Ľudo Zúbek – Jar Adely Ostrolúckej (návrh vyučovacej hodiny)

Tematický celok – literatúra: Historický román
Téma: Ľudo Zúbek – Jar Adely Ostrolúckej
Tematický celok – slovenský jazyk: Morfológia – spojky
Tematický celok – sloh: Výkladový slohový postup – úvaha
Časová dotácia: 3 vyučovacie hodiny


Cieľ:
Poznávací:
– žiak rozlišuje znaky historického románu,
– pozná znaky obdobia romantizmu a život Ľudovíta Štúra,
– vie odlíšiť typy spojok v umeleckom texte,
– pozná základné znaky úvahy.
Komunikačný:
– žiak pozná podstatu aktívneho počúvania,
– rozvíja svoje verbálne písomné zručnosti,
– aplikuje zručnosť kooperácie,
– žiak dokáže prezentovať vlastný text,
– žiak vie napísať kratší umelecký útvar,
– dokáže získať informácie z viacerých zdrojov,
– je schopný verejne vystupovať a prezentovať svoje názory.
Medzipredmetové vzťahy: dejepis, informatika
Pomôcky: Literárna výchova pre 9. ročník, dataprojektor alebo interaktívna tabuľa, internet, PC, kartičky s úlohami
METODICKÝ POSTUP
Prvá vyučovacia hodina
1. Úvodná časť
Evokácia
Vo fáze evokácie využijeme metódu zhlukovania. Na tabuľu napíšeme meno – Ľudovít Štúr. Potom vyzveme žiakov, aby si spomenuli na všetko, čo už počuli alebo čítali v súvislosti s touto osobnosťou našich dejín. Potom učiteľ povie žiakom, aby si napísali do zošita aspoň jednu otázku v súvislosti s Ľudovítom Štúrom, na ktorú by chceli dostať odpoveď v texte, ktorý budú čítať. Takýmto spôsobom adekvátne pripravíme žiakov na prácu s novým textom – úryvkom z knihy Jar Adely Ostrolúckej.
2. Hlavná časť
Uvedomenie si významu
V tejto fáze využijeme tiché čítanie žiakov s ceruzkou v ruke, pri čom využívajú metódu INSERT – interaktívny záznamový systém pre efektívne čítanie a myslenie. (Projekt Orava v praxi, 2001, s.6-13). Pomocou tejto metódy žiaci aktívne pracujú s textom. Nachádzajú v ňom to, čo už o Štúrovi vedeli, ale zároveň sa dozvedajú nové skutočnosti, ktoré si pri čítaní zaznamenávajú. Po prečítaní úryvku nasleduje diskusia učiteľa so žiakmi. V diskusii žiaci reagujú na informácie, ktoré získali v rámci metódy INSERT. V ďalšej časti rozdelíme žiakov do skupín. Všetky skupiny riešia rovnaké úlohy, ktoré dostali napísané na papieri. Otázky sú zostavené podľa štúdie OECD PISA tak, aby sme rešpektovali päť činností spojených s porozumením textu. Otázky na kartičkách:
1. Ktoré mená osobností z našich dejín sa vyskytli v úryvku?
(Vyhľadávanie informácií v texte, orientácia v texte)
2. Spojte navzájom dvojice slov, spojenia, ktoré významovo spolu súvisia:
1. Ľudovít Štúr a.) bál
2. grande saison b.) osvietená pani
3. pani Ostrolúcka c.) Grassalkovichov palác
4. fašiangy d.) Adela Ostrolúcka
( rozvíjanie interpretácie)
3. Nájdite v texte obrazný výraz, ktorým možno nahradiť výraz Prešporok.
( uvažovanie a hodnotenie formy textu)
4. Vymenujte základné znaky, podľa ktorých zaradíme dielo medzi historické romány.
(Porozumenie, syntéza, hodnotenie)
5. Vyhľadajte v úryvku slová, ktoré sa v súčasnom jazyku vyskytujú zriedkavo a potom ich nahraďte slovami zo súčasného slovníka.
