deti potom texty čítajú a hľadajú z ktorých napríklad rozprávok sú vybrané vety.
Rozprávkový klobúk
Deti sedia v kruhu. V strede je klobúk, v ktorom sú na lístkoch napísané vety z viacerých rozprávok. Deti si z klobúka ťahajú jednotlivé vety na lístkoch a snažia sa zistiť, z ktorej rozprávky pochádzajú.
KNIHA V ŠKOLSKOM KLUBE DETÍ
Je mnoho detí, ktoré sú v škole od rána až do večera a často na mnoho vecí dieťa po príchode domov nemá čas. Unavené vo večerných hodinách radšej siahne po ovládači od televízora či klávesnici počítača ako po knihe (česť výnimkám). Preto si myslím, že aj školský klub detí by mal byť miestom pravidelného stretnutia dieťaťa s knihou, pretože môže takto napomôcť jeho celkovému rozvoju. V mnohých kluboch to aj tak funguje a deti sa pravidelne stretávajú s čítaním a rôznymi aktivitami s tým spojenými. Takáto situácia je hlavne v kluboch , v ktorých sú deti z 1. stupňa základných škôl.
Naopak žiaci 2. stupňa, ktorí navštevujú školský klub detí, až s takým nadšením nepristupujú k čítaniu ako ich menší kamaráti. Takže, ako aj starších žiakov motivovať tak, aby siahli po knihe? Príkazy tu veru nepomôžu. Musí to byť niečo iné. Napríklad hra alebo súťaž.
Súťaž v čítaní
Jedným zo spôsobov, ako kolektívne čítať knihu (vhodné je čítať knihy, ktoré súvisia s vyučovaním) a zároveň si trochu pri tom zasúťažiť, je súťaž o najlepšieho čitára. Výkony hodnotí porota zložená zo spolužiakov, takže aj tí musia sledovať dej. Dôležité je aj to, aby víťazi boli odmenení, aby ich mená boli niekde publikované (školský časopis, školská webová stránka, nástenka).Takto sa žiaci zabávajú, súťažia a zároveň sa zoznamujú aj s dejom v knihe. Tieto svoje poznatky môžu neskôr využiť na vyučovaní.
Súťaž o najlepšiu reprodukciu textu
Podobným spôsobom môžeme robiť aj súťaž o najlepšiu reprodukciu prečítaného textu. Aby žiaci stále nereprodukovali ten istý text, postupujeme tak, že knihu čítame po častiach a každú časť reprodukujú maximálne dvaja žiaci. Niekedy je dobré mať v klube kreslo pre súťažiaceho, aby všetci žiaci sústredili zrak na to dieťa, ktoré súťaží.
Kvíz o prečítanej knihe
Pozornosť žiakov na čítanie knihy v klube môžeme sústrediť aj tým spôsobom, že im povieme, že po prečítaní knihy bude nasledovať kvíz o pekné ceny. Otázky pripraví vychovávateľka spolu s niektorými žiakmi, ktorí potom budú aj v porote. Ostatní žiaci súťažia. Najvhodnejšie je, keď otázky napíšeme na papieriky a vložíme napríklad do klobúka a žiaci si otázky ťahajú. Kto získa najviac bodov za správne odpovede, vyhráva.
Nástenka pre mladších spolužiakov
Žiaci v staršom školskom veku musia mať neustále pocit, že robia niečo potrebné a prospešné. Môžeme teda vymyslieť aj aktivitu, ktorá súvisí s tvorbou nástenky pre mladších spolužiakov o prečítaných knihách. Nástenka by mali byť umiestnená na dostupnom mieste na chodbe školy. Jej zameranie môže byť rôzne, podľa toho, akú tému si žiaci vyberú. Napríklad: Kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, Kniha, ku ktorej sa rád(rada)vraciam, Kniha, ktorá ma rozosmiala a podobne. Žiaci môžu postupovať tak, že napíšu napríklad vo Worde stručný obsah knihy, ďalej k tomu pripoja svoj názor, v ktorom vysvetlia dôvod výberu knihy podľa témy, môžu nakresliť ilustráciu ku knihe, navrhnúť obálku knihy, navrhnúť reklamu na predaj knihy a podobne. Potom môžu umiestniť k nástenke nejakú schránku, do ktorej ostatní žiaci školy vhadzujú svoje postrehy a názory o tom, ktorá práca „klubistov“ ich najviac zaujala a ktorú z ponúkaných kníh by si radi prečítali a prečo. Víťaza nezabudneme odmeniť.
