Najnovšie výskumy hovoria o tom, že deti siahajú po knihe menej ako v minulosti. Hoci na 1. stupni základných škôl situácia nie je až tak alarmujúca ako na 2. stupni, práve tento časový úsek v živote dieťaťa môžeme využiť na to, aby sme u neho vzbudili lásku ku knihám na celý život. Ak sa nám v tomto období podarí zapáliť detské srdce pre knihu, máme nádej, že ani búrlivé obdobie puberty tento plameň neuhasí a zostane horieť aj v čase dospelosti.
Čo však urobiť pre to, aby sme v tomto náročnom období silnej konkurencie počítačov a iných médií boli v našom smerovaní úspešní? Okrem kvalitného výberu vhodnej knihy, musíme pre žiakov vymýšľať také činnosti, ktoré ich dokážu nielen prekvapiť, ale ich aj vtiahnu do tvorivých činností tak, pri ktorých sú nútení nad knihou premýšľať a pracovať s ňou dlhšiu dobu. Uvedomujeme si, že nie každé dieťa zaujme tá istá kniha. Na základe nášho pozorovania v triede si však môžeme urobiť prehľad o tom, aký typ literatúry jednotlivých žiakov zaujíma a podľa toho máme možnosť jednotlivé aktivity s knihami rozdeliť medzi žiakov tak, aby sme vzbudili u nich pocit úspechu, radosti, zodpovednosti a predovšetkým vlastnej aktivity. Ale aj pri adekvátnych podmienkach vytvorených pre žiakov si my učitelia musíme uvedomiť, že„ ak žiak sám, slobodne a iniciatívne, podľa svojich schopností, daností a možností nepreberie svoj diel zodpovednosti za seba a svoje učenie i správanie, ťažko môžeme hovoriť o moderných kľúčových kompetenciách.“ (M. Ligoš, 2003, s. 90) Toto tvrdenie autor opiera jednak o svoje výskumy a zistenia a tiež aj o výsledky štúdií PISA.
V nasledujúcom prehľade aktivít vám ponúkam konkrétne námety na prácu s knihou alebo úryvkami z kníh. Mnohé aktivity vychádzajú z metód tvorivej dramatiky a tvorivého písania, ktoré vo výraznej miere nerozvíjajú len tvorivosť, aktivitu, kooperáciu a rôzne kompetencie, ale pomáhajú aj hravou formou vnímať krásu materinského jazyka a komplexne formujú viaceré kognitívne i nonkognitívne zložky osobnosti dieťaťa.
QUESTIONSTORMING
Otázkový brainstorming spočíva v kladení otázok, na ktoré nepoznáme odpoveď. Najprv žiaci nahlas prečítajú úryvok z knihy. Potom im vymedzíme čas na tvorbu otázok, ktoré si zapíšu do písaniek. Pýtajú sa na čokoľvek, čo súvisí s prečítaným úryvkom (knihou). Keď dopredu vedia, že budú musieť vymýšľať otázky, ich sústredenosť sa zvyšuje. Po prečítaní otázok, učiteľ vyberie najzaujímavejšie z nich, rozdelí žiakov do skupín. Skupiny dostanú rovnaké otázky alebo každá iné. Odpovede hľadajú priamo v knihe, v encyklopédiách, na internete a podobne.
DRAMATIZÁCIA TEXTU
Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu. Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu. Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré buď súvisia s prečítanou ukážkou, alebo to môžu byť aj úlohy z iných zložiek – slovenský jazyk, sloh.( hľadajú v texte určité gramatické javy – slovné druhy, frazeologizmy, umelecké prostriedky a podobne). Tieto úlohy dávame väčšinou tým žiakom, ktorí práve nerobia dramatizáciu. Žiaci môžu prečítanú ukážku zahrať aj ako pantomímu. Na konci školského roka, keď už majú prečítaných veľa rôznych ukážok, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, ktorú ukážku žiaci stvárňujú. Tiež môžeme využiť aj komentovanú pantomímu. Žiakov rozdelíme do skupín. Niektoré skupiny si môžu pripraviť pantomimické stvárnenie ukážky z čítanky. Ďalší žiaci komentujú všetko, čo spolužiaci robia. Niektorí žiaci v triede hádajú, aké dielo je stvárňované.
VOĽNÉ PÍSANIE
Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Cieľom tejto metódy je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania, a to vplýva na lepšie zapamätávanie. Túto metódu môžeme použiť napríklad pri preberaní novej témy, keď chceme zistiť, čo už žiaci o preberanej problematike niečo vedia. Tiež ju môžeme použiť po prebraní tematického celku, aby sme zistili, do akej miery si žiaci učivo osvojili. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania žiakov. Výhodou tejto metódy je to, že každý žiak je v stanovenom čase nútený rozmýšľať nad danou témou. Pri frontálnom skúšaní sú niektorí žiaci pasívni.
Postup:
• dohodneme sa so žiakmi na určitom čase,
• žiaci na papier voľne píšu to, čo im k danej téme napadne,
• keď píšu žiaci, zároveň s nimi môže písať aj učiteľ.
