Už pred samotným čítaním je potrebné zaradiť nejakú aktivitu, ktorá žiakov na čítanie pripraví. Žiaci môžu podľa nadpisu hádať, o čom asi text bude. To je tá najbežnejšia aktivita. Samotné čítanie môžete robiť tiež rôznymi spôsobmi. Najviac aktivít sa so žiakmi robí po samotnom prečítaní textu. Poďme sa teda pozrieť na aktivity, ktoré žiakov pred čítaním, počas čítaní i po čítaní dokážu dobre motivovať a pomáhajú im čítanie prežívať radostne a so zaujatím.
MOTIVÁCIA POMOCOU PREDMETOV
Jedným zo spôsobov, ako pripraviť mladších žiakov na čítanie je aj škatuľa plná vecí. Učiteľ si pripraví rôzne predmety, ktoré súvisia s úryvkom, ktorý budú žiaci čítať. Potom na základe predmetov sa pokúsia predpovedať budúci dej.
KNIŽNÉ PREKVAPENIA
Keď má učiteľ v triede žiakov, ktorí už majú toho veľa prečítaného, tak ich môže prekvapiť výstavkou kníh, ktoré sa viažu k téme, o ktorej žiaci radi čítajú. Žiaci si tieto knihy potom môžu požičať na čítanie. Napríklad keď žiaci radi čítajú o zvieratkách, tak im učiteľ prinesie okrem beletrie o zvieratách aj rôzne encyklopédie, odborné knihy, komiksy a podobne.
SAMOSTATNÉ ČÍTANIE V LAVICI
Čítanie žiakov môžete podporiť aj tak, že napríklad v marci, ktorý je mesiacom knihy, dovolíte žiakom počas dňa čítať si potichu napríklad 20 minút. Dôležité je, aby čítali aj učitelia. V niektorých školách takto čítajú každý deň. Majú presne rozdelené, na ktorom predmete v ktorý deň venujú niekoľko minút čítaniu.
OSOBNOSTI ČÍTAJÚ ŽIAKOM
Existujú školy, v ktorých zase jeden deň v týždni prvú hodinu čítajú všetkým žiakom, ktorí sa zhromaždia napríklad v telocvični významné osobnosti mesta, rodičia, riaditeľ školy, primátor, starosta, ale aj školník, starí rodičia, ujovia, tety. Žiaci takto vidia, že čítanie je naozaj dôležitá vec a je prirodzenou súčasťou každého múdreho človeka.
ŠPIRÁLA
Nechajte žiakov písať ľubovoľné slová do špirály. Môžu to robiť aj v skupine a môžu sa pri dopisovaní slov do špirály striedať. Potom môžu slová využiť pri písaní súvislého textu.
BÁSNICI
Učiteľ rozdá žiakom text básne, v ktorom chýbajú podstatné mená. Úlohou žiakov je ich dopísať do básne. Takto vzniknú rôzne alternatívy tej istej básne.
DRAMATIZÁCIA PRÍBEHU
Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu. Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu. Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré buď súvisia s prečítanou ukážkou. Tieto úlohy dávame väčšinou tým žiakom, ktorí práve nerobia dramatizáciu.
PANTOMÍMA
Žiaci prečítanú ukážku môžu zahrať aj ako PANTOMÍMU. Na konci školského roka, keď už majú prebrané takmer celé učivo, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, o ktorú učebnú látku, udalosť, jav, príbeh ide. Dramatizáciu alebo pantomímu môžu žiaci robiť predovšetkým na literárnej výchove, ale aj na dejepise, geografii, občianskej výchove, etickej výchove alebo aj na iných predmetoch. Na literárnej výchove môžu žiaci dramatizovať prečítanú ukážku, na dejepise si môžu priblížiť určité obdobie pomocou dramatizácie vtedajších zvykov alebo určitých udalostí, na geografii môžu niečo prečítať o živote ľudí v iných krajinách a podľa prečítaného textu si môžu tiež urobiť dramatizáciu určitých zvykov v krajine. Etická a občianska výchova priam ponúka množstvo tém na dramatizáciu. Mám na mysli vzťahy v rodine, správanie v spoločnosti, protidrogová problematika, spôsoby komunikácie a podobne.
