Ako žiakov zaujať? Ako ich motivovať k aktívnej práci na hodine?
DRAMATIZÁCIA TEXTU
Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu. Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu. Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré buď súvisia s prečítanou ukážkou, alebo to môžu byť aj úlohy z iných zložiek – slovenský jazyk, sloh.( hľadajú v texte určité gramatické javy – slovné druhy, vetné členy, frazeologizmy, zaraďujú slová do vrstiev slovnej zásoby, zisťujú, ktoré prvky prozodického systému boli použité, určujú slohový postup, slohový útvar a podobne). Tieto úlohy dávame väčšinou tým žiakom, ktorí práve nerobia dramatizáciu.
Žiaci prečítanú ukážku môžu zahrať aj ako pantomímu. Na konci školského roka, keď už majú prečítaných veľa rôznych ukážok, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, ktorú ukážku žiaci stvárňujú. Tiež môžeme využiť aj komentovanú pantomímu. Žiakov rozdelíme do skupín. Niektoré skupiny si môžu pripraviť pantomimické stvárnenie ukážky z učebnice. Ďalší žiaci komentujú všetko, čo spolužiaci robia. Niektorí žiaci v triede hádajú, aké dielo je stvárňované.
QUESTIONSTORMING
Otázkový brainstorming spočíva v kladení otázok, na ktoré nepoznáme odpoveď.
V 8. a v 9. ročníku si žiaci zvyknú pripravovať namiesto čitateľských denníkov referáty alebo prezentácie v PowerPointe o prečítanom diele a o autorovi, ktorý dielo napísal. V súvislosti s týmto typom hodiny si žiaci môžu pripraviť otázky pre spolužiaka, ktorý sa prezentuje na hodine. Učiteľ ich motivuje tak, aby otázky vychádzali zo všetkých troch zložiek vyučovacieho predmetu – sloh, slovenský jazyk, literárna výchova. Pýtajú sa ho na čokoľvek, čo súvisí s prečítaným dielom. Takto učiteľ vidí dve skutočnosti. Všíma si pozornosť a sústredenosť žiakov na hodine a tiež podľa toho, ako žiak odpovedá na otázky spolužiakov, vidí, ako dielu rozumie.
METÓDA PHILIPS 66
Pri tejto metóde pracujeme so šesťčlennými skupinami. Každá skupina si určí vedúceho a diskutuje šesť minút o nejakom probléme. Po šiestich minútach sa zhromaždia všetci vedúci skupín a pokúsia sa spoločne vyriešiť problém. Na základe našich skúseností odporúčame túto metódu používať predovšetkým v 8. a v 9. ročníku. My sme túto metódu využili napríklad v 9. ročníku v úryvku Romana Kaliského Tragédia na Ďumbieri. Žiaci mali v skupinách riešiť problém zablúdenia v horách, ktorý vyplýval priamo z ukážky. (Úryvok sa nachádza v učebnici – Literárna výchova pre 9.ročník).
CINQUAIN
Metóda, pomocou ktorej môžeme dosiahnuť syntézu vedomostí. Pomenovanie pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq-päť. Ide vlastne o päťveršovú báseň, ktorá zhŕňa myšlienky a informácie v podobe stručných výrazov, ktoré opisujú jednu tému.
Pravidlá:
1.verš: jednoslovné pomenovanie témy -podstatné meno.
2.verš: dvojslovný opis témy-dve prídavné mená.
3.verš: trojslovné vyjadrenie činnosti-tri slovesá.
4.verš: štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme.
5.verš: jednoslovné synonymum témy.
V podmienkach vyučovania literatúry na druhom stupni základnej školy využívame túto metódu najčastejšie v týchto prípadoch. Na zhrnutie informácií o literárnom smere, o autorovi, o literárnej postave.
ROBINSON
smelý,vynaliezavý
vymýšľal,pracoval,nevzdával sa
človeka nemožno poraziť
stroskotanec
(Robinson Crusoe)
ZUZANKA
malá, ufúľaná
plakala, túžila, snívala
obeť ťažkého života na Orave
sirota
(Zuzanka Hraškovie)
SLÁDKOVIČ
najsladší, snívajúci
miloval,písal,trpel
láska je zdrojom energie
romantik
AKOSTRICH
Je to metóda, pri ktorej na prvé písmená nejakého slova vymýšľame ďalšie slová
( väčšinou vlastnosti), ktoré súvisia s menom alebo s nejakou situáciou. So žiakmi môžeme robiť pri tejto aktivite aj rozbor použitých slovných druhov a zároveň premýšľame nad literárnou postavou a tiež slohovým útvarom, ktorý bol použitý pri čítaní ukážky.