Ak žiaci vidia písať učiteľa, považujú činnosť za správnu, nedávajú mu zbytočné otázky a tým sa predchádza aj vyrušovaniu v triede.
ČO NÁM HOVORIA TVÁRE?
Žiakom ukážeme portrét pre nich ešte neznámeho spisovateľa a povieme im, aby napísali svoju predstavu o tom, o čom asi spisovateľ vo svojich dielach píše, aký to bol človek, čomu sa venoval? Svoje predstavy si zapíšu do písaniek. Neskôr hľadajú reálne informácie v encyklopédiách a na internete a porovnávajú ich so svojimi predstavami.
ZMENA ŽÁNROV
Žiaci si prečítajú nejaký úryvok, ktorý patrí do istého žánru – báseň. Potom sa pokúsia zmeniť žáner. Napríklad napíšu podľa básne rozprávku, bájku a podobne.
VIZUALIZÁCIA
Tvorivá vizualizácia je schopnosť vidieť mysľou. Túto schopnosť má každý. Vždy, keď sa cez deň zasnívame, tak vlastne vizualizujeme. Vizualizácia vedie k vytváraniu asociácií, ale tiež k predstave detailov, ktoré slúžia k vnútornému vyjadreniu textu. (Napríklad si môžeme predstavovať, ako vyzerá pobrežie v básni, aké bolo asi počasie, keď básnik písal báseň, aká farba prevládala v prostredí, aká hudba tam asi znela, ako asi vyzerala jeho láska a podobne.) Na túto činnosť žiaci potrebujú hlavne pokoj a ticho. Musíme ich to pri poézii naučiť. Ako? Napríklad malými cvičeniam na koncentráciu. Napríklad keď ideme preberať prírodnú lyriku, prinesieme do triedy obraz, na ktorom je zobrazená príroda. Povieme žiakom, aby sa na obraz pozerali 5 minút a aby si zapísali niektoré myšlienky a nápady, ktoré im práve blúdia v mysli. Potom sa o myšlienkach porozprávame. Po rozhovore povie učiteľ žiakom, že budú čítať báseň o prírode a nech sledujú, ako svoje pocity z prírody zachytil básnik. Po prečítaní sa rozprávajú o svojich pocitoch z básne, povedia svoje názory na autorove verše a až po tejto diskusii pristúpime k podrobnejšiemu rozboru. Tiež žiakov vedieme k tomu, aby porovnávali svoje pocity s básnikovými. Takto sú vnútorne zaangažovaní do rozboru, lebo musia premýšľať aj nad sebou a nielen nad básňou a jej autorom. Ak sú v triede mimoriadne tvoriví žiaci, môžu skúsiť napísať vlastnú báseň napríklad podľa už spomínaného vystaveného obrazu. Alebo nakreslia ilustráciu na prečítanú báseň. Ďalšou alternatívou môže byť aj to, že najprv na výtvarnej výchove namaľujú nejaký obraz a potom podľa tohto vlastného obrazu vymyslia básne. Môžu pracovať aj v skupinách.
HMATATEĽNÉ PREDMETY
Ak je to len trochu možné, pokúsme sa priniesť nejaký predmet, ktorý sa spomína v básni. Žiaci sa zavrú oči, chvíľu si podržia predmet v rukách. Nasleduje voľné písanie, v ktorom napíšu všetky myšlienky, ktoré im v tej chvíli napadnú. Neskôr vo dvojiciach alebo v skupinách môžu diskutovať o tom, čo napísali a tiež o svojich pocitoch. Po úvodnej motivácii čítame so žiakmi báseň z čítanky. Po prečítaní opäť porovnávame myšlienky autora s myšlienkami žiakov. Keď je žiak vnútorne zainteresovaný na vyučovaní, má iný postoj aj k čítaniu a k vyjadrovaniu svojich myšlienok. Ak sa v básni vyskytujú údaje, predmety a osobnosti, o ktorých môžeme zistiť informácie aj z iných zdrojov (encyklopédie, internet), využime to aj pri lyrike.
HUDBA A POÉZIA
Dnešné deti milujú hudbu. Využime túto skutočnosť! Na úvod hodiny si žiaci vypočujú pieseň so slovenským textom. Zamyslia sa nad ním a povedia svoj názor naň. Potom žiakom povieme, že nielen textári píšu napríklad o láske alebo o prírode, ale aj básnici. Neskôr si žiaci prečítajú báseň na tú istú tému z učebnice alebo im pustíme nahrávku textu z CD, ak ho máme k dispozícii. Texty navzájom porovnáme, hľadáme rozdiely i rovnaké znaky. V žiakoch takto prebúdzame zvedavosť. Motivujeme ich tiež k tomu, aby sami napísali podobný text, zhudobnili báseň z učebnice alebo použili Orffove nástroje na zvýraznenie niektorých slov v básni či na podfarbenie atmosféry. Využívajme všetky schopnosti žiakov. Nechajme ich aj na literatúre spievať, hrať na hudobnom nástroji, vymýšľať, kombinovať.
