„Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami,
ale je nešťastie nesnívať.
Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba
nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali.“
(Benjamin Mays)
To, že rozprávky majú v živote dieťaťa veľký význam, o tom už dnes takmer nikto nepochybuje. Rozprávka nie je len literárne dielo, ponúka aj návod na to, ako žiť. Každá rozprávka nesie v sebe skrytý význam, ktorý človek môže odhaliť. Odráža nielen rôzne životné situácie, ale ponúka aj riešenie. Je to nástroj na rozvoj fantázie a kreativity a môže liečiť dušu. Deťom pomáha na troch úrovniach:
- psychoterapeutickej,
- relaxačnej,
- výchovno-psychologickej.
O ďalších pozitívnych účinkoch rozprávky na dieťa porozprávala v Českom rozhlase učiteľka a lektorka Mgr. Sylvie Doláková.
Keď dieťa rozprávku počúva
Počúvanie rozprávok má na dieťa blahodarné účinky. Ideálne je, keď rozprávky nepočúva z rádia, z počítača, z tabletu či z mobilu, ale keď mu ich číta niekto z rodiny alebo učiteľky v škôlke či v škole. Mgr. Sylvie Doláková upozorňuje na to, že pri počúvaní si deti trénujú koncentráciu, trpezlivosť, schopnosť premýšľať nad dejom. „Nemám nič proti audioknihám, ale tým, že rozprávku deťom niekto číta, má to hlbší zmysel, pretože pri takomto čítaní sa formujú aj vzťahy,“ pripomína Mgr. Sylvie Doláková. Deti si tiež formujú návyky, ktoré sú potrebné pri počúvaní a maľujú si pritom vo svojich hlavách obrázky. Predstavujú si prostredie, postavy, jednotlivé situácie. Treba si však uvedomiť, že pri čítaní alebo rozprávaní rozprávky je potrebné pohrať sa s hlasom. Ak má dieťa počúvať monotónnych hlas, tak ho to väčšinou nebaví, ale ak sa snažíme čítať umelecky, napríklad meníme výšku hlasu, tempo, melódiu, dôraz a pauzy, tak väčšinou naše čítanie deti zaujme.
V rozprávkach nájdu vzory
Kladní hrdinovia, ktorí pomáhajú ľuďom a svetu, sa stávajú pre deti vzormi. Vďaka nim môžu deti lepšie riešiť situácie v reálnom živote.
„V dnešnej dobe existuje už množstvo moderných rozprávok, ale ku kultúrnosti národa patrí aj to, že sa deti oboznamujú aj s dedičstvom predkov, ktorí deťom okrem iného vytvorili aj rozprávky,“ upozorňuje Mgr. Sylvie Doláková. Rozprávky sú tiež pre deti zdrojom rozvoja fantázie, ale i informácií. Učia sa vďaka nim, ako funguje svet a ako sa v ňom tvoria vzťahy medzi ľuďmi. Rozprávky tiež deťom dávajú návod na riešenie rôznych problémov.
Ako môže rozprávky využiť učiteľ?
- Tým, že sa niektoré slová kvôli trojstupňovej gradácii v rozprávke opakujú, deti si ich lepšie pamätujú, a tak si rozvíjajú slovnú zásobu.
- V rozprávkach je veľa dialógov. Keď tieto dialógy učiteľ s deťmi skúša vo dvojiciach alebo v skupinách, dieťa sa tak učí dávať otázky, odpovedať na ne, neskákať si do reči.
- Vďaka rozprávke sa deti učia vnímať postupnosť deja. Môžeme to cvičiť tak, že dáme deťom povedať obsah alebo pripravíme obrázky deja a povieme deťom, aby ich poukladali v takej postupnosti, ako nasledovala rozprávka.
- Učia sa jednoduchý opis, a to tak, že porozprávajú, ako napríklad vyzerali postavičky alebo prostredie.
- Deti počas čítania rozprávky môžu vytlieskavať rovnaké slová, ktoré sa vyskytnú v texte. Alebo môžu tlesknúť, keď počujú dlhú samohlásku, nejakú presne určenú spoluhlásku a podobne. Tieto aktivity pomáhajú predchádzať aj dyslexii.
