Hry, ktoré obsahujú úlohy, pomocou ktorých si žiaci môžu zopakovať nielen pojmy a informácie z literárnej výchovy, ale zároveň aj sloh a gramatiku.
Hra s perom
Žiaci sedia v kruhu, podávajú si pero smerom doprava a každý, ktorému sa pero dostane do rúk, musí povedať ľubovoľné meno spisovateľa a jedno jeho dielo. Keď učiteľ povie STOP, ten žiak, ktorému zostalo pero v ruke, musí podrobnejšie rozprávať o živote alebo diele spisovateľa, ktorého si sám vybral. Tiež povie, z akých slovných druhoch pozostáva nadpis. Ak je v ňom jota alebo ypsilon, vysvetlí pravopis. Žiak, ktorý sa pomýli, vypadáva z hry.
Hra s vreckom
Žiaci sedia v kruhu a za zvukov hudby si podávajú vrecko naplnené otázkami. Učiteľ po krátkej dobe hudbu vypne. Ten žiak, ktorému zostalo vrecko v ruke, vytiahne z neho otázku a odpovedá na ňu. Učiteľ otázky zostaví tak, aby boli obsiahnuté všetky tri zložky vyučovacieho predmetu.
Hádame úryvky
Učiteľ napíše na papiere úryvky z ukážok, ktoré už žiaci čítali. Vhodí ich do farebnej nádoby. Žiaci sedia v kruhu, navzájom si posúvajú nádobu s úryvkami, každý si vytiahne jeden, potom ho prečíta a povie, z akého je to diela a meno autora.
Tvorba slov
Učiteľ povie základ slova a žiaci majú v určenom čase nájsť čo najviac príbuzných slov. Napr.: Stav – stavba, stavať, vystavať, výstavba
Medveď – med, dve, dvere, medový
Potom určia gramatické kategórie a môžu použiť slová pri tvorbe príbehu, opisu alebo v inom slohovom útvare.
Kocka 1
Vyberieme si predmet v triede. Žiak má k dispozícii kocku, s ktorou hádže. Úlohou je vytvoriť vetu , v ktorej je názov tohto predmetu s takým počtom slov, aké číslo je na hodenej kocke. Potom žiaci určia gramatické kategórie slova alebo vysvetlia jeho pravopis.
Kto skôr
Na kartách máme napísané slová, z ktorých deti majú čím skôr utvoriť čo najviac viet. Pracujú v skupinách. Body získava najrýchlejšia skupina. V ďalšej časti určujú gramatické kategórie slov.
Doplňovačka
Na tabuli máme napísané slová, v ktorých je vynechané písmeno. Odhalené písmeno a slovo napíšu žiaci na papier a určia gramatické kategórie slova. Potom môžu slovo použiť pri tvorbe príbehu alebo básničky.
Komentovaná pantomíma
Skupina žiakov si môže pripraviť pantomimické stvárnenie ukážky z učebnice. Vybraný žiak komentuje všetko, čo spolužiaci robia. Niektorí žiaci v triede hádajú, aké dielo je stvárňované. Ďalší žiaci vypisujú učiteľom stanovené slovné druhy z komentovanej pantomímy a súťažia, kto z nich vypíše najviac.
Slovná zásoba
Učiteľ ukáže žiakom nejaké písmeno. Potom súťažia, kto napíše najviac slov:
- ktoré začínajú tým písmenom,
- podstatné meno, prídavné meno,
- ktoré týmto písmenom končia,
- v ktorých sa uvedené písmeno dvakrát opakuje.
V ďalšej časti hodiny môžu žiaci zo slov tvoriť príbehy, básničky, rozprávky alebo slová určujú z gramatického hľadiska.
Úryvky
Učiteľ alebo žiak číta krátke ukážky z diel. Žiaci majú hádať, z ktorého diela je ukážka a kto dielo napísal. Ďalej zisťujú, aký slohový postup autor v ukážke použil. Niektorí žiaci majú za úlohu vypísať z ukážok učiteľom stanovené slovné druhy. Učiteľ vyberá ukážky tak, aby sa striedali rozprávací , opisný a výkladový slohový postup, ktorý musia žiaci tiež určiť.
Rýmy
Učiteľ alebo žiak číta krátke ukážky básní. Úlohou žiakov je povedať, aký rým sa nachádza v prečítanej básni.
Kvíz
Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi opakovať učivo, je aj kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi. Záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. Otázky pripravujeme zo všetkých troch zložiek vyučovacieho predmetu. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Výhodou je , keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti. Deti to vnímajú ako zmenu a ešte viac ich to dokáže motivovať a na kvíz, ktorý je vlastne hravou formou opakovania vedomostí, sa aj doma viac pripravujú.