Tvorba komiksu
Postupné čítanie knihy môže byť obohatené aj o tvorbu komiksu na prečítanú tému. Komiks môžu urobiť na výkres, ale i v počítači ( http://rexik.zoznam.sk/komiks/vytvor). Následne môžeme pripraviť výstavu komiksov a tiež vyhodnotiť najlepšie. Táto práca je pre žiakov veľmi inšpirujúca, lebo hlavne menšie deti si rady komiksy čítajú, takže tí starší majú vďačného adresáta, pre ktorého komiksy vytvoria.
Tvorba reklamy, plagátov, ilustrácií, dramatizácie, pantomímy
Podnietiť čítanie v podmienkach školského klubu môžeme aj tak, že vyhlásime súťaž v tvorbe reklamy, plagátov alebo ilustrácií na prečítanú knihu. Reklamu môžu robiť formou dramatizácie alebo pantomímy. Plagáty žiaci vytvárajú ako súčasť reklamy na predaj kníh v kníhkupectvách. Niekedy tiež radi tvoria vlastné ilustrácie k prečítaným úryvkom. Inokedy môžeme vyhlásiť len samostatnú súťaž v tvorbe pantomímy alebo dramatizácie na prečítanú knihu. Ak sú spomínané aktivity veľmi vydarené, môžu sa ďalej spracovať do scénok, s ktorými sa môžu starší žiaci predstaviť deťom v škôlke alebo na prvom stupni. Takto vidia význam svojho snaženia celkom reálne a táto skutočnosť ich dobre motivuje aj k čítaniu kníh.
Hra na televízne a rozhlasové štúdio
Niekedy majú žiaci aj v staršom veku chuť hrať sa na niekoho. Takou dobrou hrou je aj hra na televízne alebo rozhlasové štúdio. Žiaci si vyberú moderátorov a môže sa začať diskusia o knihách. Je dobré, keď žiaci poznajú znaky diskusie, vychovávateľka ich usmerňuje aj v tom, aby vedeli obhájiť svoj názor, aby sa nebáli vysloviť kritiku a podobne. Ak majú žiaci k dispozícii kameru, môžu ju využiť a neskôr spätne sledovať svoje názory.
Skladanie rozstrihnutej básne (textu)
Jednoduchšou aktivitou, ktorá si nevyžaduje zložitejšiu prípravu a priebeh, je skladanie rozstrihnutej básne alebo prozaického textu. Žiakov rozdelíme do skupín, v obálke im dáme rozstrihnuté texty. Žiaci ich musia čítať a ukladať v správnom poradí. Vyhráva tá skupina, ktorá prvá poskladá text.
Zhudobnenie básne
Ak máme v klube hudobne nadané deti, môžu sa pokúsiť napríklad zhudobniť nejaké básne a zaspievať ich. Aj takouto príťažlivou formou môžu poéziu vnímať aj tí žiaci, ktorí k nej veľmi blízko nemajú.
Spoločná klubová báseň
Býva zvykom, že kluby majú svoj erb, hymnu či zástavu. Tak prečo nemať aj vlastnú klubovú báseň? Najideálnejšie je, keď sa na jej tvorbe podieľajú všetci žiaci. Prinesieme veľký výkres. Necháme ho kolovať od žiaka k žiakovi. Postupne všetci žiaci píšu jednotlivé verše básne. Potom vyberieme tie najlepšie a spoločne sa snažíme vytvoriť zmysluplnú báseň.
Súťaž vo vlastnej tvorbe
Niekedy sa stane, že tí, ktorí veľa čítajú, si obľúbia literatúru natoľko, že začnú pod jej vplyvom aj sami tvoriť. Pokúsme sa aspoň raz do roka pripraviť súťaž vo vlastnej tvorbe. Témy môžu byť akékoľvek. Podstatné je, aby deti písali. V deň samotnej súťaže vytvorme príjemnú atmosféru – sviečky, uvarme čaj, využime jemnú hudbu a usádzajme autorov do „autorského kresla.“ Nie je dôležité, kto zvíťazí, dôležité je to, že deti mohli zažiť tento nádherný pocit z vlastnej tvorby. Možno aj vďaka týmto pozitívnym pocitom raz z nich budú celoživotní čitatelia.
Tvorba prezentácií v PowerPointe
Dnes už takmer v každom klube majú žiaci aj prístup k počítačom. Túto skutočnosť môžeme využiť na vyhlásenie súťaže v tvorbe prezentácií spisovateľov.
Uviedla som len niekoľko aktivít, ktoré môžu obohatiť popoludnia v školských kluboch alebo na rôznych krúžkoch súvisiacich s čítaním a prácou s textom.