Š ikovný A mbiciózna
T vorivý D ievčenská
Ú silovný E legantná
R ozumný L áskavá
A sertívna
VOĽNÉ PÍSANIE
Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Cieľom tejto metódy je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania, a to vplýva na lepšie zapamätávanie. Túto metódu môžeme použiť napríklad pri preberaní novej témy, keď chceme zistiť, čo už žiaci o tom vedia. Tiež ju môžeme použiť po prebraní tematického celku, aby sme zistili, do akej miery si žiaci učivo osvojili. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania žiakov. Výhodou tejto metódy je to, že každý žiak je v stanovenom čase nútený rozmýšľať nad danou témou. Pri frontálnom skúšaní sú niektorí žiaci pasívni.
Postup:
• dohodneme sa so žiakmi na určitom čase,
• žiaci na papier voľne píšu to, čo im k danej téme napadne,
• keď píšu žiaci, zároveň s nimi môže písať aj učiteľ.
Ak žiaci vidia písať učiteľa, považujú to za správne, nedávajú mu zbytočné otázky a tým sa predchádza aj vyrušovaniu v triede.
Na hodinách slovenského jazyka a literatúry sa nám osvedčila metóda voľného písania v dvoch prípadoch. Po prebratí tematického celku aj touto metódou môže učiteľ zistiť, čo si žiaci o problematike zapamätali. V tomto prípade voľné písanie využívajú všetci žiaci v triede. V druhom prípade využívame túto metódu napríklad pri zadávaní individuálnych úloh alebo pri skúšaní. Učiteľ si vyberie 2-3 žiakov a prikáže im, aby napísali, čo si zapamätali z predchádzajúcej hodiny. Takto má hneď spätnú väzbu o tom, či dotyční žiaci téme porozumeli alebo nie.
KVÍZ
Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi opakovať učivo, je aj kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi. Záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Výhodou je, keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti. Deti to vnímajú ako zmenu a ešte viac ich to dokáže motivovať a na kvíz, ktorý je vlastne hravou formou opakovania vedomostí, sa aj doma viac pripravujú.
POPLETENÁ ROZPRÁVKA
Keď už žiaci majú dobre zvládnuté učivo o rozprávkach, môže učiteľ s nimi skúsiť malý experiment. Povie im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im povie, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne. Potom majú charakterizovať slohový postup, ktorý pri písaní použili.
Variant: Žiaci môžu pracovať aj tak, že sa stretnú dve alebo viac postáv z rozličných rozprávok a vymyslia úplne novú rozprávku, ale s pôvodnými postavami, ktoré sa stretnú.
POPREHADZOVANÉ VERŠE
Učiteľ rozdá žiakom papiere s napísanými veršami z básne. Slová sú však poprehadzované. Žiaci nemajú k dispozícii pôvodný text. Slová v básni majú správne usporiadať. Druhou alternatívou tejto aktivity je tá, pri ktorej chýbajú niektoré slová z básne a žiaci podľa vlastnej intuície a fantázie majú doplniť chýbajúce slová v básni. V texte chýbajú niektoré slová, ktoré žiaci musia doplniť. K dispozícii majú rod, číslo, pád, vzor chýbajúceho podstatného mena.
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi,
No ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných …………(mužský rod,akuzatív,plurál,stroj) na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni ……………..(stredný rod,nominatív,plurál,mesto)
sa tratia z ………….. (ženský rod, genitív,singulár,ulica)
a človek koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať , žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba, je mu jedno aké.
Možno že iba…………………….(mužský rod,akuzatív,dub,singulár) a možno tôňu iba.
No pred …………………( mužský rod,inštrumentál,sigulár,stroj) sa zastaví:
Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa,
bola to ………………….( ženský rod, nominatív, singulár, žena)? Sklamanie?
Aj láska bola hlúpa, veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.
PRÍBEHY SO ZNÁMYMI POSTAVAMI
Žiaci môžu vymýšľať príbehy, v ktorých vystupujú známe postavy, ktoré poznajú z pôvodných diel.