( porozumenie, aplikácia )
6. Zhodnoťte správanie Ľudovíta Štúra. Porovnajte jeho súkromný a profesijný život.
( porovnávanie, hodnotiace myslenie, argumentácia, syntéza)
7. Ktorá z možností vysvetľuje spojenie – Adelka sa zapálila, ale tanečný poriadok mu podala…
a.) Adelka sa nahnevala, ale tanečný poriadok mu podala…
b.) Adelka sa začervenala, ale tanečný poriadok mu podala…
c.) Adelka sa na neho nepozrela, ale tanečný poriadok mu podala…
d.) Adelka zazrela, ale tanečný poriadok mu podala…
( rozvíjanie interpretácie)
Po vyriešení úloh hovorcovia skupín čítajú, porovnávajú a dopĺňajú svoje zistenia. Všetci spolu s učiteľom zhrnú a zovšeobecnia poznatky a vyhodnotia prácu skupín. V závere sa ešte vyjadria k stanovenej úlohe z úvodu hodiny – či dostali odpoveď na svoju otázku, čo sa chcú dozvedieť v texte o Ľudovítovi Štúrovi.
ALTERNATÍVA:

Žiaci nemusia pracovať len v skupinách, otázky môžu vypracovať v rámci pracovného listu
V ďalšej časti zadáme domácu úlohu. Žiakom ponúkneme viacej možností pri výbere domácej úlohy.
1. Urobte prezentáciu v PowerPointe o Ľudovítovi Štúrovi.
2. Pripravte si referát o Ľudovítovi Štúrovi. (žiaci využívajú viac zdrojov – encyklopédie, internet)
3. Pripravte si rozhovor. (redaktor časopisu sa stretáva s Ľudovítom Štúrom a rozpráva sa o jeho živote a diele)
Poznámka: Ak sa téma preberá v rámci trojhodinového učebného bloku, spomínanú domácu úlohu učiteľ nedáva. Niekoľko dní pred preberaním stanovenej témy zadá túto úlohu vybraným žiakom ako individuálnu domácu úlohu.
Druhá vyučovacia hodina
Učiteľ si najprv pozrie všetky domáce úlohy, ale z časových dôvodov jednotlivý typ úlohy prezentuje len jeden žiak. Najprv si žiaci vypočujú referát o Ľudovítovi Štúrovi, potom jeden zo žiakov pomocou dataprojektoru vystúpi so svojou prezentáciou o Ľudovítovi Štúrovi. Nasleduje dialóg redaktora s Ľudovítom Štúrom.
V ďalšej časti hodiny rozdelíme žiakov do skupín. Každá skupina dostane inú úlohu.
1. Napíšte vnútornú a vonkajšiu charakteristiku Ľudovíta Štúra a podčiarknite 5 podstatných mien a určte ich gramatické kategórie.
2. Predstavte si, že ste Adela Ostrolúcka, napíšte si zápisky do denníka a vypíšte 7 neohybných slovných druhov a pomenujte ich.
3. Predstavte si, že ste Adela Ostrolúcka, napíšte Štúrovi list o svojom citovom prežívaní a vypíšte 5 prídavných mien a určte ich gramatické kategórie.
4. Pokúste sa urobiť reklamu ( tlač, rozhlas, billboard, internet, televízia) na knihu Jar Adely Ostrolúckej. Argumentujte, prečo je dobrá a oplatí sa ju čítať.
5. Vymyslite aspoň 5 nových nadpisov pre dielo Jar Adely Ostrolúckej a v nadpisoch označte všetky slovné druhy.
6. Napíšte vo svojom mene list Ľudovítovi Štúrovi a zakrúžkujte spojky.
V ďalšej časti hodiny sa žiaci prezentujú so svojou prácou, ktorú vytvorili v skupinách. Spoločne potom vyhodnotia svoju prácu a tiež hovoria o svojich pocitoch, ktoré pri nej prežívali.