- Dobré je vymýšľať si podľa rozprávky aj vlastné pesničky. Tam, kde sa spieva, je dobrá nálada. Preto je dobré s deťmi čo najviac spievať.
- Deti môžu postavičky v rozprávke meniť. Môžu zmeniť ich správanie alebo konanie.
- Môžu meniť záver rozprávky.
- Môžu maľovať obrázky podľa rozprávky, využívať ich v rámci pohybových hier alebo ju dramatizovať.
- Učitelia môžu využívať rozprávky takmer v každom vyučovacom predmete.
Denné snenie je snenie v bdelom stave. Jeho obsahom býva to, čo stojí na vrchole hodnotovej orientácie človeka a čo nemôže dosiahnuť, ďalej to, čo má šancu získať a napokon to, čo ho v najbližšej dobe čaká. Myslím si, že je dobré, keď si deti svoje denné snenie uvedomujú, o svojich predstavách dokážu rozprávať a výborné je aj to, keď ho vedia zakomponovať do svojich výtvarných alebo slohových prác. V rámci rozprávacieho či opisného slohového postupu učiteľ môže túto skutočnosť využiť a motivovať žiakov v tom, aby prvky svojho denného snenia využili aj v slohových prácach. Tiež sa môžu pokúsiť napísať vlastné básničky.
Deti milujú predovšetkým rozprávky. Rady ich nielen čítajú, ale rady s nimi aj experimentujú. Často si vymýšľajú svoje vlastné, robia si podľa rozprávok scénky, vymýšľajú si kostýmy, ilustrujú dej. Majú prirodzenú schopnosť vytvárať aj nové postavy, ktoré vkročia do rozprávky a rozvíjať zápletky a dialógy. Keď posilňujeme ich schopnosť hrať sa s vlastnou fantáziou, pomáhame im zároveň rozvíjať jazykové schopnosti a komunikáciu. A niekedy práve rozprávky sú tou najlepšou inšpiráciou na spustenie nielen snívania, ale napríklad aj vlastnej tvorby, dramatizácie alebo tvorby ilustrácií. A spomínané snívanie a tiež práca s rozprávkami má pre žiakov ešte jeden veľký význam. Často „prezlečení“ do rozprávkových postáv riešia svoje vlastné problémy. Za postavičky sa môžu nenápadne skryť, a tak hľadať pozitívne riešenia aj vo svojom vlastnom živote. A tak rozprávkové postavy sú niekedy stávajú čarovným prútikom, vďaka ktorému sa dokážu nielen inšpirovať vo vlastnej tvorbe, ale aj nachádzať riešenia vo vlastnom živote. Obdobie Vianoc a adventné obdobie je tým najkrajším obdobím vhodným na snívanie. Deti toto obdobie milujú. Skúste využiť rozprávky v spojení s Vianocami a možno sa vám podarí vykúzliť nezabudnuteľné chvíle pre vašich žiakov. Pozrime sa na niektoré aktivity.
1. Vysnívaj si príbeh
Povedzte žiakom, nech sa zamyslia nad tým, o čom najradšej snívajú pred Vianocami. Nech si spomenú, čo by chceli zažiť, ktorú krajinu by chceli na Vianoce navštíviť, na akom mieste by chceli stretnúť nejakých známych alebo neznámych ľudí, po akom zvieratku túžia, čo by chceli zažiť so svojimi kamarátmi alebo spolužiakmi práve v období Vianoc. Pomôcť im môžete aj rozprávkou, a to hlavne vtedy, keď ich nedokážu inšpirovať reálni ľudia, mestá a situácie. Práve v takýchto prípadoch sa výborným pomocníkom stáva rozprávka. Pri tvorbe vlastného príbehu môžu využívať buď postavy z rozprávok alebo prostredie z tohto sveta fantázie. Skúste sa najprv o týchto predstavách so žiakmi porozprávať a potom im dajte priestor na písanie vymysleného príbehu. Na ďalšej hodine môžu svoje príbehy prečítať spolužiakom. Existuje veľa kníh, ktoré sú inšpirované Vianocami. Medzi ne patria napríklad aj tieto knihy: Krtko a Vianoce, Krtko a snehuliak, Keď príde zima do Snehovej Vsi, Pošepkala vločka nehu do oblôčka, Príbehy o Ježiškovi, Dobrodružné Vianoce, Vianoce so snehuliakmi, Hviezdna noc, Vánoční příbeh, Vianočné rozprávky, hračky, recepty a iné.