Reťazové skúšanie
Pred tabuľu príde päť žiakov. Do skúšania učiteľ nezasahuje. Prvý žiak dá otázku druhému. Ten odpovie na ňu. Keď odpovie, dá otázku tretiemu. A tak sa v skúšaní stále pokračuje. Učiteľ nielen na základe odpovedí na otázky, ale aj na základe položených otázok vie zistiť, ako sú žiaci pripravení na vyučovanie. Otázky tvoria žiaci zo všetkých troch zložiek vyučovacieho predmetu.
Kartičky
Učiteľ si pripraví na kartičky otázky zo všetkých troch zložiek. Potom ich vloží buď do klobúka, alebo pestrej nádoby. Vyvolá troch žiakov.Tí si ťahajú lístky a hovoria odpovede. Učiteľ potom odmení toho žiaka, ktorý najlepšie reagoval na otázky a získal najviac bodov.
Vzájomné skúšanie skupín
Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Za určitý časový limit si každá skupina pre inú skupinu pripraví niekoľko otázok z opakovania zo všetkých troch zložiek. Tieto otázky napíšu čitateľne na papier. Potom si vzájomne odovzdajú otázky, ktoré členovia skupín vypracúvajú.
Kocka 2
Učiteľ si vyrobí kocku z papiera. Pod každým číslom sa skrýva iný typ úlohy.
1 (určovanie slovných druhov), 2 (zaradenie slova do slovnej zásoby), 3 (určovanie slohového postupu), 4 (literárny pojem), 5 (umelecký prostriedok), 6 (určovanie významu cudzieho slova). Vyvolá dvoch žiakov.
Pod každým číslom sa ukrývajú iné otázky, ktoré ma učiteľ už vopred pripravené. Žiaci hádžu kocku a snažia sa odpovedať na otázku, ktorá bola ukrytá pod číslom na kocke. Hru vyhráva ten žiak, ktorý vedel najviac správnych odpovedí.
Popletená rozprávka
Keď už žiaci majú dobre zvládnuté učivo o rozprávkach, môže učiteľ s nimi skúsiť malý experiment. Povie im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im povie, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne. Potom majú charakterizovať slohový postup, ktorý pri písaní použili. Ďalej jedna skupina napíše na tabuľu 5 viet zo svojej rozprávky tak, že vynechajú jotu a ypsilon a ostatní žiaci cvičenie vypracujú do zošitov.
Variant: Žiaci môžu pracovať aj tak, že sa stretnú dve alebo viac postáv z rozličných rozprávok a vymyslia úplne novú rozprávku, ale s pôvodnými postavami, ktoré sa stretnú.
Poprehadzované verše
Učiteľ rozdá žiakom papiere s napísanými veršami z básne. Slová sú však poprehadzované. Žiaci nemajú k dispozícii pôvodný text. Slová v básni majú správne usporiadať. Druhou alternatívou tejto aktivity je tá, pri ktorej chýbajú niektoré slová z básne a žiaci podľa vlastnej intuície a fantázie majú doplniť chýbajúce slová v básni. V ďalšej časti hodiny môžu určovať slovné druhy podčiarknutých slov v básni, slová zaraďovať do slovnej zásoby, určovať umelecké prostriedky, hľadať podmet a prísudok, dopĺňať chýbajúcu jotu a ypsilon. Záleží len na fantázii učiteľa, ako si vopred úlohu pre žiakov premyslí a pripraví.
Príbehy so známymi postavami
Žiaci môžu vymýšľať príbehy, v ktorých vystupujú známe postavy, ktoré poznajú z pôvodných diel. Učiteľ môže určiť, ktoré napríklad tri slová s presne určeným vzorom, pádom, číslom a rodom majú použiť pri tvorbe príbehu.
Stretnutie spisovateľov
Dvaja žiaci sa na domácu úlohu preštudujú zaujímavosti zo životopisov dvoch autorov. Títo autori sa stretnú, rozprávajú sa o svojom živote a tvorbe. Žiaci majú uhádnuť, ktorí autori sa stretli. Ďalšou alternatívou je stretnutie redaktora so spisovateľom, ktorý robí s ním rozhovor. Učiteľ môže prácu s dialógmi obohatiť aj tak, že podľa práve preberaného učiva v gramatike prikáže žiakom vypisovať nejaký slovný druh alebo iný gramatický jav. Zároveň si zopakujú, čo je dialóg a interwiev.
Písanie fiktívnych listov
Po prečítaní ukážky žiaci môžu písať fiktívne listy spisovateľovi. V listoch napíšu, čo sa im v diele páčilo a čo nie. Čiže prostredníctvom listu sa môžu pokúsiť napísať malú kritiku. Taktiež môžu autorovi napísať, čo by mu odporúčali v diele zmeniť a podobne. Fiktívne listy môžu písať aj literárnym postavám. Po napísaní listov podľa aktuálnosti učiva učiteľ môže zadať úlohu aj z gramatiky.