Ďalšie aktivity na prácu s poéziou:
Dokonči posledný verš! Žiakom rozdáme báseň bez posledného verša (strofy) a oni vymýšľajú vlastné dokončenie.
Usporiadaj strofy! Žiaci pracujú v skupinách. Každá skupina dostane v obálke básne s poprehadzovanými strofami. Ich úlohou je dať tieto strofy v správnom poradí za sebou.
Vymysli nový nadpis! Tým, že žiaci vymýšľajú nové nadpisy pre báseň, sú nútení premýšľať nad jej podstatou.
Doplň na prázdne miesta slová tak, aby sa rýmovali!
Sniežik prikryl hory, stráne,
deti z pivníc berú_________ .
Každý sa teší, že je zima,
nádherný čas_____________ .
Vymysli podľa obrázka štvorveršovú báseň !
………………………………………………………………………
……………………………………………………………………..
……………………………………………………………………..
……………………………………………………………………..
LITERÁRNE NÁSTENKY
Veľmi dobrou formou ako motivovať k čítaniu je aj tvorba násteniek o prečítaných knihách. Nástenka by mali byť umiestnená na dostupnom mieste na chodbe školy alebo v triede. Jej zameranie môže byť rôzne, podľa toho, akú tému si žiaci vyberú. Napríklad: Kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, Kniha, ku ktorej sa rád(rada)vraciam, Kniha, ktorá ma rozosmiala a podobne. Žiaci môžu postupovať tak, že napíšu napríklad stručný obsah knihy, ďalej k tomu pripoja svoj názor, v ktorom vysvetlia dôvod výberu knihy podľa témy, môžu nakresliť ilustráciu ku knihe, navrhnúť obálku knihy a podobne. Motivujeme deti k tomu, aby si počas prestávok materiál na nástenke čítali a takto nenápadne u nich vzbudzujeme záujem o knihy.
SÚŤAŽE
Tiež je veľmi dobré povzbudzovať žiakov vo vlastnej tvorbe, a to rôznymi spôsobmi. Napríklad uverejňujeme pekné básne v školských časopisoch, na literárnych nástenkách, na webových stránkach škôl. Robíme pre žiakov školské a triedne súťaže. Žiaci môžu recitovať vlastné básne na kultúrnych vystúpeniach v škole. (Nie je nič krajšie, keď v programe na Deň matiek zarecituje dieťa matke vlastnú báseň). Aj vďaka vlastnému písaniu a následnému oceneniu zo strany učiteľa nadobúda žiak lepší vzťah ku knihám
KNIŽNÝ VEĽTRH
Jedným z podobných spôsobov ako propagovať zaujímavé knihy je aj knižný veľtrh. Ten môžeme pripraviť tak, že na chodbách rozmiestnime lavice. Pri každej lavici bude iná skupina žiakov, ktorá propaguje svoju knihu. Každá skupina si vymyslí svoj vlastný spôsob. Pri propagácii môžu využiť napríklad čítanie úryvkov z knihy, kreslenie plagátu, formou dramatizácie môžu zahrať reklamu na knihu, tiež formou dramatizácie alebo komentovanej pantomímy môžu zahrať ukážku z knihy, môžu zhudobniť známu báseň a zaspievať ju. Je dobré, keď knižný veľtrh robí viac tried naraz. Žiaci jednej triedy sa posúvajú od jednej lavice k ďalšej, a tak sa v priebehu niekoľkých minút zoznámia s viacerými knihami. Žiaci z iných tried prezentujú svoju prácu a potom sa vymenia.
BÁSNICKÝ DOM
Na výtvarnej výchove môžu žiaci z papierových škatúľ postaviť dom podľa vlastnej fantázie. Na ďalších vyučovacích hodinách môžu písať vlastné básne (motivovať ich môžeme hudbou, obrazmi a podobne). Kto nechce písať poéziu, môže napísať obsahy z obľúbených kníh alebo urobí ilustrácie ku knihám. Keď majú všetko pripravené, nalepia papiere na dom a na voľné miesto na dome dokreslia obrázky podľa vlastnej fantázie. Tento dom na konci školského roka môžu darovať napríklad prvákom, ktorí sa s takýmito „ hračkami“ ešte radi hrajú a zároveň, keď sa pustia do čítania textov na dome, nenásilným spôsobom sa zoznamujú s obsahmi kníh či vlastnou tvorbou svojich starších kamarátov.
Ďalšie aktivity, ktorými môžeme oživiť prácu žiakov na hodine sú:
• tvorba reklamy na knihu, plagátu, inzerátu,
• žiak sa vciťuje do postavy a píše záznamy do denníka,
• tvorba ilustrácie k prečítanej ukážke,
• písanie vlastnej knihy žiakov na motívy prečítanej knihy,
• hra na televízne alebo rozhlasové štúdio ( žiaci si pripravia reláciu o autorovi a jeho
diele) ,
• práca na počítači: (tvorba komiksu – ( http://rexik.zoznam.sk/komiks/vytvor),
prezentácie v MS PowerPointe, nahrávky na kameru napr. z pamätnej izby autora).