2. Moja vlastná rozprávka
Povedzte žiakom, aby si vymysleli svoju vlastnú vianočnú rozprávku, v ktorej budú oni hlavnými postavami napríklad v nejakej zasneženej krajine, kde sa bude odohrávať príbeh spojený s Vianocami. Ďalšie postavy môžu byť z reálneho života alebo fiktívne, možno práve z nejakej obľúbenej rozprávky. Svoju rozprávku môžu žiaci aj ilustrovať. Toto cvičenie pomáha vyjadriť predstavy, túžby a využiť fantáziu na vyjadrenie aj tých najtajnejších želaní. Žiaci si tiež rozvíjajú schopnosť vytvárať zápletku príbehu a viesť dialógy postáv.
3. Nakreslím si príbeh
Navrhnite žiakom, aby si vytvorili svoj vlastný kreslený príbeh o Vianociach. Na veľký výkres nakreslia určité udalosti a potom napíšu dej, ktorý sa na obrázku odohráva. Nad postavy napíšu ich mená. Príbeh môžu urobiť aj formou komiksu. Toto cvičenie žiakom pomáha rozvíjať vizualizáciu prostredníctvom rozprávania príbehu. Prehlbuje sa ich cit pre dramatický dej, stavbu príbehu či charakteristiku postáv. Menej tvorivých žiakov môžete inšpirovať tak, že im poviete, aby vytvorili príbeh, v ktorom vystupujú známe postavy z rozprávok, ktoré už čítali a dobre ich poznajú.
4. Dialóg s postavou z rozprávky
Povedzte žiakom, nech popremýšľajú nad rozprávkovou postavou, ktorá ich najviac zaujala alebo niečím oslovila. Potom nech si predstavia, že sa s touto postavou budú rozprávať o Vianociach. Dialóg si môžu napísať. Navrhnite im, aby rozprávkovej postave povedali, aké majú pocity z predvianočného obdobia, na čo sa tešia, čo sa im naopak nepáči. Môžu tiež postave povedať, aké majú z nej pocity a prečo sa im páči alebo nepáči, čo na nej obdivujú a v čom by ju chceli napodobňovať. Ďalej nech postave navrhnú, v čom by sa mala zmeniť alebo čo dobré by mala naďalej na sebe rozvíjať. Do dialógu si zapíšu aj imaginárne odpovede a názory postavy, s ktorou sa „ rozprávajú“. Vďaka tejto aktivite žiaci veľa vypovedajú aj o svojom vlastnom vnútornom svete. Často ich názory alebo problémy vkladajú do úst postáv. Tým, že si takýmto spôsobom problém uvedomujú, môžu nad ním ešte viac popremýšľať, urobiť nápravu a v budúcnosti sa mu vyhnúť.
5. Moja obľúbená (neobľúbená) filmová rozprávka
V tomto cvičení si žiaci spomenú na vianočnú rozprávku, ktorú videli v kine alebo v televízii. Potom môžu nakresliť nejakú scénu z filmu. Starší žiaci môžu napísať recenziu. Povedzte im, nech napíšu tiež, prečo sa im film páčil alebo nie a čo si z neho do života odniesli. Stotožnili sa s niektorou z postáv? Ak áno, s ktorou a prečo? Toto cvičenie podporuje v žiakoch záujem všímať si viaceré aspekty vývoja dramatického deja a hodnotiť ho z osobného hľadiska. Podporuje tiež zmysel pre detail a postupnosť udalostí. Ak chcete žiakom premietnuť nejakú vianočnú rozprávku alebo príbeh, môžete sa inšpirovať napríklad týmito filmami: Vianočná koleda (klasická rozprávka Charlesa Dickensa), Polárny expres, Malý lord, Kučeravá Sue, Aj Santa má brata, náboženské filmy o narodení Ježiša Krista, S tebou ma baví svet, Perinbaba, Tri oriešky pre Popolušku, Mrázik, Vianočné oblátky a mnoho ďalších.
