Úžasné je, keď naučíte žiakov viesť si denníky vďaky. Môžu si do nich písať doma alebo v škole. Keď budú mať v denníku dostatočné množstvo zápisov, tie sa postupne stanú pre nich obrovskou motiváciou. Keď budú niekedy smutní, niekto alebo niečo ich sklame, práve vtedy si môžu o všetkom krásnom a dobrom čo prežili, vo svojom denníku prečítať. Okrem toho vždy, keď pridajú niečo do denníka, budú sa cítiť oveľa lepšie a spokojnejšie. Časom sa u nich rozvinie skromnosť a budú si vážiť aj maličkosti. Možno prestanú aj závidieť a porovnávať sa. Budú si viac vážiť prítomnosť milých ľudí a možno i školu, do ktorej chodia. Naučte ich, aby sa vedeli sústrediť sa na všetky oblasti svojho života – rodinu, zdravie, lásku, školu, vzťahy, voľný čas, záľuby, šport, kultúru, jedlo, prírodu. Zoznam vecí, za ktoré môžu byť vďační, je naozaj nekonečný. Povedzte im, že vždy je za čo ďakovať. Veď vďačnosť je večná a nadčasová hodnota. Nikdy nestráca na význame. Vďačnosť je cesta, ako môžu priniesť do svojho života viac dobrého a výrazne si ho obohatiť.
Kedy píšeme do denníkov vďaky?
Vždy, keď sa blížia nejaké sviatky, prázdniny alebo máme na slovenskom jazyku aspoň chvíľočku času. Niekedy stačí aj 10 minút raz za týždeň. Postupne si na písanie žiaci zvyknú. Svoje zápisy nemusia čítať. Samozrejme, ak niekto čítať nahlas chce, učiteľ mu to umožní. Kto nemá práve v ten deň chuť písať, tak aspoň nakreslí, za čo je vďačný. Denníky máme schované v triede, nikto nemá k nim voľný prístup. Po ukončení 9. ročníka si deviataci berú denníky domov a môžu v písaní pokračovať doma.