Obrázky
Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každej skupine dá obálku, v ktorej je roztrihaný obrázok. Obrázok istým spôsobom súvisí s niektorým prečítaným dielom na literatúre. Keď ho poskladajú, najprv uhádnu, k akému dielu by sa obrázok hodil. Potom napíšu opis toho, čo sa na obrázku nachádza. Druhou alternatívou je napísanie rozprávania. Potom charakterizujú slohový postup, ktorý pri písaní použili a slovné druhy, ktoré sa v texte najviac vyskytli.
Portréty
Žiakom rozdáme rôzne tváre ľudí. Potom sa pokúsia podľa obrázka vymyslieť príbeh s osobou, ktorú vidia. V príbehu podčiarknu napríklad všetky slová s ypsilonom.
( jotou, nejaký slovný druh a podobne).
Opis pri hudbe ( podľa obrazu )
Náladový opis sa môže robiť aj pri pomalej, upokojujúcej inštrumentálnej hudbe. Ak sú na to podmienky, žiaci môžu hľadieť von oknom na prírodu alebo môžu robiť citovo-zafarbený (náladový) opis obrazu, na ktorom je zobrazená napíklad príroda. Ďalšia možnosť je aj taká, že učiteľ pustí inštrumentálnu hudbu a žiaci napíšu to, čo im práve v tom momente napadá. V ďalšej časti hodiny žiaci zisťujú, k akej literárnej ukážke by sa opis hodil. Žiaci tiež podľa aktuálnosti učiva pracujú s gramatickými javmi, ktoré im učiteľ určí.
Hra na novinárov
Táto hra sa dá využiť pri vyučovaní témy správa a oznámenie. Žiaci sa rozdelia do skupín. V skupinách si napíšu rôzne správy zo školských podujatí, prípadne oznámenia, predpoveď počasia a rôzne iné zaujímavosti. Potom učiteľ vyberie 2-3 moderátorov, ktorí pripravené správy prečítajú. Podobne sa deti môžu hrať aj na vysielanie „triedneho rozhlasu“. Kým„ moderátori“ čítajú, ostatní žiaci majú za úlohu hľadať gramatické javy, ktoré vopred určí učiteľ.
Zmena príbehu
Učiteľ rozdá žíakom do skupín ten istý príbeh. Úlohou žiakov je zmeniť príbeh na veselý,smutný, fantastický, hororový, rozprávkový a podobne.
Variant: Žiaci môžu pracovať aj tak, že napríklad rozprávku zmenia na správu, opis na báseň, zo správy urobia rozprávku a podobne.
Nevšedné vety
Úlohou žiakov je za určitú dobu napísať čo najviac takých viet, v ktorých použijú slová napríklad bez nejakej hlásky alebo slová, ktoré sa skladajú len z presne určeného počtu hlások a podobne. Najoriginálnejšie vety učiteľ napíše na tabuľu. V ďalšej časti hodiny žiaci vymýšľajú príbeh, v ktorom použijú jednu z originálnych viet.
Nadpisy
Učiteľ prinesie ľubovoľný obraz. Žiaci majú za vymedzený čas vymyslieť čo najviac nadpisov. Potom v nadpisoch určia slovné druhy a ich gramatické kategórie. Zistia, k akej prečítanej literárnej ukážke by sa nadpisy hodili.
Rozprávanie podľa piesne
Učiteľ pustí ľubovoľnú slovenskú populárnu pieseň (resp.ľudovú). Žiaci ju počúvajú, no sústredia sa predovšetkým na text. Po vypočutí majú zmeniť text populárnej piesne na rozprávanie príbehu. Samozrejme text piesne je len akýmsi motivačným východiskom, žiaci si príbeh rozvinú podľa vlastnej fantázie. Po napísaní príbehu môžu určovať alebo hľadať gramatické javy podľa aktuálneho učiva.
Ukryté názvy diel
Žiaci pracujú v skupinách. Každá skupina vytvorí ľubovoľný text, do ktorého zašifruje názov úryvku, ktorý žiaci už čítali. Skupiny si potom navzájom texty vymenia a riešia tieto úlohy:
- nájdi ukrytý názov diela,
- akými slovnými druhmi je vyjadrený,
- určte gramatické kategórie slov.
Ďalší variant je taký, že skupiny pripravia text tak, že vynechajú dĺžne, mäkčene, jotu, ypsilon a okrem toho, že žiaci majú dešifrovať názov, musia doplniť aj chýbajúce javy.
Krátke ukážky
Učiteľ si vopred pripraví pre každú skupinu krátky úryvok z diela, ktoré už žiaci čítali, a teda dobre poznajú. V úryvku však vynechá jotu, ypsilon, dĺžne, mäkčene, poprípade iné gramatické javy. Úryvok si žiaci najprv prečítajú, doplnia chýbajúce javy, určia meno autora, názov úryvku a slohový postup, akým bol úryvok napísaný. Môžu hľadať aj frazeologizmy, slová z jednotlivých vrstiev slovnej zásoby, vetné členy a podobne.