DOKONČENIE PRÍBEHU
Učiteľ povie začiatok príbehu. Úlohou žiakov je potom príbeh dokončiť podľa vlastnej fantázie. Žiaci môžu príbeh tvoriť aj podľa obrázkov. Učiteľ premietne na interaktívnej tabuli nejaký obrázok. Žiaci potom voľne píšu príbeh podľa obrázka na základe vlastnej fantázie.
TVORBA VLASTNÝCH KNÍH
Žiaci si môžu knihu vytvoriť tak, že každý napíše nejaký príbeh a potom sa príbehy stanú súčasťou jednej knihy. Môžu tiež pracovať tak, že postupne všetci žiaci píšu jeden príbeh na pokračovanie. Každý deň si knihu vezme domov niekto iný a píše.
PODVOJNÝ DENNÍK A TROJITÝ DENNÍK
Pri tejto metóde si žiaci vypíšu časť textu (citát), ktorá sa im páčila, ktorá na nich zapôsobila, ktorá im niečo pripomenula a podobne. Potom k vypísanej časti napíšu súvislý komentár, v ktorom vysvetlia, prečo si vybrali práve tú časť, čo im pripomenula, aké otázky v nich vyvolala, s čím súhlasia a nesúhlasia a podobne.
Niekedy môžeme podvojný denník rozšíriť do podoby trojitého denníka. Keď si žiaci vypíšu citát z knihy a napíšu svoj komentár, dajú svoj zošit vylosovanému spolužiakovi. Ten si prečíta spolužiakov citát a komentár a pripojí k tomu svoj vlastný komentár, a to takým spôsobom, že najprv komentuje citát, potom spolužiakov komentár.
INSERT
INSERT je skratka anglického označenia „interactive noting system for effective reading and thinking“. Je to jedna zo základných metód kritického myslenia, ktorá sa dá použiť pri čítaní náučného textu. Pri čítaní sa využíva systém značiek, pomocou ktorých žiak sa sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú žiakovu pozornosť a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií. Učia sa tak premýšľať nad textom.
Postup v priebehu čítania:
Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok tieto symboly :
☺ TOTO SOM VEDEL(A)
+ TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ
_ TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)
? TOMUTO NEROZUMIEM
* TOTO JE VEĽMI DôLEŽITÉ
Metóda INSERT pomáha žiakom sústrediť sa, získavať podrobné informácie z textu, analyzovať text, vyberať informácie podľa dôležitosti, prepájať známe s neznámym, formulovať informácie vlastnými slovami, vyberať najdôležitejšie informácie.
RIADENÉ ČÍTANIE
Pri riadenom čítaní učiteľ sprevádza čítanie pokynmi, ktorých cieľom je zapojiť žiakov čo najviac do procesu čítania. Môžu sa zmerať na nadpis, učiteľ ich môže vopred upozorniť na určité zaujímavosti v texte. Po prečítaní textu dáva rôzne otázky. Zameriava sa nielen na dej, ale aj na pocity, ktoré majú z čítania. Text je najlepšie čítať po častiach a porozprávať sa o každej časti. V závere žiaci zhrnú celý dej i celkový dojem z textu. Sústredia sa na posolstvo i hlavnú myšlienku textu.
SKLADAČKA
Text rozdelíme na štyri časti. Žiakom rozdáme text tak, že každý žiak má jednu zo štyroch častí. Nasleduje tiché čítanie textu. Vytvoríme tzv. expertné skupiny. V prvej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 1. časť textu, v druhej tí, čo čítali 2. časť textu, v tretej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 3. časť textu a napokon v štvrtej skupine sa stretnú všetci, ktorí čítali 4. časť textu.
Pre prácu v expertných skupinách zadáme nasledovné pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej časti príbehu. Upozornite sa vzájomne na dôležité veci. Staňte sa expertmi na svoju časť textu”.