V nasledujúcej časti hodiny učiteľ zobrazí na interaktívnej tabuli niekoľko viet z ukážky Jar Adely Ostrolúckej.
Za tie štyri roky sa Adelka zmenila. Ani nie tak výzorom ako povahove. Poznala som ju ako veselú, márnomyseľnú, trochu panovačnú krásavicu, ktorá sa od ostatných panských slečien odlišovala iba tým, že bola oveľa vzdelanejšia aj znalosti neboli len nánosom, ktorý by ju mal robiť v očiach známych interesantnejšou, ale vyplývali z hlbokého duševného zaujatia pre všetko krásne a výnimočné.
Úlohy pre žiakov vyplývajúce z textu:
1. Zakrúžkujte podraďovacie spojky.
2.Podčiarknite priraďovacie spojky.
3.Vysvetlite,aký je rozdiel medzi podraďovacími a priraďovacími spojkami.
4. Vysvetlite písanie čiarok pred spojkami.
5. Dajte do rámčeka spájací výraz – vzťažnú spojku. Čím sa vyznačuje? Ako vznikla?
6. Prečo ANI v úryvku nie je spojkou? Aký je to slovný druh?
3. Záverečná časť
Reflexia
Zhrnutie
V závere hodiny si žiaci ešte raz zopakujú vedomosti o spojkách. V prípade, ak si žiaci nespomenú na všetky poznatky súvisiace s učivom o spojkách, ktoré preberali v predchádzajúcom ročníku, učiteľ tieto vedomosti ešte raz zopakuje a zhrnie do súvislého celku. Najdôležitejšie poznatky si napíšu do zošitov. Potom začnú vymýšľať cinquain alebo akostrich o Ľudovítovi Štúrovi a Adele Ostrolúckej. Dokončia to na domácu úlohu, ktorú napíšu vo Worde a vytlačia ju. Prostredníctvom týchto tvorivých metód si utvrdia základné informácie o spomínaných dvoch osobnostiach našich národných dejín.
3. vyučovacia hodina
V úvode žiaci prečítajú svoju domácu úlohu – cinquain a akostrich. Učiteľ úlohy vyhodnotí a umiestni na nástenku. Najkrajšie môže uverejniť v školskom časopise.
V ďalšej časti hodiny učiteľ prečíta krátky úryvok z učebnice.
Za tie štyri roky sa Adelka zmenila. Ani nie tak výzorom ako povahove. Poznala som ju ako veselú, márnomyseľnú, trochu panovačnú krásavicu, ktorá sa od ostatných panských slečien odlišovala iba tým, že bola oveľa vzdelanejšia aj znalosti neboli len nánosom, ktorý by ju mal robiť v očiach známych interesantnejšou, ale vyplývali z hlbokého duševného zaujatia pre všetko krásne a výnimočné. Teraz stála predo mnou vážna dáma krásnej, ale trochu smutnej tváre, v ktorej sa skrývalo čosi neznáme a nevšedné. Neviem, ako by som to najvýstižnejšie vyjadrila. Pomôžem si prirovnaním.
Predstavte si zakvitnutý strom hneď po rozkvete a ten istý strom o týždeň neskôr.Malý časový úsek zanechal na ňom stopy. A skôr pudove než rozumove som vycítila: Adelka nie je šťastná… Adelka rozprávala o všetkom možnom, len o jednom nie. Práve o tom, čo by ma bolo najväčšmi zaujímalo – o Štúrovi.Až neskôr, po niekoľkých dňoch toho povedala viac a okrem iného aj tieto slová: „Najšťastnejšie chvíle môjho života som prežila na jar roku meruôsmeho. Moja jar! Mohlo ešte niečo skaziť moje šťastie? Mohlo. Revolúcia. Štúr vycítil, že sa blížia nepokojné, búrlivé časy, a pred odchodom z Prešporka mi to otvorene povedal. Naznačil mi, že vlasť bude potrebovať všetky jeho sily…musí sa dať do jej služieb celý. Pochopila som…“
Po prečítaní sa učiteľ spýta žiakov, prečo Adelka nebola šťastná. Žiaci sa prostredníctvom odpovedí dostanú k pojmu láska a ku konštatovaniu, že Adelka nebola šťastná, lebo prežívala nenaplnenú lásku k Ľudovítovi Štúrovi.