Slová
Po prečítaní lyrickej básne povieme žiakom, aby v priebehu jednej minúty voľne písali slová, ktoré im napadnú. Po uplynutí času, učiteľ slová zapíše na tabuľu. Povie žiakom, aby vymysleli krátky príbeh, v ktorom sa vyskytne aspoň päť slov z tabule. Slová si najprv podčiarknu, potom vypíšu pod seba a určia gramatické kategórie.
Kto je najrýchlejší?
Učiteľ rozdá žiakom texty, v ktorých je úryvok z diela, ktorý čítali už na literárnej výchove. Za určitý časový limit majú žiaci hľadať nejaký – presne stanovený slovný druh. Kto nájde najviac, je víťazom súťaže.
Roztrúsené vety
Učiteľ pripraví pre každú skupinu do obálky rôzne vety. Každá veta je z nejakého úryvku, ktorý už čítali. Žiaci majú zistiť, z ktorého úryvku je veta a majú ju určiť podľa zloženia, zámeru a členitosti.
Čarovné slová
Učiteľ povie žiakom, aby voľne hovorili akékoľvek slová, ktoré súvisia s témou, ktorú podľa potreby zvolí učiteľ. Slová zapisuje na tabuľu. Potom z uvedených slov vyberie 10. Tieto slová žiaci použijú pri tvorbe textu, ktorý napíšu v skupine. Každá skupina píše iný útvar (opis, rozprávanie, úvaha, správa, rozhovor dvoch postáv, list, charakteristiku a pod.).
Hráme sa s homonymami
V prvej fáze aktivity si žiaci pripravia homonymá, ktoré poznajú. Snažia sa ich vyberať tak, aby ich bolo viac. (napríklad oko, kohútik, koleno,koruna…). Na každé slovo z jedného druhu homonyma najprv utvoria vety, potom sa snažia z viet vytvoriť súvislejší príbeh.
Čarujeme s postavami
Vyberieme žiakom nejakú postavu – napríklad z 19. storočia (Zuzanka Hraškovie) a povieme im, aby vymysleli príbeh s touto postavou, ale v 21. storočí. Môžeme to urobiť aj naopak. Postavy zo súčasných diel môžeme presunúť do iného – predchádzajúceho storočia, ale aj do budúcnosti. Upozorníme žiakov na adekvátne využitie slovnej zásoby súvisiacej s dobou.
Čo nám hovoria tváre?
Žiakom ukážeme portrét pre nich ešte neznámeho spisovateľa a povieme im, aby napísali svoju predstavu o tom, o čom asi spisovateľ vo svojich dielach píše.
Neznámy predmet
Učiteľ prinesie pre každú skupinu nejaký predmet podľa vlastnej fantázie. Žiaci najprv v skupine zistia, ktorej literárnej postave by predmet mohol patriť. Potom napíšu charakterisitiku človeka, ktorému by predmet mohol patriť. Na záver môže dať učiteľ žiakom aj nejakú úlohu z gramatiky v súvislosti s preberaným učivom. Aj pri úlohe z gramatiky pracujú s textom, ktorý si sami vytvorili v skupine.
Životopis literárnej postavy
Jednou z možností pri práci so životopisom je aj aktivita, pri ktorej sa žiaci pokúsia napísať životopis litetrárnej postavy, s ktorou sa zoznámili na hodinách literárnej výchovy.
Zmena žánrov
Žiaci si prečítajú nejaký úryvok, ktorý patrí do istého žánru – napríklad dievčenský román. Nepoznajú záver úryvku. Úryvok potom majú dotvoriť tak, že nenapíšu len záver, ale pokúsia sa aj zmeniť žáner. Napríklad dievčenský román zmenia na sci-fi, horor, humorné dielo a podobne.
Tvorba dialógov
Učiteľ pustí žiakom ukážku z filmu – dialóg dvoch ľudí bez zvuku. Úlohou žiakov je napísať vlastné dialógy ku filmu. V ďalšej fáze si nacvičia „dabing“ a snažia sa používať čo najviac prvkov z prozodického systému.
Keď učiteľ častejšie využíva rôzne typy aktivít, hier a tvorivých úloh, žiaci ich nielen s radosťou riešia, ale zistila som, že po určitej dobe sami prichádzajú s vlastnými nápadmi, snažia sa obohatiť hodinu a niekedy dokážu veľmi príjemne prekvapiť. A aj na takýchto činnostiach potom učiteľ vidí, ako sa zvyšuje kreativita jeho žiakov a zároveň i záujem o predmet.