Vytvoríme nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1.časť, expert na 2., 3., a 4. časť. Každý expert postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou. Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie. Potom pokračuje expert na 2.časť a za ním ostatní, až kým sa nevystriedajú všetci štyria a tým celá skupina zvládne celý príbeh.
Príbeh v texte nie je ukončený. Vymyslite koniec príbehu. Môžeme zvoliť nasledovné možnosti:
Každý sám vytvorí koniec príbehu a prečíta ho svojej skupine. V skupine kolujú papiere. Každý zo skupiny napíše na papier jednu vetu a posunie ho ďalšiemu v skupine, ktorý napíše ďalšiu vetu tak, aby nadväzovala na vety predchádzajúce. Tak vznikne v každej skupine 4-5 záverov príbehu.
VOĽNÉ PÍSANIE
Keď využijeme písanie ako nástroj myslenia, sme adresátom my sami. Píšeme preto, aby sme niečo pochopili, objasnili si, usporiadali, teda uvažovali o informáciách. Práve pri tejto koncepcii písomného vyjadrovania dochádza k rozvoju kritického myslenia. Ak žiaci píšu o tom, o čom chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, o ktorej chceme, aby žiaci písali, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Pri metóde voľného písania prebieha súčasne proces myslenia a písania. To vplýva na lepšie zapamätávanie si.
Metodický postup:
- Zadanú tému napíšeme na papier. Myslíme na ňu celý vymedzený čas.
- Píšeme voľne všetko, čo nám k danej téme napadne. Píšeme celé myšlienky.
- Po skončení písania prekonzultujeme vo dvojiciach alebo v skupinách napísané myšlienky.
- Vyberieme myšlienky, ktoré podľa názoru dvojice alebo skupiny najviac súvisia s danou témou.
- Najlepšie myšlienky každej dvojice alebo skupiny napíšeme na tabuľu. Vznikne celý súbor nápadov, ktoré patria k danej téme.
Ak pracujeme touto metódou so žiakmi, je dôležité presvedčiť ich, že to nie je test, len voľné písanie myšlienok na papier.
Pravidlá voľného písania:
- Vo vymedzenom čase (5 – 10 min.) musí byť ruka stále v pohybe, nesmie sa prestať písať. Ak nám nenapadá nová myšlienka, na okraj papiera si čmárame (bodky, čiarky, …) – tým sa udržiava myslenie a napadne nám vždy niečo nové.
2.Píšme bez ohľadu na pravopis a gramatickú stavbu vety. Dôraz dávame na plynutie myšlienok.
3.Píšme všetko, čo nám napadá, čo nám prichádza na rozum, nezáleží na tom, či to súvisí s danou témou alebo nie. Nič neškrtajme, lebo tým sa odbúrava pozornosť od základnej myšlienky.4. Písomné vyjadrovanie neznámkujeme.
- Učme pisateľov nebáť sa riskovať. Je dôležité, aby uverili, že môžu voľne písať a že toto písanie – myslenie si bude učiteľ vážiť a rešpektovať.
- Veďme žiakov k tomu, aby pochopili, že na veľa otázok existuje viac možných odpovedí a že ich nápady a riešenia sú práve také dôležité ako kohokoľvek iného.
- Ak chceme, aby žiaci kriticky písali, musia dostať spätnú informáciu o svojom produkte a majú mať veľa možností diskutovať o tom, čo píšu so svojimi spolužiakmi.
- Píšme danú tému spolu so žiakmi. Je to preto, aby žiaci videli, že aj vy ste zamestnaný a nedávali vám otázky, čím by vyrušovali ostatných a odpútavali ich myšlienky od danej témy.
Učiteľ môže použiť túto metódu:
- Pri zoznamovaní s novou témou, ak chceme zistiť, čo už o danej téme žiaci vedia
- Pri skončení témy, aby sme sa presvedčili, v akom rozsahu si žiaci tému osvojili (spätná väzba pre učiteľa), zistí tiež, čo si žiaci o danej téme zapamätali.