Ešte jeden tip:
V decembri je ten najlepší čas, aby ste žiakom ukázali pôvodné slovenské tradície a pestovali tak v nich lásku k folklóru. Na internete nájdete programy zamerané na túto problematiku. Prostredníctvom zvyklostí a tradičných tancov sa žiaci zoznamujú, ako žili naši predkovia a ako vyzeralo Slovensko v minulosti.
Viac tipov nájdete aj v týchto videách:
7. Prajem si
Povedzte žiakom, aby si predstavili, že sa im splní nejaké vianočné prianie. Čo to bude? Potom im povedzte, aby sa pokúsili napísať básničku pod názvom Prajem si… Báseň sa nemusí rýmovať. Nabádajte ich k tomu, nech nechajú slová voľne plynúť. Táto aktivita rozvíja obrazotvornosť a poetické vyjadrovanie. Posilňuje tiež vedomie seba samého.
8. Moje tri priania
Povedzte žiakom, aby si vymysleli príbeh, v ktorom sa stretnú s nejakou rozprávkovou postavou, ktorá im splní tri vianočné priania. Povedzte im, aby opísali, kde sa s postavou stretnú, ako postava vyzerá a aké sú ich tri priania. Tiež nech žiaci napíšu, ako sa zmení ich život, keď im postava tri priania splní.
„Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov.“
(Eleanor Roosevelt)
9. Čo chcem v živote dokázať?
Požiadajte žiakov, nech zostavia zoznam všetkých vecí, ktoré by radi urobili vo svojom živote. Povzbudzujte ich, aby dali fantázii voľný priebeh a nech do zoznamu napíšu aj tie najdivokejšie sny, ktoré sa im na prvý pohľad zdajú úplne nereálne. Človek niekedy sám seba obmedzuje predstavou a zdajú sa mu jeho sny bláznivé. Sami sebe tak bránime rozvíjať svoju tvorivosť a skutočné schopnosti a možnosti. Toto cvičenie dovoľuje žiakom vyjadriť svoje sny, čo môže byť prvý krok k ich uskutočneniu. Opäť povzbudzujte žiakov postavami z rozprávok. Uveďte príklady, kedy postavy dokázali riskovať, neoblomne kráčať za svojím snom, ako dokázali prekonávať prekážky, ako stále nachádzali novú silu ísť ďalej a nevzdávať sa. Rozprávkové postavy sú pre deti väčším inšpiračným zdrojom, ako sa nám možno na prvý pohľad zdá.
10. Mapa pokladu
Povedzte žiakom, nech si zavrú oči a predstavia si svoj zakopaný poklad, ktorý nájdu práve na Vianoce. Tým zakopaným pokladom by mal byť ich talent či schopnosti. Keď otvoria oči, nakreslia mapu, ktorá vedie k ich pokladu. Na ceste k pokladu sa nachádzajú rôzne prekážky, ktoré musí žiak prekonávať, kým sa k nemu dostane. Nech ich opíšu. Na tejto ceste však stretáva aj pomocníkov, ktorí mu pomáhajú splniť si svoj sen. Kto to je? Motivujte žiakov, nech o všetkom napíšu. Vďaka tejto aktivite žiaci preskúmavajú svoj potenciál, spoznávajú svoje schopnosti, zamýšľajú sa nad silou, ktorá by im mohla pomôcť pri prekonávaní prekážok, ale tiež nad ľuďmi, ktorí im na tejto ceste pomáhajú. Vďaka tomuto cvičeniu si ujasňujú aj svoje hodnoty. Menej tvorivých žiakov opäť môžete inšpirovať postavami napríklad aj z vianočných rozprávok. Tie môžu byť práve pomocníkmi, ktorí im pomáhajú na ceste za pokladom a pomáhajú im prekonávať prekážky. Spýtajte sa žiakov, ktorým postavám z rozprávok veria. Kto by im dokázal pomôcť?
Pre mladších žiakov:
Mladší žiaci milujú rozprávky. Radi ich nielen čítajú, ale radi si vymýšľajú aj svoje vlastné. Majú prirodzenú schopnosť vytvárať nové postavy a rozvíjať zápletky a dialógy. Keď posilňujeme ich schopnosť hrať sa s predstavami, pomáhame im zároveň rozvíjať jazykové schopnosti a komunikáciu. V ďalšej časti článku sa nachádzajú rôzne aktivity, ktoré im v tom môžu pomáhať.