Ďalej nasleduje metóda brainstormingu. Učiteľ napíše na tabuľu slovo láska a žiaci hovoria pojmy a spojenia súvisiace s týmto slovom. Na základe brainstormingu zistia, že pojem láska obsahuje v sebe veľa možností, radostí i starostí. Tiež skonštatujú, že sa nedá vedecky objasniť. Učiteľ vysvetlí žiakom, že slohový útvar, v ktorom sa autor zamýšľa nad určitými problémami alebo javmi a vedie k zamysleniu aj čitateľa, ale problém necháva otvorený, sa volá úvaha. Nasleduje čítanie úvahy, ktorú učiteľ zobrazí na interaktívnej tabuli.( práca žiačky základnej školy)
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi,
No ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Čo je to láska? Dokáže to niekto vôbec vysvetliť?Láska sa nedá vysvetliť nejakým vzorcom, ktorý používame na chémiu alebo fyziku. Nedá sa ju naučiť. Dá sa ju len cítiť. Láska môže byť len úprimná a môže vyvierať len zo srdca. Láska, priateľstvo, bolesť a nenávisť patria k sebe. Z priateľstva sa môže vyvinúť láska, ale z lásky priateľstvo nie. Neviem, ako láska chutí, lebo som ju ešte neochutnala. Počula som, že láska nevidí chyby. A myslím si, že to je pravda. Keď sa človek zaľúbi do nesprávneho človeka, tak naozaj chyby nevidí. Neverí tomu zlému, čo mu ľudia povedia. Neverí ničomu a radšej tomu ani veriť nechce. Chce ho mať takého, aký je v jeho predstavách. Pekného, dobrého, milého a láskavého. Láska je pre niektorých ľudí všetko, čo majú, a tak ľúbia z celého srdca. Ale iným ľuďom nezáleží na tom, čo je láska. Vedia nenávidieť ,a to je pravým opakom lásky. Láska a nenávisť si kráčajú bok po boku a ruka v ruke. V minulosti zrejme žila láska sama, a tak si chcela nájsť niekoho, koho by mala rada. A ako tak hľadala, vošla jej do cesty nenávisť. Zrejme jej zamotala hlavu a už bez seba nemôžu žiť. Láska určite veľmi bolí. Bolí vtedy, keď sa ublíži. Myslím tú osobu, ktorú mal niekto rád a tá mu povie, že ho viac už nechce vidieť. Bolí to, a tým ľudia veľmi trpia. Trpia a myslia si, že život už nemá cenu. Niektorí si povedia, veď život ide ďalej, ale iní to prežívajú tragicky. Trápia sa nad tým, a keď vstúpi do ich života iný človek, tak si myslia, že to už radšej neskúsia. Ale mali by.
Aj keď je cesta láskou posiata veľkými nástrahami, treba ju skúsiť, veď: „Čo nás nezabije, to nás posilní.“
Úlohy pre žiakov po prečítaní úvahy.
1. Nad akým problémom sa zamýšľa autor?
2. Nachádza riešenie problému?
3. Aké vety podľa postoja hovoriaceho používa?
4. Prevládajú jednoduché vety alebo súvetia?
5. Aké ďalšie špecifické znaky úvahy ste ešte našli? Čo je v nej zvláštne, zaujímavé, nevšedné…( citát, úryvok z básne)
6. Z akej básne je úryvok v úvode úvahy? Je to báseň lyrická alebo epická? Kto je jej autorom?
7. Nájdite v úvahe dve podraďovacie spojky a dve priraďovacie spojky! Vysvetlite písanie čiarky pred nimi.
8. Nachádzame v úvahe nejaký odkaz aj pre Adelku?
9. Myslíte si, že podobné problémy ako Adelka majú aj ľudia v súčasnosti?
Po zodpovedaní otázok žiaci vlastne prídu na to, aké sú základné znaky úvahy. Potom si zapíšu do zošitov základné znaky úvahy, ktoré im zhrnie učiteľ.