- Voľné písanie je aj vynikajúcou pomôckou, keď chcem zistiť, čo si žiaci myslia o prečítanom texte.
ČÍTANIE S PREDPOVEDANÍM
Predvídanie podľa obrázkov a podľa kľúčových slov patrí tiež medzi veľmi populárnu aktivitu. Na predvídaní môže byť založený celý text. Stačí si ho rozdeliť na niekoľko častí. Po prečítaní určitej časti žiaci porovnávajú reálny dej s tým, čo oni predpokladali, že sa bude ďalej diať. Po prečítaní každej časti sa s deťmi porozprávate a potom predvídajú, čo sa bude diať ďalej.Takto postupujete až do ukončenia čítania príbehu.Nejde o to, aby sa žiaci presne trafili do toho, čo napísal spisovateľ. Ide o to, aby hlavne nad textom premýšľali. Predvídanie zvyšuje záujem o text, núti žiakov, aby si uvedomili, čo sa zatiaľ dozvedeli a čo je nutné ešte predvídať. So staršími žiakmi môžete využívať aj tabuľku predpovedí. Môžete ju použiť hlavne pri čítaní dlhšieho textu. Vo významnej miere pomáha aj žiakom, ktorí majú rôzne problémy s učením. Hlavne pre týchto žiakov je čítanie dlhého textu rozdeleného na viac častí prijateľnejšie. Môžete využívať napríklad tabuľku s týmito údajmi.
| Ako asi bude príbeh pokračovať? | Zdôvodnenie | Ako príbeh skutočne pokračoval? |
STOLIČKA PRE LITERÁRNU POSTAVU
Učiteľ vyberie jednu postavu z knihy, ktorú všetci poznajú. Jeden žiak predstavuje túto postavu a sadne si do kruhu na stoličku. Ostatní žiaci dávajú „postave“ otázky, ktoré súvisia s prečítaným dejom.
LITERÁRNE KVÍZY
Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi v škole opakovať učivo, je aj literárny kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi. Záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Je dobré, keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti. Deti to vnímajú ako zmenu a ešte viac ich to dokáže motivovať a na kvíz, ktorý je vlastne hravou formou opakovania vedomostí, sa aj doma viac pripravujú.
PANTOMÍMA
Veľmi obľúbenou je aj táto aktivita. Na lístky napíšte mená postáv, ktoré žiaci veľmi dobre poznajú. Žiaci majú pantomimicky zahrať nejakú časť prečítanej ukážky, v ktorej vystupovala vyžrebovaná postava. Ostatní žiaci hádajú, v ktorej knihe postava vystupovala.
OTÁZKY PRE UČITEĽA – DISKUSIA O KNIHÁCH
Niekedy je dobré, keď učiteľ pripraví so žiakmi diskusiu o prečítaných knihách. Môžete ju robiť v rámci čitateľských dielní alebo v rámci dňa, ktorý venujete v škole len knihám a čítaniu. Aby rozhovory prebiehali plynulo, učiteľ môže položiť niektoré z nasledujúcich otázok:
1.Splnila kniha vaše očakávania?
2.Menili sa vaše pocity v priebehu čítania knihy?
3.Prečo ste si na čítanie vybrali práve túto knihu.
4.Ku ktorej postave ste si vytvorili najsilnejší vzťah?
5.Aký je váš názor na záver knihy?
6.Odporúčali by ste knihu niekomu ďalšiemu?
7.S ktorou postavou z knihy by ste dokázali prežiť rok na opustenom ostrove?
8.Báli ste sa niekoho alebo niečoho v knihe?
9.Ak ste knihu nedočítali, viete povedať prečo?
10.Ako ste sa cítili, keď ste knihu dočítali
11.Pripomína vám prečítaná kniha nejakú inú knihu.
12.Ktorá časť knihy sa vám čítala najťažšie?
Zdroje:
http://new.ctenarskekluby.cz/co-nabizime/metody
http://www.ctenarska-gramotnost.cz/
Združenie Orava v praxi (publikácia)
