Dnes si môžete prečítať názory siedmakov na súčasnú dobu. Za fotografiu ďakujem šiestakovi Vladkovi Ondrušovi.
Tak a ozývam sa vám aj ja. Moje meno je Lea a som žiačka takže je jasné, že ma zachytilo toto obdobie, ale na všetko som si zvykla i keď vždy ma vie niečo prekvapiť . Začiatky boli ťažké, ale všetko sme zvládli, no ale aj teraz nie je všetko ružové, ale dá sa to zvládnuť . Cez toto obdobie som bližšie spoznala mojich učiteľov, ktorí ma učia. Niektorí ma milo prekvapili a zas niektorí, naopak. Ale to už neriešim. Som veľmi vďačná moje triednej pani učiteľke, ktorá s nami voláva cez zoom a venuje sa nám. Začali sme síce trocha neskoršie, ale to nevadí. Teraz to všetko zvládame a ide nám to na jednotku. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na úžasnú pani učiteľku Koníčkovú . To je náš poklad. Ja vám veľmi ďakujem, že sa nám takto venujete a že máte s nami trpezlivosť. Ste úžasná. Aj ostatným učiteľom ďakujem. Zatiaľ to s nami zvládate . No učenie je niekedy pekná sekera, však to mi žiaci poznáme ( haha) . Niekedy je to ľahké, ale niekedy aj ťažké . No teraz by som vám chcela rozpísať moju dennú rutinu.
Väčšinou vstávam o 8:00, ale niekedy aj neskoršie pozriem na telefón, či prišli nejaké úlohy, ale aj na sociálne siete. Vstanem z postele a idem sa umyť potom sa oblečiem a idem sa naraňajkovať. Zavolám mamine, že som už vstala, keďže je v práci nemôžem jej to povedať osobne, ale niekedy je doma. Väčšinou mám online hodinu v utorok a štvrtok, a tak keď ju mám, tak sa pripravím a čakám kým nám pani učiteľka zavolá. Teraz to máme rozdelené ma dve skupiny, ale ja vždy volám aj v tej prvej a aj v tej druhej. Po hodine zavolám mamine, že už som mala online hodinu a idem si robiť úlohy. Potom sa naobedujem a už príde mamina s práce tak prehodíme pár slov a každá máme to svoje ja idem do izby a pozerám videá alebo len tak pozerám sociálne siete. Potom príde aj brat a ocino z práce, a tak zbehnem dole ich pozdraviť. Potom je čas večere. Ja moc nevečeriam, iba si niečo zoberiem pod zub a idem sa umyť a šup do postele. Tam ešte pozerám a potom idem spať, ale teraz sú tie dni iné. Ako už niektorí viete, začala som jazdiť na motorke, a tak sa chodím previesť s bratom a s rodičmi. Veľmi im ďakujem, že mi zaobstarali tento stroj.
Ešte niečo pre pani učiteľku Koníčkovú.
Pani učiteľka, ste super. Mám Vás veľmi rada. Už by som chcela byť opäť s Vami v škole, ale aj takto sa to dá . Ste veľmi úžasná, to sa nedá ani slovami opísať. Veľmi som si Vás obľúbila, ale to Vy určite cítite a viete. Mám Vás veľmi rada a za všetko Vám zo srdca ďakujem. Vaša žiačka Lea
Napísala : Dubovská Lea
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Keď mám vždy online hodinu vstávam s radosťou, že uvidím a budem počuť mojich spolužiakov vo video hovore a nezabudnem na pani učiteľku Koníčkovú a Bobákovú, bez ktorých by som bol vedomosťami úplne inde, ako som teraz a som rád, že nám dávajú informácie z učiva na online hodine. Ráno 7.30 vstávam, aby som sa mohol najesť, umyť, prezliecť a pripraviť sa na hodinu psychicky. Prečo práve psychicky? No preto, aby som vedel odpovedať na otázky, čo sa nás pani učiteľka pýta a nielen byť ticho, aby vyvolala ďalšieho žiaka. Najčastejšou hrozbou online hodín je internet bez internetu. Nedá sa vykonať videohovor so žiakmi a ak sa nezúčastníte online hodiny, pripraví vás to o veľkú kopu informácií a učivo sa ťažšie naučíte, keď to