Charakteristika techniky: Haiku je trojveršová nerýmovaná báseň, ktorá má korene v Japonsku a v tradičnej podobe sa používala na vyjadrenie pozorovania a pocitov o prírode a ročných obdobiach.
Metodický postup:
1. Vysvetlíme žiakom pravidlá a uvedieme niekoľko príkladov.
2. Vypracujeme prvé haiku spoločne.
3. Vypracujú haiku jednotlivci.
4. Prezentujeme haiku pred skupinou alebo triedou.
Štruktúra haiku :
1. verš – 5 slabík – – – – –
2. verš – 7 slabík – – – – – – –
3. verš – 5 slabík – – – – –
Použitie: Štruktúra poskytuje pisateľovi oporu, bezpečný priestor na vyjadrenie mnohých pocitov, zároveň vyžaduje dodržanie počtu slabík. Písanie haiku môžeme so žiakmi mladšieho školského veku realizovať len vtedy, keď majú zvládnuté poznatky o slabikách. Ďalším predpokladom úspešného tvorenia haiku je poznanie slovného prízvuku v slovenčine, pretože tradičné haiku okrem stanoveného počtu slov vo veršoch určuje aj rozloženie slabík v jednotlivých veršoch. Haiku by sa nemalo rýmovať, nemá názov a nepoužíva prirovnania ani iné poetické nástroje, ktoré sú bežné v iných formách.
UKÁŽKY Z KNIHY D. STEEFANOVA: Mesačné haiku a iné básne
Boľavo svieti
jemná slnečná voda
v riečnom rukáve.
***
Celkom sám z hory
privádzam na retiazke
jednu myšlienku.
***
Jedna myšlienka
vedie ma na retiazke
samého z hory.
***
Studený mesiac.
Tiene vrhajú tiene
na snežnú zem.
***
Len malá podlosť
osamote ťa chváli,
pred svetom mlčí.
***
Letné oblaky,
ľahké letmé grimasy
na detskej tvári.
***
Letíme dvaja,
s tebou, sestrička-tráva,
korienky spolu.
***
V iskriacom ráne
modravý tieň záveja
siaha na dvere.