Potom učiteľ zadá domácu úlohu. Žiaci si na domácu úlohu napíšu aspoň päť problémov, ktoré trápia súčasných deviatakov. Na nasledujúcej hodine táto domáca úloha pomôže učiteľovi vybrať také témy na písanie úvahy, ktoré vlastne navrhnú samotní žiaci.
(Keď žiaci napíšu na ďalšej hodine svoje úvahy, učiteľ im zadá v niektorej časti úvahy vyznačiť spojky, žiaci ich potom prečítajú, vysvetľujú písanie čiarok a podobne. Samozrejme vo svojom texte môžu hľadať aj iné gramatické javy.)

Prvý variant
V prvej vyučovacej hodine v časti uvedomovanie si významu môžeme namiesto postupu INSERT použiť SKLADAČKU.
Triedu rozdelíme na štvorčlenné skupiny. Členovia každej skupiny sa rozpočítajú po štyroch, takže každý z nich bude mať jedno číslo. Žiaci pod jednotlivými číslami dostanú len určitú časť ukážky. Túto ukážku si však musia veľmi podrobne preštudovať. Žiaci s rovnakým číslom sedia spolu a tvoria expertnú skupinu. Keď si ukážku prečítajú, prediskutujú informácie vo svojej skupine a dohodnú sa, akým spôsobom budú prezentovať zistené informácie ostatným žiakom, keď sa vrátia do svojej pôvodnej skupiny. Všetci členovia svojej pôvodnej skupiny sa snažia odovzdať informácie ostatným žiakom. Učiteľ potom ďalšími aktivitami zistí, ako žiaci učivo zvládli. Vedomosti môže zisťovať formou diskusie, voľným písaním, ústnymi odpoveďami na otázky a podobne. Táto metóda motivuje žiakov k aktivite a k vzájomnej spolupráci. Aj pri skladačke sa žiaci môžu zamerať popri vnímaní obsahu aj na gramatické javy (v tomto prípade spojky).
Druhý variant
Učivo o takej významnej osobnosti, akou je Ľudovít Štúr, môžeme využiť aj pri hre na vedeckú konferenciu o Ľudovítovi Štúrovi. Niekoľko dní pred „konferenciou“ rozdáme žiakom úlohy, ktoré si majú pripraviť. Žiaci môžu spracovať referáty alebo prezentácie v PowerPointe napríklad na tieto témy:
– detstvo Ľudovíta Štúra,
– štúdium Ľudovíta Štúra,
– život a práca Ľudovíta Štúra,
– tvorba Ľudovíta Štúra,
– súkromný život Ľudovíta Štúra,
– charakteristika štúrovčiny a rok 1843,
– charakteristika 19. storočia a romantizmu.
Žiaci čerpajú informácie z viacerých zdrojov (encyklopédie, internet…). Jednu tému si môže spracovať aj viac žiakov. Určíme, kto bude moderátorom na konferencii a ďalšie potrebné funkcie podľa potrieb triedy. Aby žiaci nadobudli pocit, že sú naozaj na „konferencii“, môžu si pripraviť aj vizitky s menom, ktoré si pripevnia na odev, tiež si môžu dať na stôl minerálku. Moderátor prekonzultuje s vyučujúcim jednotlivé body, ktoré sú súčasťou konferencie a podľa nich moderuje celý priebeh. Súčasťou prípravy na konferenciu môže byť aj tvorba pozvánok, oznámení, či tvorba nástenky o Ľudovítovi Štúrovi. Po ukončení konferencie môžu žiaci napísať správu do novín.
Aj takouto formou môžeme prepojiť sloh, gramatiku a literatúru, kde v rámci literatúry preberáme Ľ. Štúra, v rámci slohu konferenciu, pozvánku, správu, oznámenie a v rámci gramatiky tému – vývin jazyka.