nepočujete z úst učiteľa, ale čítate poznámky z učiva, čo vám poslal. S mojimi spolužiakmi sa cez online hodinu podporujeme, pomáhame si a spoločne odpovedáme na otázky. Občas sa aj zasmejeme aj s pani učiteľkou. Som rád, že môžem byť vo videohovore s Leou, Helou, Katou, Markom a Paľom, a samozrejme, nezabudnem ani na pani učiteľku Koníčkovú, ktorá si na nás nájde čas cez túto krízu a chce mávať s nami hodiny. Som rád, keď je pani učiteľka šťastná a má z nás radosť . Niekedy, keď nám pani učiteľka kladie otázky, máme úplnú tmu. Najradšej mám, keď nám zadá pani učiteľka napísať mená autorov, lenže, čo máme robiť, keď poznáme 5-7 autorov. No spýtajte sa Ley, tá listuje v učebnici rýchlosťou svetla a stránky len tak lietajú. A my sa len smejeme. Online hodiny mi vedia vyčariť radosť. Po online hodine vždy vypracujem pár úloh po úlohách sa idem najesť na obed, po obede vybehnem z domu a idem sa previesť na bicykli a popozerať či niekto nie je von. Občas dakoho stretnem a porozprávam sa s ním a idem ďalej. Keď dokončím svoju trasu, prídem domov a s relaxom si pustím dáky film, urobím si večeru a vychutnávam si film. Občas si píšeme so spolužiakmi v skupine a občas mi aj napíšu, či im pomôžem s nejakou úlohou, ale keď môžem, vždy pomôžem. Niekedy pomôžu oni mne a som rád, že si takto pomáhame. Keď dopozerám film, ľahnem si do postele a rozmýšľam čo bude ďalší deň.
Tak toto je koniec môjho slohu o online živote. Ďakujem : Dávid Dutka
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Vôbec som nerátala s tím ,že budem žiť online život.Začalo to nezvyčajne. Prišiel k nám vírus korona. Ostali sme doma. Najskôr sa mi to zdalo super.Konečne nejaký dlhší čas doma.Tak som bola nesmierne šťastná. Až na to že sa nesmelo vychádzať von,stretávať sa s kamošmi, rodinou. Samozrejme, že mi bolo blbo z toho,aké číslo úmrtia som videla. Už som nebola taká šťastná. Bolo mi aj je ľúto príbuzných ľudí zomrelých. Teraz to už je lepšie. Stále pribúda ľudí ale menej než doteraz. A čo škola? Učíme sa online. Úlohy nám posielajú cez Edupage. Veľmi pekne ďakujem učiteľom,že si našli na nás čas a že sa nám teraz venujú. Osobitne chcem poďakovať p. učiteľke Koníčkovej za to, ako sa stále usmieva a dodáva nám skvelú energiu. To je naše slniečko. Taktiež aj p. učiteľke triednej Janke Bobákovej, že je najlepšia triedna. No a toto je môj online životík v roku 2020. Majte sa.
Miška Krakovská
………………………………………………………………………………………………………………………………………..
Prišlo to tak nečakane. Zrazu sme sa ocitli v takej situácii, čo by som si ani vo sne neprestavoval. Ostali sme uväznený ako v klietke bez priateľov a bez spolužiakov. Škola ostala zavretá a my sme riešili otázku, ako budeme pokračovať vo výučbe. Ešte že žijeme v modernom svete plnom modernej techniky. Prvou iniciátorkou bola pani učiteľka Jarka Koníčková. S ňou sme sa ako prví spojili cez online chat. Aj keď sa mi do toho nechcelo ísť, ale prinútil som sa učiť. Teraz sa spájam s viacerými učiteľmi niekedy je to ťažké a niekedy sranda. Píšeme písomky, vypracovávame pracovné listy, preberáme učivá, ako keby sme boli v škole. Aj keď sa teraz nemôžeme stretávať, chodím s mojou rodinou veľa do prírody. Voľný čas trávim s otcom a s bratom von, keďže mamina je v práci. Rád by som bol keby sme už mohli fungovať tak, ako predtým, teda stretávať sa s priateľmi a blízkymi. Môj online život je niekedy ťažký a niekedy veselý. Dúfam, že sa čoskoro stretneme.
