Dramatická výchova nie je divadlo, ale je to systém hier a cvičení zameraných na komplexný rozvoj detskej osobnosti. Je to tvorivý proces v skupine, v ktorom sa jednotlivec konaním učí rozumieť sebe i druhým. Je to učenie sa prostredníctvom zážitku.
1.Posúvanie deja
Žiaci s prečítajú úryvok. Následne dej môžu posúvať tým spôsobom, že domýšľajú, čo sa mohlo nachádzať na začiatku príbehu alebo môžu posunúť dej do budúcnosti. To znamená, že môžu vymyslieť pokračovanie podľa vlastnej fantázie. Príbeh môžu posunúť aj do iného času. Napríklad príbeh z 19. storočia môžu posunúť do 21. storočia.
2.Vytváranie napätia
Učiteľ číta žiakom úryvok z románu alebo z poviedky. Na mieste, kde už začína napätie narastať, prestane čítať a povie žiakom, aby sa oni pokúsili vytvoriť napätie v texte. Môžu pracovať v skupinách. Napätie môžu stvárniť pantomimicky alebo prostredníctvom dramatizácie. Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pričom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky.
3.Dabing
Jeden žiak číta text. Ideálne je, keď učiteľ vyberie taký text, v ktorom vystupuje viac postáv. To, čo žiak číta, sa skupinka žiakov snaží pantomimicky stvárňovať. Pri stvárňovaní sa môžu vystriedať viacerí žiaci.
4.Horúca stolička
Je súčasťou rolovej hry a zakladá sa na dávaní otázok určitej literárnej postave, ktorú môže hrať učiteľ alebo žiak. Ostatní žiaci sa jej pýtajú na informácie, ktoré ich v konkrétnych súvislostiach zaujímajú. Pri tejto metóde môžete využiť diskusiu alebo interview.
5.Hovoriace predmety
S mladšími žiakmi môžete pracovať aj tak, že môžete oživovať predmety. V úryvku sa môže nachádzať nejaký predmet. Žiaci sa môžu na chvíľu stať tým predmetom a povedia svojimi slovami, ako sa na situáciu pozerá daný predmet. Napríklad po prečítaní rozprávky O Jankovi a Marienke môže „chalúpka porozprávať“, ako vnímala ježibabu alebo Janka a Marienku.
6.Rozhlasová hra
Žiaci môžu prozaický text zmeniť na rozhlasovú hru. Rozdelia si postavy, vytvoria dialógy. Môžu si tiež pripraviť rôzne zvuky, ktoré využijú pri čítaní. Rozhlasovú hru si môžu nahrať a potom vypočuť. Niekedy sú veľmi prekvapení, ako ich hlas v skutočnosti znie.
7.Aleja
Žiaci urobia uličku. Postavia sa do dvoch radov oproti sebe a medzi nimi zostane medzera široká asi 1,5 m. Vzniknutou alejou prechádza jedna literárna postava a podľa okolností, v ktorých sa postava nachádza, môže aleja predstavovať rôzne priestory (chodbu k súdnej sieni, cestu smrti, cestu hanby…). Žiaci stojaci v radoch sú vopred oboznámení s tým, akú rolu hrajú, aký vzťah k postave zaujmú (môžu byť jej priateľom, výčitkami svedomia, sudcami a pod.). Postava (žiak v role) prechádza alejou z jednej strany na druhú, počúva, čo jej hovoria a reaguje na ostatných žiakov (prihovára sa im, spytuje sa ich, obhajuje sa a podobne.)
8.Improvizácia s dejom
Žiaci si prečítajú čítajú úryvok z literárneho diela. Potom túto situáciu rozvíjajú, uvažujú, čo situácii predchádzalo a čo bude nasledovať. Žiaci zaujmú pozíciu postáv a situáciu rozohrajú. Pri vymýšľaní rozvíjania deja môžu žiaci alebo učiteľ hranú situáciu podľa potreby „zmraziť“, porozprávať sa, zreflektovať potrebné prvky a potom situáciu „rozmraziť“ a vkomponovať do hrania vymyslené prvky a podobne.
9.Pantomíma
Pri tejto aktivite deti pracujú vo dvojiciach. Každej dvojici pridelíme číslo a úlohu, ktorú majú plniť. Za päť minút si dvojice pantomimicky pripravia určitú časť ukážky z nejakej knihy, ktorú im vedúci hry určil. (Každá dvojica dostane číslo a úlohu na lístku.) Postupne vedúci ťahá jednotlivé čísla a určené deti predvedú pripravenú pantomímu. Ostatné deti hádajú, z akého diela je ukážka.
10.Popletená rozprávka
Keď majú deti prečítanú nejakú rozprávku, môžeme sa s nimi zahrať nasledujúcu hru. Povieme im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im povieme, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne.
11.Hra s intonáciou
Žiaci dostanú ten istý text. Môže to byť úryvok z nejakého prečítaného diela. Každý žiak má za textom napísané, akým spôsobom ho má prečítať (smutne, veselo, nahnevane, bláznivo, záhadne…) Najlepšieho žiaka učiteľ odmení.
12.Príbeh podľa kresby alebo obrázka
Učiteľ môže žiakom napríklad nakresliť na tabuľu nedokončené kresby, ktoré si žiaci do zošitov ľubovoľne dokreslia a podľa nich vymyslia príbehy
13.Vstup učiteľa do roly
Učiteľ využitím tejto stratégie už nie je len organizátorom dramatického procesu, ale prijatím roly vstupuje do hry spolu so žiakmi a stáva sa ich partnerom a spoluhráčom, ktorý zároveň s nimi objavuje, prežíva a poznáva, pričom si ustavične vytvára možnosť ovplyvňovať, zasahovať a kontrolovať prácu zvnútra hry tak, aby to žiaci nepostrehli a negatívne to neovplyvnilo kvalitu ich prežívania.
Tým, že učiteľ vstúpi do roly, môže:
- vtiahnuť žiakov do hry rýchlo a účinne,
- poskytnúť žiakom model správania a konania tým, že v role demonštruje uplatnenie vhodného jazykového kódu, primeraného danej situácii, postoje a spôsob zapojenia do hry,
- ponúknuť taký druh výzvy, ktorý pomôže zamerať a sústrediť myslenie žiakov želaným smerom a povedie k aktívnejšej účasti na skúmaní kontextu,
- uplatniť v priebehu hry také prvky napätia, kontrastov, prekvapenia, ktoré môžu byť výzvou pre myslenie žiakov, kritické zhodnocovanie, pochopenie.
Odporúčaná literatúra:
Ľubica Bekéniová: Projektové vyučovanie a tvorivá dramatika
Eva Pršová: Rozvoj literárnej kompetencie metódami tvorivej dramatiky
Eva Pršová: Aktivizácia žiakov metódami dramatickej výchovy
Eva Machková: Úvod do studia dramatické výchovy
Jozef Valenta: Metody a techniky dramatické výchovy