STRETNUTIE SPISOVATEĽOV ( HLAVNÝCH POSTÁV)
Dvaja žiaci sa na domácu úlohu preštudujú zaujímavosti zo životopisov dvoch autorov. Títo autori sa stretnú, rozprávajú sa o svojom živote a tvorbe. Žiaci majú uhádnuť, ktorí autori sa stretli. Ďalšou alternatívou je stretnutie redaktora so spisovateľom, ktorý robí s ním rozhovor. Učiteľ môže prácu s dialógmi obohatiť aj tak, že podľa práve preberaného učiva v gramatike prikáže žiakom vypisovať nejaký slovný druh alebo iný gramatický jav. Zároveň si zopakujú, čo je dialóg a interwiev.
PÍSANIE FIKTÍVNYCH LISTOV
Po prečítaní ukážky žiaci môžu písať fiktívne listy spisovateľovi. V listoch napíšu, čo sa im v diele páčilo a čo nie. Čiže prostredníctvom listu sa môžu pokúsiť napísať malú kritiku. Taktiež môžu autorovi napísať, čo by mu odporúčali v diele zmeniť a podobne. Fiktívne listy môžu písať aj literárnym postavám. Po napísaní listov podľa aktuálnosti učiva učiteľ môže zadať úlohu aj z gramatiky.
ČARUJEME S POSTAVAMI
Vyberieme žiakom nejakú postavu – napríklad z 19. storočia (Zuzanka Hraškovie) a povieme im, aby vymysleli príbeh s touto postavou, ale v 21. storočí. Môžeme to urobiť aj naopak. Postavy zo súčasných diel môžeme presunúť do iného – predchádzajúceho storočia, ale aj do budúcnosti. Upozorníme žiakov na adekvátne využitie slovnej zásoby súvisiacej s dobou.
ČO NÁM HOVORIA TVÁRE?
Žiakom ukážeme portrét pre nich ešte neznámeho spisovateľa a povieme im, aby napísali svoju predstavu o tom, o čom asi spisovateľ vo svojich dielach píše.
ZMENA ŽÁNROV
Žiaci si prečítajú nejaký úryvok, ktorý patrí do istého žánru – napríklad dievčenský román. Nepoznajú záver úryvku. Úryvok potom majú dotvoriť tak, že nenapíšu len záver, ale pokúsia sa aj zmeniť žáner. Napríklad dievčenský román zmenia na sci-fi, horor, humorné dielo a podobne.
HRA NA VEDECKÚ KONFERENCIU
Učivo o takej významnej osobnosti, akou je Ľudovít Štúr, môžeme využiť aj pri hre na vedeckú konferenciu o Ľudovítovi Štúrovi. Niekoľko dní pred „konferenciou“ rozdáme žiakom úlohy, ktoré si majú pripraviť. Žiaci môžu spracovať referáty alebo prezentácie v PowerPointe napríklad na tieto témy:
– detstvo Ľudovíta Štúra,
– štúdium Ľudovíta Štúra,
– život a práca Ľudovíta Štúra,
– tvorba Ľudovíta Štúra,
– súkromný život Ľudovíta Štúra,
– charakterisitika štúrovčiny a rok 1843,
– charakterisitka 19. storočia a romantizmu.
Žiaci čerpajú informácie z viacerých zdrojov (encyklopédie, internet…). Jednu tému si môže spracovať aj viac žiakov. Určíme, kto bude moderátorom na konferencii a ďalšie potrebné funkcie podľa potrieb triedy. Aby žiaci nadobudli pocit, že sú naozaj na „konferencii“, môžu si pripraviť aj vizitky s menom, ktoré si pripevnia na odev, tiež si môžu dať na stôl minerálku. Moderátor prekonzultuje s vyučujúcim jednotlivé body, ktoré sú súčasťou konferencie a podľa nich moderuje celý priebeh. Súčasťou prípravy na konferenciu môže byť aj tvorba pozvánok, oznámení, či tvorba nástenky o Ľudovítovi Štúrovi. Po ukončení konferencie môžu žiaci napísať správu do novín.
Žiaci si v rámci literatúry zopakujú život a dielo Ľ. Štúra, v rámci slohu konferenciu, pozvánku, správu, oznámenie a v rámci gramatiky tému – vývin jazyka.
Medzi ďalšie aktivity, ktorými môžeme oživiť prácu žiakov na hodine sú:
– tvorba reklamy na knihu, plagátu, inzerátu,
– žiak sa vciťuje do postavy a píše záznamy do denníka,
– tvorba ilustrácie k prečítanej ukážke,
– hra na televízne alebo rozhlasové štúdio ( žiaci si pripravia reláciu o autorovi a jeho diele)
– práca na počítači: ( tvorba komiksu, prezentácie v PowerPointe, nahrávky na kameru napr. z pamätnej izby).