AKO MOTIVOVAŤ CHLAPCOV V PUBERTE?
Určite mnohých z vás potrápilo zistenie, že práca s chlapcami v puberte sa nám občas vymyká z rúk. Naše ciele a predstavy, s ktorými prichádzame na vyučovanie, sa nám často nedarí zrealizovať. Mnohí si dávajú otázky, hľadajú riešenia, iní už len s apatiou kývnu rukou a pomyslia si, že nič sa nedá robiť.
Mnoho učiteľov slovenského jazyka a literatúry by možno súhlasilo s tvrdením, že je čoraz ťažšie priviesť chlapcov v puberte ku knihe. Samozrejme existuje možnosť prinútiť ich čítať s hrozbou, že ich budeme skúšať obsah na známku. Ale na niektorých už neplatí ani táto skutočnosť. Pomyslia si, že im vôbec nevadí, keď dostanú ďalšiu päťku navyše. Takže zostáva nám len iná alternatíva. Samozrejme ťažšia, pretože musíme vymyslieť také aktivity, ktoré by ich nadchli a túžba čítať by vychádzala z ich zvedavosti.
Súčasné učebnice literárnej výchovy v každom ročníku sekundárneho vzdelávania ponúkajú viac žánrov, s ktorými sa žiaci postupne zoznamujú. Niektoré z nich sú pre chlapcov prijateľnejšie, iné nie. Je dobré, keď si učiteľ štruktúru vyučovacej hodiny premyslí tak, aby niekoľkokrát do roka ponúkol chlapcom možnosť vyniknúť. Celkove je totiž známe, že dievčatá čítajú radšej a nemajú toľko problémov s čítaním ako chlapci. Preto hovorím o možnosti vyniknúť, ukázať sa, pretože chlapci v mnohých prípadoch už od prvej triedy nečítajú až tak plynulo ako dievčatá a táto skutočnosť ich často deprimuje a aj z tohto dôvodu často zatrpknú na knihy ešte pred tým, ako mali šancu odhaliť ich čaro. Ale mnohé veci sa dajú zachrániť ešte aj na druhom stupni, len musíme byť trpezliví.
Najprv sa pristavím pri žánroch. Musíme si uvedomiť, že chlapcom sa páči, keď má kniha spád, dobrodružstvo, bohatý dej. Zaujímajú ich fakty, záhady, sci- fi, mimozemšťania. Chlapci sa môžu prejaviť hlavne pri týchto témach: sci-fi, literatúra faktu, encyklopédie, dobrodružná literatúra, western, robinsonáda. Aj v beletrii majú túžbu dostať sa k nejakým informáciám. Je dobré, keď má učiteľ k dispozícii viac kníh z viacerých žánrov a môže ich žiakom požičať. Výber necháva na chlapcoch. Ak škola nemá možnosť nakupovať väčšie množstvo kníh, môžeme si so žiakmi naplánovať aj exkurziu do kníhkupectva alebo väčšej mestskej knižnice. Boli by ste prekvapení koľko detí s rodičmi do kníhkupectva vôbec nechodí a nemajú ani predstavu o tom, čo všetko sa dá kúpiť. Na rodičovskom združení je dobré pripomenúť rodičom, aby súčasťou darčekov pre deti bola aj kniha. Výber treba zladiť so záujmami dieťaťa. Napríklad synovi futbalistovi môžeme kúpiť k lopte aj knihu o futbalistoch. Veľa detí chová doma zvieratká. Dnes už existuje množstvo kníh aj o tejto problematike. Celkove nie je problém kúpiť knihy o autách, športovcoch, ufo, dinosauroch, sopkách, spevákoch. A ešte niečo pre tých, ktorí sa už vôbec nemôžu odtrhnúť od počítačovej hry. V súčasnosti dostať kúpiť aj knihy, ktoré sú napísané na námety z počítačových hier. Dôležité je, aby sa aj dieťa zúčastnilo na výbere knihy a nezabudnime si na pobyt v kníhkupectve (knižnici) vyhradiť dostatok času. Dieťa musí cítiť, že rodič tomu pripisuje dôležitosť a nie je mu to ľahostajné. No a úplne ideálne je aj to, keď dieťa svoju mamu a otca vidí doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok.
