Keď deti končia základnú školu a rozhodujú sa, aké povolanie si vybrať, je to pre ne veľmi dôležitá a náročná úloha. V dnešnej dobe je to náročné hlavne preto, lebo výber povolania v budúcnosti ovplyvní ich životný štýl a bude mať vplyv aj na ich životnú spokojnosť. V dnešnej dobe ľudia v práci strávia veľkú časť svojho dospelého života, niekedy oveľa väčšiu ako s rodinou a s priateľmi, a preto, ak je človek nepokojný so svojím povolaním, je často nespokojný aj so svojím životom.
Správny výber povolania pomáha človeku byť šťastný, spokojný, sebavedomý a úspešný. Výber povolania je proces, pri ktorom si dieťa postupne uvedomuje: Kto som? Aký som? Čo ma zaujíma? Aby si deti dokázali dostatočne uvedomiť odpovede na spomínané otázky, musia mať na to dostatok priestoru, času a možností zamýšľať sa nad tým v rodine, ale i v škole. Moji žiaci si od 5. ročníka vedú denník, ktorý je zameraný na ich pocity, vďačnosť, prežívanie radosti či proces odpustenia. Najčastejšie si do denníka zapisujú pocity súvisiace s prečítaným literárnym dielom na hodinách literárnej výchovy, v súvislosti s prácou s citátmi, ktoré používame na hodinách gramatiky pri rozbore viet alebo vždy vtedy, keď je na to čas alebo vhodná príležitosť.
Postup:
Pri aktivite Čo mi hovorí srdce a čo rozum si žiaci do denníka urobia tabuľku pozostávajúcu z 2 stĺpcov. Nad prvý stĺpec si dajú nadpis ČO MI HOVORÍ SRDCE? Nad druhý stĺpec si dajú nadpis ČO MI HOVORÍ ROZUM? Do prvého stĺpca napíšu, čo by v živote robili, keby neexistovali peniaze a do druhého, čo budú asi robiť, aby sa uživili a aby to aspoň trochu súviselo aj s ich záujmami a túžbami. Ideálne je aspoň raz za mesiac sa k aktivite vracať a zaznamenávať si názory. Vďaka tejto aktivite majú žiaci čas a priestor zamýšľať sa nad tým, čo im je blízke, čo ich naozaj zaujíma, čo je blízke ich duši.
Niekedy je naozaj nemožné živiť sa v dnešnej dobe tým, čo žiakov najviac baví. Vtedy žiakom vždy poviem, aby sa nevzdávali svojich snov a ak aj budú robiť inú prácu, nech svoje záujmy a túžby neprestávajú rozvíjať, pretože sa môžu stať súčasťou ich voľnočasových aktivít počas celého života. Veľakrát sa v živote totiž stáva, že človek vyštuduje nejakú školu, istú dobu vykonáva povolanie, ktoré ani veľmi nechcel robiť, ale musel nejako zarobiť peniaze a po rokoch, ak sa svojej záľube venoval, začne robiť práve to, čo súviselo práve s tou záľubou.
Najväčším problémom pri výbere povolania je vedieť odhadnúť, o aké povolania bude záujem o 15-20 rokov. To dnes s presnosťou nikto nevie povedať. V súčasnosti chýbajú na trhu práce vodiči, kuchári, konštruktéri,učitelia, technickí inžinieri, ale ako sa bude situácia vyvíjať o pár rokov, to dnes nikto netuší. (Tomáš Ervín Dombrovský)
