Argumentačná esej je významnou reflexnou pomôckou, ktorej napísanie by malo nasledovať až po dôkladnom štúdiu problematiky, zodpovednej príprave, zozbieraním argumentov a protiargumentov, najlepšie po debate so spolužiakmi alebo nejakými odborníkmi. V argumentačných esejách autor buduje alebo chráni určité stanovisko prinášaním argumentov pre, ale i proti. Písanie argumentačnej eseje ja jednoduchšie, keď si pisateľ vie predstaviť čitateľa a imaginárne s ním komunikuje už pri písaní. Argumentačná esej dovoľuje odkryť plnosť rozmýšľania podľa Bloomovej taxonómie v šiestich úrovniach. V argumentačnej eseji by mal študent ukázať nielen, že si pamätá základné faktické informácie (1.), ale že im ajrozumie (2.). Zároveň by mal ukázať na vlastných príkladoch, že danú vedomosť vieaplikovať (3.) a zanalyzovať rôzne perspektívy (4.), z ktorých sa na ňu vie pozrieť. Nakoniec by mal byť schopný vedieť vyhodnotiť tieto rôzne perspektívy (5.) a zaujať k nim vlastný postoj (6.). Bloomova taxonómia nám neslúži ako štruktúra argumentačnej eseje, ale slúži nám ako podklad pre to, čo očakávať, že študent bude v argumentačnej eseji demonštrovať. V tomto kontexte, ak je pri eseji napísané diskutuj, od študenta sa očakáva, že okrem detailnej analýzy témy zaujme k danej problematike aj postoj.
Časti argumentačnej eseje:
NÁZOV
TVRDENIE ( STANOVISKO K NEJAKÉMU PROBLÉMU)
ARGUMENTY (dôvody na tvrdenie)
Dôkazy pre argumenty
VÝCHODISKO
PROTIARGUMENTY
VYVRACANIE PROTIARGUMENTOV
ZÁVER
Najčastejšie používané spojenia
Beriem na vedomie…, zastávam stanovisko…, podľa môjho názoru…,myslím si…, bolo by lepšie, keby…, je dobré, že…, prišiel som k záveru…, preto si myslím…, zastávam názor…
Ako písať argumentačné eseje?
V argumentačnej eseji musí študent v prvom rade odpovedať na otázku. Musí si zväčša vybrať iba jednu stranu argumentu, v nej udať dôvody, prečo práve jeho strana je tá správna. Študent má esej písať s tým, že čitateľom eseje nie je jeho učiteľ, ktorý sa v danej problematike vyzná, ale že čitateľom je akýkoľvek rozumne zmýšľajúci človek. Tohto rozumne zmýšľajúceho človeka sa študent snaží presvedčiť, že jeho vnímanie danej problematiky je správne na základe jeho informovaných argumentov. Štruktúra eseje by mala zahŕňať úvod, jadro a záver, rozdelené do viditeľných paragrafov. Na začiatku písania môže študentovi pomôcť vytvoriť si návrh eseje, podľa ktorého bude esej písať, aby nestratil niť.
Na konci úvodu by mala byť téza, ktorú ide študent vo svojej eseji obhajovať. Úvod by mal postupne prechádzať od všeobecného ku konkrétnej téze, o ktorej študent píše a mal by uviesť čitateľa do argumentov, ktoré študent použije.
Jadro by malo mať minimálne tri paragrafy, v ktorých študent jasne odôvodní svoj postoj, podporí svoju tézu a demonštruje rozmýšľanie na 6. úrovni Bloomovej taxonómie. Svoje argumenty oprie o príklady, ktoré zanalyzuje a potvrdí nimi svoj postoj k téme.
V závere by študent nemal prichádzať so žiadnymi novými postrehmi. Mal by tému iba uzavrieť, prípadne poukázať na oblasti v jeho eseji, ktoré by potrebovali ďalšiu analýzu.