Keď učiteľ vie, aká problematika v oblasti čítania chlapcov v triede zaujíma, pokúsi sa v priebehu roka pripraviť vyučovacie hodiny tak, aby pomohol chlapcom byť aktívnymi. Ukážky jednotlivých predpísaných žánrov sa nemusia čítať len z učebnice, učiteľ môže vybrať aj inú ukážku. Využije na to napríklad knihu jedného zo žiakov, ktorú práve číta z oblasti preberaného žánru. (Na začiatku školského roka sa môže s chlapcami dohodnúť, kto akú knihu bude čítať podľa ich záujmov.) Poverí tohto žiaka, aby krátky úryvok z knihy prečítal, povie stručný obsah, môže si pripraviť o knihe referát, prezentáciu v PowerPointe, môže povedať informácie o autorovi. Samozrejme prinesie aj knihu, ktorú čítal. Dôležité je, aby žiaci videli aj konkrétne knihy, pretože aj vzhľad knihy ich môže ovplyvniť pri výbere. Učiteľ môže žiakom ponúknuť rôzne alternatívne možnosti, ktoré môžu využiť v triede so spolužiakmi pri práci s knihou. Okrem už spomínaných referátov a prezentácií, ktoré sú akýmsi základom pre dobrú známku, (je veľmi dobré, keď tieto činnosti žiaka učiteľ hodnotí známkou), môžu urobiť napríklad ilustráciu k úryvku, nástenku o autorovi, môžu navrhnúť obálku knihy, nový nadpis, vymyslieť iný záver, môžu vymyslieť nové postavy, ktoré vstúpia do deja, pripraviť krížovky, osemsmerovky, úlohy pre spolužiakov do skupín (tieto úlohy nadväzujú na prečítaný úryvok) a podobne. Chlapci veľmi radi pracujú aj s encyklopédiami, často si ich sami nosia aj z domu a robia si malé výstavky. V deviatej triede mám skúsenosti aj s tým, že si dokážu pripraviť rôzne úlohy vo Worde, rozdajú ich spolužiakom do skupín a tí ich vypracúvajú. Ten pocit, že oni môžu zadať nejakú úlohu počas vyučovania, je pre nich veľmi vzácny a cítia sa dobre.
Niekedy si jednu knihu môže prečítať skupina štyroch – piatich chlapcov. Keď ich je viac, môžu si pripraviť okrem už spomínaných aktivít aj ďalšie. Hlavne šiestaci – siedmaci, ktorí sú ešte hraví, veľmi radi dramatizujú prečítané príbehy. Dramatizáciu si pripravia vopred (často si ju pripravujú niekoľko dní v škole popoludní). S touto formou práce mám pozitívne skúsenosti. Veľmi sa tešia, keď sa môžu v triede predviesť s tým, čo dokázali. V skupine tiež môžu vytvoriť komiks, v ktorom vychádzajú s prečítaného diela.
Pri práci s knihami je dobré využívať aj internet, encyklopédie a časopisy. Motivujeme žiakov k tomu, aby si ku knihe a k autorovi nachádzali informácie čo z najväčšieho množstva zdrojov. Ukazujeme im takto, že internet neslúži len na komunikáciu na sociálnych sieťach a hranie hier, ale hlavne na získavanie informácií a štúdium. Ak máme k dispozícii k spomínanej problematike aj článok v časopise, ponúkneme im aj ten.
Je mi úplne jasné, že zaujať hlavne staršie deti je veľmi ťažké. Ich svet sa točí predovšetkým okolo hudby, tanca, počítačov, športu či módy a majú tisíc výhovoriek, ktorými nás chcú presvedčiť o tom, že čítanie kníh je nudné a nemoderné. Možno práve jedna zo spomínaných aktivít či prístupov ich zaujme a presvedčí o opaku. Držme si v tomto procese motivácie navzájom palce. Nech je už výber akýkoľvek, nezabúdajme, že, „pri motivácii nemá ísť len o krátkodobý efekt, či zážitok, konzum síce niečoho originálneho, ale povrchného, presakujúceho do formy lacnej zábavy, nekompetentného vyučovania pod rúškom tzv. moderných koncepcií. Skutočné vyučovanie je živým stretnutím človeka s človekom, s jazykom a svetom.“ ( M. Ligoš,2003, s. 33)
Literatúra:
1. LIGOŠ,M.: Možnosti rozvíjania vnútorných dynamických síl osobnosti žiaka vo vyučovaní slovenského jazyka. Ružomberok, KPF ŽU, 1999.
2. LIGOŠ,M.: Motivačné a duchovné rozmery vyučovania slovenského jazyka. Ružomberok, KU, 2003.
3. PROJEKT ORAVA V PRAXI. Občianske združenie pre demokraciu vo vzdelávaní, 2001.
www.zdruzenieorava.sk
www.citanie.sk
www.kritickemysleni.cz
