„Čítajte nie preto, aby ste protirečili alebo dokázali omyl, alebo verili a považovali za samozrejmé, či našli tému na rozhovor alebo diskusiu, ale aby ste zvažovali a premýšľali.“
(Francis Bacon)
Je známe, že kto rozumie textom, rozumie aj svetu. Totiž bez porozumenia je človek často bezradný a nevie si správne vybrať z množstva informácií, ktoré sa na neho valia z viacerých strán. V súvislosti s touto bezradnosťou je ľahšie manipulovateľný a nesamostatný. Hlavne pre tieto skutočnosti je v dnešnej dobe veľmi dôležité disponovať čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné už v škole, aby učenie pre deti bolo efektívne a zmysluplné. Táto kompetencia však ovplyvňuje aj uplatnenie absolventov v praktickom živote a na trhu práce. Nezanedbateľná je i práca s umeleckým textom, ktorý je potrebný pre rozvoj krásy duše. Aby sme predišli zbytočným problémom a aby boli naši žiaci správne vyzbrojení do reálneho života, mali by vedieť urobiť podrobnú analýzu textu, zhodnotiť prečítaný text, dokázať porovnávať rozličné informácie v textoch s neznámym obsahom a netypickej formy. Mali by vedieť rozlišovať, čo poskytuje text, kriticky ho hodnotiť a približovať sa k porozumeniu mimo textu, pracovať s textom s neznámou formou i obsahom, nájsť informáciu, dedukovať, ktoré informácie sú pri riešení úlohy podstatné a podobne.
V školách máme rôzne typy žiakov. Jedni berú do rúk texty radi, no niektorí robia radšej čokoľvek iné. Poďme sa spoločne pozrieť na niekoľko metód, ktoré nielen pomáhajú žiakom pri práci s textom, ale ich k čítaniu aj motivujú.
SKLADAČKA
Text rozdelíme na štyri časti. Žiakom rozdáme text tak, že každý žiak má jednu zo štyroch častí. Nasleduje tiché čítanie textu.
Vytvoríme tzv. expertné skupiny. V prvej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 1. časť textu, v druhej tí, čo čítali 2. časť textu, v tretej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 3. časť textu a napokon v štvrtej skupine sa stretnú všetci, ktorí čítali 4. časť textu.
Pre prácu v expertných skupinách zadáme nasledovné pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej časti príbehu. Upozornite sa vzájomne na dôležité veci. Staňte sa expertmi na svoju časť textu”.
Vytvoríme nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1.časť, expert na 2., 3., a 4. časť. Každý expert postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou. Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie. Potom pokračuje expert na 2.časť a za ním ostatní, až kým sa nevystriedajú všetci štyria a tým celá skupina zvládne celý príbeh.
Príbeh v texte nie je ukončený. Vymyslite koniec príbehu. Môžeme zvoliť nasledovné možnosti:
Každý sám vytvorí koniec príbehu a prečíta ho svojej skupine. V skupine kolujú papiere. Každý zo skupiny napíše na papier jednu vetu a posunie ho ďalšiemu v skupine, ktorý napíše ďalšiu vetu tak, aby nadväzovala na vety predchádzajúce. Tak vznikne v každej skupine 4-5 záverov príbehu.
PÁROVÉ ČÍTANIE
Jednou z ďalších možností práce so žiakmi je aj párové čítanie. Úlohou je zvládnuť text, ktorý rozdelíme na dve časti. Každý z páru číta inú časť textu. Prvú časť číta žiak A, druhú časť žiak B. Po prečítaní žiak A referuje prvú časť textu žiakovi B. Žiak B mu kladie otázky. Potom žiak B referuje druhú časť textu žiakovi A a žiak A kladie otázky. Takto spoločnými silami zvládnu celý text. Túto metódu je vhodné používať pri obsahovo náročnejších ukážkach, v ktorých je zložitejší dej alebo je v ňom veľa nových pojmov. Dá sa využiť na ktoromkoľvek predmete. Dôležité je, že žiaci sami pracujú s textom.
POSLEDNÉ SLOVO PATRÍ MNE
Táto metóda je vhodná pre tých žiakov, ktorí neradi rozprávajú. Pomáha zverejňovať svoje myšlienky pred spolužiakmi, formulovať vecne a stručne ich nápady súvisiace s prečítaným textom, Nadviazať na to, čo už bolo povedané a neopakovať už povedané, pozorne počúvať komentáre spolužiakov, vžiť sa do spôsobu myslenia spolužiakov, rešpektovať pravidlá diskusie.
Popis metódy:
1.Jeden žiak prečíta zaujímavý úryvok alebo citát z knihy.