1. Moja vlastná rozprávka
Povedzte žiakom, aby si vymysleli svoju vlastnú rozprávku, v ktorej budú oni hlavnými postavami. Ďalšie postavy môžu byť z reálneho života alebo fiktívne. Svoju rozprávku môže aj ilustrovať. Toto cvičenie pomáha vyjadriť vnútorné problémy a využiť fantáziu na hľadanie nových riešení. Rozvíjajú si tiež schopnosť vytvárať zápletku príbehu a viesť dialógy postáv.
2. Môj vlastný kreslený príbeh
Navrhnite deťom, aby si vytvorili svoj vlastný kreslený príbeh. Na veľký výkres nakreslia určité udalosti a potom napíšu dej, ktorý sa na obrázku odohráva. Nad postavy napíšu ich mená. Príbeh môžu urobiť aj formou komiksu. Toto cvičenie žiakom pomáha rozvíjať vizualizáciu prostredníctvom rozprávania príbehu. Prehlbuje sa ich cit pre dramatický dej, stavbu príbehu či charakteristiku postáv.
3. Rozhovor s rozprávkovou postavou
Povedzte žiakom, nech popremýšľajú nad rozprávkovou postavou, ktorá ich najviac zaujala alebo niečím oslovila. Potom nech si predstavia, že sa s touto postavou budú rozprávať. Dialóg si môžu napísať. Navrhnite žiakom, aby rozprávkovej postave povedali, aké majú z nej pocity a prečo sa im páči alebo nepáči, čo na nej obdivuje a v čom by ju chceli napodobňovať. Ďalej nech postave navrhnú, v čom by sa mala zmeniť alebo čo dobré by mala naďalej na sebe rozvíjať. Do dialógu si zapíšu aj imaginárne odpovede a názory postavy, s ktorou sa žiak „rozpráva“.
4. Moja obľúbená (neobľúbená) filmová rozprávka
V tomto cvičení si žiaci spomenú na rozprávku, ktorú videli v kine alebo v televízii. Potom môžu nakresliť nejakú scénu z filmu. Starší žiaci môžu napísať recenziu. Nech napíšu tiež, prečo sa im film páčil alebo nie a čo si z neho do života odniesli. Stotožnili sa s niektorou z postáv? Ak áno, s ktorou a prečo? Toto cvičenie podporuje v žiakoch záujem všímať si viaceré aspekty vývoja dramatického deja a hodnotiť ho z osobného hľadiska. Podporuje zmysel pre detail a postupnosť udalostí.
5. Rozprávka ako pantomíma
Keď už máte v triede prečítané všetky rozprávky z učebnice, môžete so žiakmi pracovať tak, že ich rozdelíte do skupín a poviete im, aby pantomimicky zahrali dej z niektorej z prečítaných rozprávok. Žiaci v triede potom hádajú, akú rozprávku ktorá skupina zahrala. Výhodné je, keď učiteľ skupinám presne povie, ktorú rozprávku zahrajú, aby sa vystriedali všetky rozprávky. Žiaci môžu použiť aj komentovanú pantomímu alebo dramatizáciu.
6. Hádanka vo forme krátkej ukážky
Učiteľ prečíta krátke ukážky z rozprávok a žiaci hádajú, z ktorej rozprávky ukážka bola.
7. Hádanka vo forme ilustrácií
Žiakov rozdeľte do skupín a povedzte im, aby nakreslili ilustrácie k prečítaným rozprávkam. Ostatní žiaci potom hádajú, ktorú rozprávku členovia tej-ktorej skupiny ilustrovali.
8. Zmena žánrov
Žiaci môžu pracovať aj tak, že rozprávku zmenia na epickú báseň, povesť alebo baladu. Pri balade musia zmeniť záver z dobrého na tragický a pri povesti musia rozprávku zmeniť tak, že ju umiestnia napríklad na konkrétny existujúci hrad alebo v nej vystupujú reálne postavy z minulosti. Napríklad nejaký panovník a podobne.
Zdroje:
Lucia Capacchione: Tvořivý deník pro děti
Uverejnené na: www.eduworld.sk