René Pánči
………………………………………………………………………………………………………………………………………….
Ak sa mám priznať, na začiatku vôbec som si nemyslela, že sa budem niekedy takýmto štýleóm učiť. V prvých dňoch mi pomáhal práve EDUPAGE, keďže som bola zmätená, nevedela som čo a ako. No postupom času som sa zaradila do tohto online systému. Úlohy som si vypracovávala väčšinou po obede všetky spolu a posielala som ich buď večer, alebo na druhý deň. Takto to u mňa chodilo… Po pár dňoch sme sa dostali do takého štádia, kedy sme sa začali učiť on-line cez rôzne sociálne siete ako napríklad Messenger a podobne. Číže to pre mňa znamenalo, že som už nemohla spávať do 9:30, ale vstávať skôr, pretože on-line hodiny sme mávali o 9:00 ako napríklad s pani učiteľkou Koníčkovou vo štvrtok a utorok. Pani učiteľka Koníčková sa nám venuje ba priam stále, či už na tých spomínaných sociálnych sieťach formou odpisovania na správy alebo na on-line hodinách. Venuje nám všetku jej pozornosť ,teda samozrejme, nielen našej triede ale aj rôznych iných, ktoré učí. Za jej čas jej chcem touto cestou poďakovať. No a čo sa týka iných predmetov, už skoro pri všetkých máme on-line hodiny, takže sa im venujem pravidelne, no samozrejm ,nie stále, lebo ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Čiže chodievam aj vonku sa trošku vyvetrať. Musím povedať, že v týchto posledných dňoch sa mi aj lepšie spáva. Neviem, čím to je, ale som zat,o nesmierne rada.
Helena Hanesová
……………………………………………………………………………………………………………………………………………
Väčšinou vstávam okolo šiestej ráno, až siedmej ráno. Keď sa zobudím, tak si idem
umyť zuby a potom sa idem najesť. Keď sa najem, je približne 8:15 a čakám na
hodinu slovenčiny, kde preberáme podmet a prísudok. Zatiaľ si prečítam
poznámky, ktoré sme minulú hodinu preberali. Keď si to prečítam, tak si otvorím
literatúru, kde mám obsah z jedného úryvku. Tak si ho prečítam, aby som vedel,
keď sa pani učiteľka spýta, o čom to bolo. Je 8:45 a čakám na hodinu, tak zatiaľ
sa hrám na mobile, kým nezačne hodina. Keď začne hodina, tak je deväť hodín
a čakáme dve minúty, kým sa nepripoja všetci. Potom začneme hodinu, všetci sa
pozdravíme a povieme si, ako sa máme a potom začneme hodinu. Pani učiteľka
na povie zopár otázok pre každého, čo sme sa mali naučiť od minulej hodiny.
Keď nás vyskúša, tak nám dá zopár viet a my máme určiť podmet a prísudok.
Keď preberieme slovenský jazyk tak sa ideme učiť literatúru. Tam máme
povedať obsah z úryvku, čo sme mali na domácu úlohu. Keď sme povedali obsah
z úryvku, tak nám dá otázky z poznámok. Keď sa už končí hodina, tak sa ešte
zahráme nejaké hry z literatúry. Keď nám skončí hodina slovenčiny ,tak
o hodinu mame ďalšiu hodinu, ktorá je občianka. Keď nám začne hodina, tak sa
zase pozdravíme a ideme sa učiť. Učili sme sa o komunikácií. Keď nám skončila
hodina, tak som sa šiel naobedovať. Po obede si chodím ľahnúť a pozerať videá.
Po hodine som napísal kamarátom, či nejdú von o tretej. Keď boli tri hodiny, tak
som šiel von na trať, ktorú sme si postavili. Vonku bývame približne päť hodín.
Keď prídem domov, tak sa idem osprchovať a najesť sa. Keď sa najem, tak si
idem ľahnúť a pozerám videá tak do 22:00 a potom si idem ľahnúť.
Toto je môj online život, čo robím skoro každý deň.
Paľko Koštial