2. Spolužiaci sa snažia odhadnúť, prečo ich spolužiak vybral práve tento citát a snažia sa zistiť dôvod. Postupne sa k tomu môžu vyjadriť viacerí žiaci.
3. V závere krátkej diskusie prečíta žiak, ktorý citát alebo krátky úryvok vybral, ostatným svoje poznámky – komentár k prezentovaným myšlienkam, ktoré z textu vybral. Toto jeho vyjadrenie predstavuje záver diskusie. Posledné slovo teda patrí tomu žiakovi, kto v úvode čítal svoje myšlienky z textu.
Pri tejto aktivite musia žiaci dodržiavať určité pravidlá. Predovšetkým si neskáču do reči, nezosmiešňujú sa, nehovoria o sebe, nevyjadrujú svoje názory na citát, ale sústreďujú sa na spolužiaka a premýšľajú o ňom, prečo vybral práve tie vety, ktoré vybral. Napríklad: Ja si myslím, že si Janko vybral tento citát z textu preto, lebo…
Z uvedeného vyplýva, že táto metóda pomáha formovať nielen komunikáciu, ale aj medziľudské vzťahy, formuje empatiu a prosociálnosť.
Čítanie s predpovedaním
Žiaci samostatne čítajú text, ktorý je rozdelený na časti. Pred čítaním každej ďalšej časti predpovedajú, o čom asi budú čítať. Učiteľ ich vedie k tomu, aby svoje predpovede určovali na základe istých impulzov. Svoje tvrdenia môžu odvodiť na základe svojich skúseností – je to balada, tak bude mať tragický záver, môžu sa spoliehať na známe postupy z iných diel, na vlastnosti človeka, môžu sa motivovať ilustráciou pri texte. Keď chceme žiakom pomôcť, môžeme im prezradiť prostredie alebo kľúčové slová. Po prečítaní časti textu sa vždy vraciame k predpovediam a porovnávame ich so skutočnosťou.
Čítanie s tabuľkou predpovedí
Princíp je rovnaký ako pri predchádzajúcej metóde, ale žiaci pracujú a diskutujú vo dvojici a postupujú svojím vlastným tempom. Dvojica má tabuľku spoločnú kvôli tomu, aby navzájom diskutovali.
Ako sa bude podľa vás dej rozvíjať? Prečo si to myslíte? Čo sa doteraz naozaj stalo?
Text s pomiešanými vetami
Žiakovi predložíme text, v ktorom sú poprehadzované vety. Jeho úlohou je zoradiť vety podľa zmyslu. Táto metóda je vhodná v tom prípade, keď texty opisujú dej alebo príčinno – následné vzťahy.
METÓDA VERIFIKÁCIE VIET
Žiak si najprv prečíta krátky text (10-12 viet), ktorý však obsahuje nejakú novú informáciu. Zo začiatku dávame jednoduchšie texty. Po prečítaní dáme žiakom ďalší text, ktorý má podobný obsah. Úlohou žiakov je zistiť, ktoré informácie sú totožné v obidvoch textoch a ktoré sú uvedené ako nové v druhom texte.
POSTUP 5-4-3-2-1
Najprv si žiak prečíta text a potom z neho získava nasledujúce informácie:
a) 5 nových informácií,
b) 4 informácie, ktoré sa týkajú hlavnej myšlienky textu,
c) 3 nové slová, ktoré našiel v texte,
d) 2 informácie, ktoré už poznal,
e) 1 vec, na ktorú nenašiel odpoveď.
PRAISE
Je to stratégia, ktorej akronym (začiatočné písmená) predstavujú nasledujúce činnosti žiakov:
PREDICT – predpovedajte slová, z ktorými by ste sa mohli stretnúť v texte
READ – čítanie príbehu
ANALYZE – porovnanie predpovedaných slov so slovami, ktoré sa v texte naozaj vyskytli
INVOLVE – žiaci vylepšujú príbeh podľa vlastnej fantázie
SHARE – prezentácie vlastných vylepšení pred triedou
EXPLAIN – učiteľ vysvetlí, ako príbeh chápe on
RISE
Táto stratégia motivuje žiakov ku kresleniu. Je vhodná pre slabších žiakov, ktorí radi maľujú.
READ THE STORY – čítanie príbehu
ILUSTRATE THE STORY – žiaci ilustrujú svoje predstavy
SEQUENCE THE SKETCHES – žiaci sa podelia o svoje kresby s triedou, potom ich dáme ich do skupín, úlohou každej skupiny je zoradiť svoje kresby podľa obsahu príbehu
ENACT THE STORY – každá skupina si vyberie jeden obrázok a pokúsia sa urobiť dramatizáciu
ZDROJ: Projekt Orava v praxi-publikácia
